„Nepáči sa mi to,“ šepol Ron Harrymu, keď sedeli v jednej z ďalších miestností Minervinho domu. Rovnako boli steny kamenné, zariadenie strohé a starodávne, poťahy na stoličkách zjavne čarodejne zalátané. „Ani trocha sa mi to nepáči,“ neprestával skuhrať.
Harry sa pozorne díval na Minervu a Siriusa, ktorí potichu diskutovali pri obrovskom okne. Minerva ich usadila a im ani vo sne nenapadlo protestovať a dožadovať sa nejakých informácií. Trpezlivo čakali.
„Keby povedali, že tu bude McGonagallka, tak na to budem kašľať…“
„Ale sklapni, Ronald,“ vrkla Ginny rovnako potichu. „Sirius to povedal niekoľkokrát, že do tohto domu pôjdu len tí, čo boli v ošetrovni. A samozrejme sa pri nás musia striedať. Sirius s Tonksovou tu nebudú môcť byť nonstop…“
„Mohol ale povedať, že je to jej dom, sakra,“ brblal. „A keď vy budete riešiť… to… čo budem robiť ja? Čistiť s ňou zemiaky k obedu? Alebo…“
„Pst,“ zahriakol ho Harry, pretože sa obaja otočili k nim.
„Takže…“ zaškľabil sa Sirius a potiahol si stoličku smerom k nim. Minerva ostala pri okne. „Celé som to vymyslel asi takto. Je zrejmé, že v prvom rade sa pokúsime zistiť, ako by na vás dvoch mohli účinkovať kúzla a elixíry a rôzne iné magické vplyvy a zohnali sme k tomu všetko, čo budeme potrebovať. Túto časť povediem ja, samozrejme, spolu s Remusom a profesorkou McGonagallovou. Profesor Dumbledore tiež bude dohliadať a bude pravidelne informovaný,“ povytiahol obočie smerom k Harrymu. Ten mykol plecom. „Druhú časť, takzvanú aurorskú, povedie Tonksová a Bill. Samozrejme je jasné, že tu nebudú môcť byť všetci a stále, čiže sa budeme striedať. Ak nebudú môcť oni dvaja, pokojne povediem tréning aj ja. No a… v rámci utajenia prvej časti našej veci budeš musieť chodiť od rána,“ díval sa na bledého Rona. „Môžeš mi napríklad asistovať, alebo môžeš pokojne cvičiť podľa plánu, ktorý vám zadá Tonksová spolu s niekým, kto bude prítomný. Najčastejšie to budem ja a Minerva. Veľmi často Remus. Vzhľadom k tomu, že ostatní sú zamestnaní, bude ich prítomnosť závisieť od ich práce. No a, áno, Poppy samozrejme tiež bude chodiť, aby dohliadala na vaše zdravie. Iste, že sme všetci kompetentní podať vám patričné elixíry, ale ak sa naše tréningu trocha zdrsnia, bude možno potrebný jej zásah. Doniesla sem sadu elixírov, ale pridá sa k nám až si vyrieši svoje prázdninové aktivity,“ pousmial sa.
„Mama chodiť nebude?“ spýtal sa Ron.
„Tá bude mať dosť práce držať na uzde dvojčatá v hlavnom štábe,“ vypustila Ginny nesmelo. Sirius sa na ňu zaškľabil.
„To je fakt,“ prikývol.
„A Snape?“ spýtal sa Harry. „Aj ten bol na tej ošetrovni predsa…“
„Och, nie…“ zapípal Ron potichučky.
„V prvom rade je to profesor Snape, Potter,“ Minerva sa k nim obrátila. „A on má o tomto mieste samozrejme tiež vedomosti. Koniec koncov, priniesol celú sadu elixírov aj s protijedmi, aby ste mohli trénovať,“ povytiahla obočie. Harry stisol pery. „Aj ja by som rada povedala pár pripomienok k celej tejto záležitosti… V prvom rade, vaša matka tu bola. Poukazovala som jej to a dala som jej záruku, že na vás budem dohliadať a bez najmenšej skromnosti musím prehlásiť, že práve toto ju presvedčilo. Rozumiete?“ prebehla ich pohľadom. „Iste viete, že sa pokojne môže stať, že tu budete musieť prespať a Molly upokojilo, keď sa dozvedela, že tu budem. Dokonca by som povedala, že by bolo výhodnejšie, aby ste tu jednoducho ostali… to ale uvidíme a zhodnotíme po tom, ako bude vyzerať váš postup. Letaxovať sa hore dole, najmä po vašom poobednom… aurorskom výcviku, mi nepríde príliš rozumné, ale ako som povedala, uvidíme. V tomto dome je niekoľko miestností, ktoré sú už v tejto chvíli pripravené k užívaniu. Možno vás trocha upokojí zistenie, že sa jeden škriatok z Rokfortu uvoľnil, aby mi pomohol viesť domácnosť, pretože Poppy príde až za pár týždňov a ja príliš v týchto veciach zbehlá nie som,“ nervózne podišla k nim. „Rovnako, ako ostatných, aj mňa zaujíma, čo je to za prepojenie,“ dívala sa hlavne na Ginny, ktorá konečne zdvihla hlavu a pozrela na profesorku. Profesorka sa na ňu mierne usmiala. „Potter s Blackom a vaším bratom to zrejme vezmú ako nejaký šport,“ prezradila jej. Harry sa nadýchol. „Sľúbila som vašej matke, že na vás dohliadnem a dám pozor a to aj budem plniť.“
„A my sme za to radi, Minerva,“ Sirius sa na ňu jemne pousmial. „Rád by som ale upozornil na rozhovor s profesorom Dumbledorom…“
„Viem, čo máte na mysli, Sirius,“ zamračila sa naňho. „Iste, ide o pána Pottera a slečnu Weasleyovú a oni svoju dôveru vložili do vašich rúk. To nikto nespochybňuje. Sám si ale musíte uvedomovať, že sám, hoc aj s pomocou pána Lupina, to nemôžete zvládnuť,“ ďobla mu prstom do hrude. „Takže sa s tým všetci musíte zmieriť. A teraz ma ospravedlňte, prosím. Musím vysvetliť škriatkovi, kde sa čo nachádza… keď si sama spomeniem, kde sa čo nachádza…“ mrmlala si pod nos a kráčala preč.
„Och, do pekla, do čerta, sakra…“ zaskučal Ron.
„Ale aspoň nebudeš musieť čistiť zemiaky,“ drgla doňho Ginny.
„Takže to máme aj s dozorom?“ Harry pochopil Minervine slová tak, že si ju Molly najala, aby nerobili hlúposti.
„Vyzerá to tak,“ privolil Sirius. „To sme mohli ale predpokladať, nie?“ prinútil sa zaškľabiť. „Tak poďte, ukážem vám aspoň prízemie…“
Napokon sa ukázalo, že je to skutočne obrovský dom, hoci viac ako polovica domu obývateľná nemohla byť. Sirius im prezradil, že Minerva v tomto dome viac ako tridsať rokov nebola, ale nechcela sa viac vyjadrovať k jeho histórii. A Harry pochyboval, že by sa rozhodla niekomu zverovať a vravieť o svojej minulosti.
Nazreli do kuchyne, kde skutočne škriatok spolu s Minervou skúmali obsah jednotlivých skriniek. Miestnosť, do ktorej sa preletaxovali, fungovala ako jedáleň a miestnosť, kde viedli rozhovor, ako prijímací salónik. Nasledovala veľká rozsiahla miestnosť, ktorá bola takmer prázdna, len po bokoch boli dve dlhé lavice a pri jednej stene vysoká polica s rôznymi elixírmi.
„Tu budeme viesť naše… pokusy,“ prezradil im Sirius dívajúc sa na Harryho. „Vedľa je ešte knižnica, ale keďže je menšia tak sme sa rozhodli, že bude slúžiť ako miestnosť k spoločenským stretnutiam, ak to bude nevyhnutné. Úplne vzadu je ďalšia, kde si priniesla veci Poppy… vraj to bude ošetrovňa,“ zaškľabil sa. „Na oboch poschodiach je asi… po sedem izieb a dve komplet kúpeľne. Na tie ale bude musieť pozrieť Bill. Voda síce tečie, ale niečo je s odtokom. Tak čo? Pustíme sa do toho?“
„Teraz?“ Ron poplašene pozrel na dvere za ich chrbtami. Akoby tam očakával Minervu, ktorá ho bude ťahať do kuchyne, aby mu dala nejakú úlohu.
„Preto ste prišli, nie?“ Sirius naňho pozrel. Pochopil a zaškľabil sa. „Sadni si na lavicu Ron. Budeš dávať pozor, dobre?“
„Jasne, dobre,“ prikývol a zošuchol sa na lavicu. Zazubil sa na Harryho.
„Budem skúšať všetko… rad za radom,“ Sirius sa obrátil k Harrymu a Ginny. „Keďže Harry je gentleman, skúsime to najprv s ním. Budeš sledovať svoje pocity. A keď to bude v pohode… no, tak namierim prútik aj na teba. Ospravedlňujem sa dopredu za možné… nepriaznivé pocity po zoslaní kúziel, ale musí to byť,“ díval sa na Ginny.
„Vieme, čo nás čaká…“ mierne sa usmiala a vytiahla si svoj prútik, na ktorý bola patrične hrdá.
„A ja ďakujem, že sa ospravedlňuješ dopredu aj mne,“ odfrkol si Harry pobavene.
„Ale neskuhraj,“ Sirius si odhrnul vlasy z čela. „Ron, budeš odškrtávať, čo už vyskúšame. Tu máš…“ Podal mu niekoľko kusov pergamenu, ktoré Ron neveriacky prezeral. „Je tam všetko, čo sme si mysleli, že má zmysel skúšať,“ okomentoval jeho spýtavý pohľad. „Myslím, že najviac by nám mohli povedať útočné kúzla. A obranné, tak začneme s nimi. Pripravený?“ pozrel na Harryho a vytiahol prútik.
„Jasne,“ prikývol a vytiahol aj on svoj. Sirius namieril a Harry sa pripravil.
„A aby som nezabudol… Minerva to tu začarovala nejakými ochrannými kúzlami, aby sme zamedzili zraneniam.“
„Aha, dobre, to bude fajn…“
„A načo potom tá ošetrovňa?“ nedalo Ronovi.
„Vonku ochranné kúzla nie sú,“ zaškľabil sa naňho Sirius. „Dávaj pozor na pocity,“ pozrel na Ginny. „Ideme na to… Expelliarmus!“ mávol prútikom a Harrymu vyletel ten jeho z ruky, aby ho zachytil. Spýtavo pozreli na Ginny.
„Nič,“ mykla plecami. „Absolútne, ani pošteklenie na palcoch,“ zaškľabila sa. „Vážne ideme skúšať Expelliarmus?“ vyčítavo pozrela na Siriusa.
„Vyskúšame všetko… Expelliarmus!“ skríkol s prútikom namiereným na Ginny. Len jej myklo rukou a prútik vyletel do vzduchu. Sirius pozrel na Harryho. Zavrtel hlavou. „Dobre, prvé hotovo…“ pozrel na Rona, ktorý pod písmenom E vyškrtol odzbrojovacie kúzlo a Sirius vrátil obom ich prútiky.
„Petrificus Totalus!“
„Imobilus!“
„Relacio!“
„Incarcerous!“
„Stupefy!“
„Reducto!“
„Furunculus!“
„Confundo!“
„Levicorpus!“
V ten deň zaznelo množstvo zaklínadiel, ktoré Ron poctivo nachádzal a škrtal. Postupne sa k nim pridal aj Remus. Minerva niekoľkokrát nazrela, aby ich raz prerušila a zavolala ich na obed, ktorý pripravil škriatok. Po ňom pokračovali ešte hodinu, ale bez úspechov. Sirius najskôr pálil po Harrym, aby Ginny zahlásila žiadne pozorovania a potom sa rovnaký pokus uskutočnil obrátene. Jediné pozitívum bolo, že možno boli trocha dotlčení, ale Minervine pomocné kúzla fungovali a oni sa aspoň nepoudierali na zemi.
„Dobre, na dnes hotovo,“ ukončil ich testy Sirius, keď zbadal za svojím chrbtom Tonksovú. „Pauza na občerstvenie a potom bude nasledovať aurorská časť…“
Nedalo by sa povedať, či boli sklamaní z prvého testovania alebo boli radi, že sa nedeje nič mimoriadne. Každopádne toho mali obaja plné zuby a chvíľu oddychu uvítali.
„Čo myslíš?“ spýtal sa Sirius Remusa, keď pozorovali decká diskutujúce o svojich zážitkoch.
„Tušili sme, že tieto kúzla nebudú mať úspech. Harry ich skúšal pred pár týždňami a s Ginny to nerobilo nič,“ odvetil zamyslenie. „Nie všetky, samozrejme a my budeme skúšať ďalej, ale…“
„Ale asi bude pravda to, čo predpokladal Dumbledore,“ zabrblal Sirius. Obaja na seba pozreli. „No čo? Tak bude zrejme znova správne predpokladať, no…“
„Môžeme mať proti nemu milión námietok, aj tak je to najlepší čarodejník… minimálne v Anglicku.“
„Dobre, možno, ale tiež občas robí kikse.“
„Toto ale asi nebude ten prípad,“ Remus pozrel na Harryho, ktorý sa smial na niečom spolu s Ronom. Tonksová sa rozprávala s Ginny. „Uvidíme, ako to bude pri elixíroch, ale tieto kúzla na nich vplývať nebudú. A čiernou mágiou ich ešte teraz desiť nebudeme…“
„Určite nie. Ešte toľko zaujímavých kúziel môžeme vyskúšať,“ zaškľabil sa Sirius. „Ale bude to tak. Bude to buď čierna mágia, ako sme sa presvedčili pri Crutiate a Imperiu, alebo nejaký silný citový impulz, ako pri Harryho jazve.“
„Uvidíme,“ prikývol Remus. „No a to, o čo ťa žiadal Dumbledore… rozmýšľal si nad tým?“
„Nespočetne krát, ale len kvôli tvojmu dohováraniu,“ povzdychol a oprel sa o stenu. Pozrel na priateľa. „Harry má momentálne hromadu starostí… toto skúšanie a zatiaľ je to len prechádzka ružovou záhradou, Tonksovej dril, o ktorom ešte netušia nič… o chvíľu bude pre Anglicko hlupákom, ktorý si vymýšľa, pokým ich nepresvedčíme… myslím, že máš pravdu. Stále nemá ani pätnásť a zaťažovať ho ešte aj tým proroctvom…“ jeho hlas sa stratil. „Nechcem mu klamať, vieš? Chcel by som byť k nemu úprimný, ale toto je skutočne príliš silná káva pre pätnásťročného chalana,“ stiahol obočie.
„Dobre,“ súhlasil s ním Námesačník. „Aj ja si myslím, že má Harry ešte čas, než sa dozvie pravdu. Hoci aj na tom tvojom návrhu niečo je… jednoducho zobrať Harryho na Odbor záhad, aby to proroctvo skrátka rozbil a Voldemort bude môcť akurát tak Malfoyovi pobozkať prdel, a to ťa citujem… museli by sme mu ale povedať prečo a čo to je… a či rozbité alebo nie, proroctvo bude platiť,“ šepol.
„Myslím, že keď sa Harry nedozvie, čo Rád robí, nebude vyzvedať a v tom prípade mu nebudem musieť klamať… preto prehlasujem, že aj tá Mollyna stratégia je vcelku prospešná. Odstaviť decká mimo hlavný štáb, aby niečo nezachytili…“
„No, možno to napokon tak dopadne. Pozri, majú po pauze. Necháme Nymphadoru, aby si s nimi pohovorila sama?“
„Jasne, poďme do kuchyne, možno ostalo kus mäsa…“
Tonksová videla, ako dvaja chlapi odišli z miestnosti a pomädlila si dlane.
„Dobre vážení, dnes si dáme len teóriu,“ spustila svoju rozpravu a prevrátila oči, keď zbadala Ronov neveriaci pohľad. „Nezabúdaj, že to ja som chodila na aurorskú školu, takže viem, čo potrebujete hlavne pochopiť, vieš?“ mrkla naňho.
„Ronald si myslel, že už dnes zvedie súboj s Lupinom,“ zahihňala sa Ginny.
„To zrovna nie, ale keď už tu trčím celý deň takpovediac zbytočne, tak som dúfal, že by som sa mohol aspoň trocha… rozhýbať,“ s povzdychom sa oprel na stoličke.
„Dobre a čo potrebujeme pochopiť?“ spýtal sa Harry dívajúc sa na Tonksovú s ružovými vlasmi.
„Napríklad to, že je pre vás zbytočné naučiť sa rad zaklínadiel, ktoré by ste metali okolo seba,“ povytiahla obočie. Ron sa na ňu díval ako na blázna.
„Myslel som si, že presne pre to tu sme, nie?“ opatrne skúsil Harry.
„Má to niečo spoločné s mágiou?“ spýtala sa Ginny. Tonksová sa zazubila.
„Všetko. Určite už viete, že sila čarodejníka je závislá od jeho magickej sily, jeho magického jadra. Každý čarodejník sa rodí s určitou… základnou kapacitou magického jadra, ktorá sa postupne zväčšuje a závisí od mnohých faktorov, v ktorom momente prestane kapacita narastať. Chápete? Niektorí čarodejníci dosiahnu vrchol na konci školskej dochádzky a potom hotovo. Len žijú, aby prežili. Niektorí majú také zakrpatené jadro už pri narodení, ktoré sa nedokáže zväčšovať, že sú z nich šmuklovia. A potom sú takí, ktorí sú schopní svoju kapacitu stále rozvíjať až do vysokého veku. A nemyslím tým schopnosť naučiť sa kúzla, ale dokázať ich vyčariť stále väčšou silou…“
„Ako rozvíjať?“ spýtal sa Ron. „Nejakými cvikmi?“
„Svojím spôsobom áno. Dá sa to tak nazvať. Hoci skôr by som povedala, že je to neustále kúzlenie a štúdium…“
„Och Merlin…“
„Počkaj, nerúhaj sa,“ zaškľabila sa Tonksová na Rona. „Chcem tým povedať asi toto… keď čarodejník čaruje čo najviac a učí sa stále nové kúzla… a verte, že ich je na svete veľmi veľa, veď predsa každý národ má svoje špecifické kúzla… jeho magické jadro tieto podnety pojíma a narastá. Keď čarodejník vyjde Rokfort a zamestná sa na ministerstve… a prútik použije len občas a len na základné jednoduché kúzla, jeho magické jadro nemá možnosť sa rozrastať. A je len radovým čarodejníkom….“
„Takže my, po skončení Rokfortu, budeme na rovnakej úrovni, ako takmer celá čarodejnícka populácia a len ďalším štúdiom môžeme rozkvitať?“ Harry zamrkal.
„Správne,“ prikývla samozrejme.
„No už sa vidím, ako idem na nejakú školu,“ zavrtel hlavou Ron.
„Ale od teba predsa nikto neočakáva, že by si rozkvital,“ natiahla Ginny.
„Sklapni…“
„Ako ste práve pochopili, každý z nás má magické jadro, ktoré zložením MLOKov nadobudne určitú úroveň. Samozrejme ale aj základná kapacita jadra sa u každého čarodejníka líši, veľmi pekným príkladom sú šmuklovia, ktorí síce magické jadro majú, keď sa narodili čarodejníkom, ale toto jadro je akoby… sterilné. Nedokáže sa rozpínať a rozmáhať. A teraz, kto si myslíte, že má bazálnu kapacitu najkvalitnejšiu… s najlepšími vyhliadkami na čo najväčší rozmach?“
„Čistokrvní,“ odfrkla si Ginny. Harry napoly mykol plecami a napoly prikývol.
„Nie, predstavte si, že sú to poloviční,“ usmiala sa na ich prekvapené tváre. „No vážne. Veď si len prezrite zoznam najväčších a najmocnejších čarodejníkov… celého sveta a celej histórie… a zistíte, že viac ako polovica sú poloviční, pokým čistokrvných bolo najviac na začiatku histórie. Možno preto, že čím viac času ubehlo, tým menej čistokrvným záležalo na vzdelávaní a spoliehali sa len na svoje… čisté gény,“ zaškľabila sa. „Práve preto je výhodnejšie byť polovičný, pretože to čarodejníka drží späť… tá muklovská časť jeho osobnosti akoby ho držala pri zemi a nedovolila mu lietať s hlavou v oblakoch… a preto majú najviac snáh o vzdelávanie, skúmanie a bádanie a preto sa z nich stávajú čarodejníci, ktorí sa zapisujú do histórie… No a našli by sme aj pár muklovských čarodejníkov, ktorí sa preslávili,“ usmiala sa.
„Stavím sa, že sa Hermiona preslávi,“ nadhodil Ron. Harry sa zamyslene uškŕňal.
Tonksová im ponúkla hneď niekoľko príkladov z histórie a dosť mien im bolo známych, pretože ich našli na kartičkách čokoládových žabiek hoci boli presvedčení, že Hermiona by ich poznala všetkých a ešte by sama hádzala príklady. Bola to zaujímavá informácia, ale zase nie prekvapivá vzhľadom k súčasnosti. Aj Voldemort aj Dumbledore boli poloviční a sú to najväčší čarodejníci posledných desaťročí. Pokým smrťožrúti, vo väčšine prípadov čistokrvní, boli kreténi a somári.
„To je pravda,“ privolila Tonksová. „Blízka minulosť je veľmi pekným príkladom. Do arzenálu smrťožrútov patria hlavne kliatby a tie sa učia oveľa jednoduchšie, ako kúzla a zaklínadlá, pretože patria do čiernej mágie. Ten, kto vymýšľal a vymýšľa kliatby nemá záujem sťažovať to prípadným záujemcom. Kliatbami si čarodejník príliš svoju mágiu nerozvíja, skôr ju systematicky przní…“
Mladá aurorka im rozprávala o tom, čo všetko ovplyvňuje magické jadro. Nie je to o tom, že čím je človek múdrejší, tým je silnejším čarodejníkom. Áno, v tomto bode majú výhodu čistokrvní, pretože ich magické jadro je najrýdzejšie, ale nejde len o to. Ako dieťa rastie, prejavuje sa v ňom mágia. A už pri prvých samovoľných výbuchoch mágie sa dá vypozorovať, ako magicky silné dieťa bude. Svoju úlohu zohráva aj osobnosť dieťaťa, jeho výchova, skúsenosti, ktoré naberá, prostredie, v ktorom vyrastá… toto všetko dieťa formuje a zároveň formuje aj mágiu a z rozmaznaného čistokrvného môže byť len priemerný čarodejník, ale z polovičného alebo muklovského dieťaťa, ktoré bolo vedené správne, ktoré má vhodnú povahu a primeranú výchovu môže byť výnimočný čarodejník.
Vymenovala im celú radu prvkov, ktoré vplývajú na mágiu. Od sebavedomia čarodejníka, cez jeho láskavú povahu, schopnosť empatie, cieľavedomosť, impulzívnosť, samostatnosť… všetko, absolútne každý ľudský rys a povahová črta vplýva na magické jadro jednotlivca a práve toto určuje, akým schopným čarodejníkom sa stane, alebo nestane.
Nasledovala rozprava na tému prútikov a ich jadier, vďaka ktorým je čarodejník schopný svoju mágiu ovládať a regulovať. Neuvedomili si, že s Tonksovou už sedia hodiny, počúvajú ju, občas sa niečo opýtajú. Bolo to zaujímavé. Nikdy sa na mágiu nepozerali tak, ako po tomto rozhovore a všetci traja si v duchu vraveli, čo pôsobí na ich magické jadro a ako a hlavne, čo to pre nich bude znamenať.
„Prejdeme ale z histórie do súčasnosti,“ spustila Tonksová nový smer prednášky. „Myslím, že som vám mágiu predstavila dostatočne. A teraz… na začiatku som vám povedala, že vám bude nanič naučiť sa kúzla a mávať prútikom. A prečo? Pretože tak, ako si čarodejník môže štúdiom a kúzlením svoju mágiu rozvíjať, môže si ju aj pomaly vyčerpávať,“ povytiahla obočie. „O to viac, že vy ju ešte nemáte ustálenú. Len dospievate a vaša mágia je… nestabilná. Každé kúzlo, ktoré vyčaríte, si berie časť mágie. U dospelého, zrelého čarodejníka je to zanedbateľná časť. A samozrejme je dôležité aj to, aké kúzlo vyčaríte a čo chcete docieliť. Uvediem príklad. Ak nadnesiete pierko, mágia sa ani neotrasie. Ale ak budete chcieť nadniesť skalu, mágii to dá zabrať. A pritom z vášho prútika vyjde identické Wingardium Leviosa. Rozumiete?“
„Kým u teba by sa mágia ani neotriasla? Aj keby si chcela nadniesť skalu?“ spýtal sa Harry.
„Otriasla, ale zanedbateľne. V tomto prípade ide o zrelosť jedinca…“
„A my sme len decká,“ prikývol Ron.
„Áno, ale aj pri vás sa dá mágii pomôcť, aby bola stabilnejšia. Ako som hovorila niekedy pred hodinou, či viac… každý čarodejník má iné magické kapacity, s ktorými môže pracovať. A práve v tomto máte výhodu pred dospelými… vaša mágia sa stále nesformovala do zrelej, vyspelej podoby, čiže si ju môžete vylepšiť,“ zaškľabila sa.
„Ako vidím, neodpustila si si to,“ ozval sa od dverí Bill a veselo sa zdravil s deckami. „Vravela, ako vás pomučí prednáškami, ktoré sama musela absolvovať…“
„Ale mám pravdu,“ vypustila mierne vyčítavo. „Ideš na pomoc?“
„Nie, priniesol som to, čo ste chceli,“ významne mrkol.
„Dobre, ale dokončíme najskôr prednášku,“ uchechtla sa. Harry pozrel na Rona a Ginny. Ani jeden netušil, kam toto všetko smeruje. „Chcela som tým povedať asi toto… je pre vás zbytočné naučiť sa dvadsať obranných a dvadsať útočných kúziel a tie okolo seba metať, pretože by ste sa skoro magicky vyčerpali…“
„Aha, jasne,“ svitlo Harrymu. „Tréning… akurát asi nie taký, aký sme predpokladali,“ vyšlo z neho mierne roztrpčene.
„Čo?“ Ron stiahol obočie. „Nebudeme sa učiť, či čo?“
„Ale budete. Určite budete,“ zasmial sa Bill. „Tonksová vás akurát pred každým trénovaním poriadne popreháňa po pozemkoch, aby ste sa naučili vytrvalosti a aby ste nabrali aj trocha fyzických síl,“ díval sa na sestru.
„Akože som malá a slabá?“
„Aj to. Ale o to v mágii nejde, pokiaľ si pozorne počúvala Tonksovú.“
„Tvoje Confringo môže byť porovnateľné s Ronovým, hoci je vysoký a silný,“ Tonksovú sa na ňu dívala. „Pri kúzlení nie je dôležitá výška a sila čarodejníka, ale veľkosť a hĺbka jeho mágie. Avšak… pri sústavnom metaní zaklínadiel u dospievajúcich dochádza k výraznejšiemu odčerpávaniu mágie. Prečo? Pretože sa vyvíjate. Prečo nie u dospelých? Pretože sa prestali vyvíjať. Aby ste si pomohli práve pri sústavnom metaní obranných a útočných zaklínadiel… ktoré sú rozhodne na mágiu náročnejšie, ako kúzla z domácnosti… musíte byť vytrvalí, odolnejší a silnejší… fyzicky… aby sa aj vaša mágia vzpružila, vzchopila, zosilnela, pretože sme si už vraveli, že u vás sa ešte stále formuje do finálnej podoby…“
„Aha, vraveli sme a tom,“ spomenul si Harry. „V detstve… čo všetko vplýva na mágiu. Dobre, tomu rozumiem. Len mi to akosi nesedí na Goyla, ktorí je čistokrvný, vyzerá ako prerastené hovädo a sotva si vie prútikom zaviazať šnúrky na topánkach,“ zaškľabil sa. Ron sa rozosmial a Ginny pobavene odfrkla.
„Keď vyzerá, ako jeho otec, tak si viem predstaviť,“ uškrnula sa aj Tonksová. „Pri ňom ale platí, že je rozmaznaný fagan so zdegenerovanými génmi, totálne vyprahnutým magickým základom a absolútne žiadnou perspektívou pre normálny život…“
„No ale vráťme sa k výcviku,“ Bill mrkol na Tonksovú, keď sa všetci dochechtali.
„Správne. Chcem vám povedať, ako budú prebiehať naše hodiny. Skôr, než sa pustíme do učenia sa kúziel, budem po vás vyžadovať nejakú fyzickú aktivitu. Chvíľu budete behať, chvíľu posilňovať. Lietať na metle, aby to pre vás nebolo také kruté,“ zasmiala sa nad ich výrazmi. „Každý deň minimálne hodinu. A potom sa pokúsim vás naučiť v prvom rade obranné zaklínadla. Potom útočné. Pokúsim sa vás naučiť pár kúziel, ktorými si pomáhajú aurori… ako sa rýchlo skryť, ako sa zamaskovať, ako overiť okolie, ako nastražiť alarmové kúzla… jednoducho niekoľko kúziel, ktoré by vám pomohli. Budeme viesť bojové hry. Tak nejako si to priala vaša mama a Sirius s Dumbledorom môj program odsúhlasili. Bill sa ponúkol, že mi pomôže. Môže byť?“
„Až na to behanie…“ zabrblal Ron.
„Bude sa ti to páčiť,“ Bill ho tresol po pleci.
„Pochybujem…“
„Asi súhlasíme, nie?“ Harry pozrel na Ginny. Prikývla.
„Výborne. No a teraz… čo som priniesol,“ usmial sa Bill. „Všetci sme sa na to zložili a toto je náš darček pre vás…“ mávol prútikom a priletela k nemu veľká taška, z ktorej vytiahol štyri krabice.
Po otvorení zistili, že sa v nich nachádzajú bežecké tenisky.
„Waw,“ okomentoval Ron.
„Nie je v nich monitorovacie kúzlo?“ spýtal sa Harry významne.
„Nie, nie je,“ uchechtol sa Bill. Ginny si zvedavo prezerala tenisky s masívnou podrážkou.
„Budú sedieť,“ upokojila ich Tonksová. „A jeden pár je pre Hermionu, keď sa k nám pridá. No čo pozeráte? Myslíte, že v tých teniskách, ktoré máte na nohách, by ste mohli behať po lese? Zlomili by ste si nohu po polhodine…“
„A okrem toho, za chvíľu pochopíte, že hlavne beh bude pre vás veľmi dôležitým,“ dodal Bill.
——
A bol, samozrejme. Po dvoch dňoch zistili, že v ich veku a s ich súčasnými možnosťami bude utekanie a vyhýbanie sa zaklínadlám ich hlavnou prioritou. Harry mal tendencie k útokom, ale keď sa doňho pustila Tonksová so Siriusom, pretože smrťožrúti chodia zriedka sami, sotva mal čas k vyslaniu útočného kúzla a sústredil sa len na to, aby sa bránil, vyhýbal a utekal a zakrátko ho zaplavila frustrácia.
„Smrťožrúti vás sotva vyzvú k férovému súboju,“ pokojne im dohováral Remus, keď sa nahlas sťažovali. „Ochranné štíty, odkláňanie zaklínadiel, blokovanie a tiež útek, úskok, rýchlosť a svižnosť… len to vám momentálne dokáže zachrániť život. Ak toto zvládnete, môžeme pristúpiť k útočným zaklínadlám.“
Treba podotknúť, že Remus bol k nim najohľaduplnejší. Bill si dával pozor, aby hlavne Ginny neublížil, ale Tonksová so Siriusom to vzali od podlahy. Minerva na nich dohliadala, občas skríkla po školiteľoch, aby to nepreháňali, školiaci ale nevyzerali, že by chceli zvoľniť tempo. A večer s vďakou prijali od svojej vedúcej posilňujúce elixíre. A tiež masti na modriny.
„Nie, priatelia, nepridáme sa k vám,“ vrteli hlavou dvojčatá po tom, ako im vylíčili priebeh výcviku. „Keď sa vy dvaja necháte zo solidarity otĺkať, váš problém,“ dívali sa na Rona, ktorý mal rozbitú peru a sestru, ktorá si držala pri tele udretú ruku. A mala udretý aj chrbát. „My tu máme svoju dôležitú úlohu,“ mrkli na nich.
„Čo sa tu vlastne deje?“ spýtal sa Harry, ktorému sa podarilo otĺcť sa zatiaľ najmenej, aj keď Tonksová predpokladala, že v tejto disciplíne bude nakoniec najlepšia Ginny, keď si začnú zvykať. Čo sa Ronovi nepozdávalo ani náhodou. Ale asi to bola pravda. Bola najmenšia a hoci nebude najrýchlejšia v úteku, bude najohybnejšia a najrezkejšie pri vyhýbaniach. Ron so svojou vysokou postavou pôsobil zatiaľ neohrabane a ťažkopádne a hoci Harry začal skutočne rásť, bol skoro o hlavu menší než on a mal menej problémov.
Ich školitelia toto plánovali počas celého výcviku, hoci sa sústredili aj na vyčarovávanie štítov a vyčarovávanie prekážok ku zablokovaniu kúziel. Harry toto ovládal, pretože sa to učil, ibaže pred ním v labyrinte nestáli smrťožrúti, takže celé jeho doterajšie učenie bolo síce fajn, ale nebolo vhodné a správne smerované.
„No, zrejme sa tu toho deje veľmi veľa, ale nezistili sme nič,“ prezradili mierne sklamanie. „Ani Dunga nedokážeme dostatočne ohnúť, aby niečo prezradil.“
„Ale chodí ich sem dosť,“ pokračoval George. „Videli sme aj pár nových tvári…“
„Mamka je ale mimoriadne spokojná, keď ste vy tam… a my zavretí v izbe. Dokonca je taká spokojná, že nás ani nekontroluje,“ povytiahol obočie Fred.
„A nám to vyhovuje,“ šepli.
„A čo…“
„Povieme, až budeme mať výsledky, braček,“ zarazili Ronovo vyzvedanie. „Vy ste ale viac zvedaví na Rád… ako hovoríme, chodí ich sem dosť, vlastne skoro stále je tu niekto a večer majú schôdze… v salóniku, pretože v kuchyni je krb, s ktorým sa sem dostávate vy a oni si pred nami nechcú ani kýchnuť,“ zaškľabili sa.
„Takže neviete nič konkrétne,“ prikývol Harry.
„Nevešaj hlavu, takmerbratku,“ plesli ho po ramene. „Pred nami je ešte hromada prázdninových dní… hromada príležitostí,“ šepli s úškľabkami. „Niečo ale predsa vieme. Náš nepodarený brat sa odsťahoval z Brlohu… Bill vravel. Vraj sa ubytoval v Deravom kotlíku a zháňa si podnájom…“
„Nech ide do čerta,“ vrkol Ron.
„Naspäť sa ale nebude dať ísť,“ sklamane vyšlo z Ginny. Aj keď Percy v Brlohu už nebol, vrátiť sa nemôžu.
„Až dostane ministerstvo rozum,“ prikývol Harry. „Videli ste Dumbledora?“
„Nie, toho nie, ale raz sme tu zazreli Snapa,“ prezradili. „No a… na týždeň by mal prísť aj Charlie…“
——
„Ukáž mi to,“ vyzval Harry Ginny, keď osameli po tom, ako ich Ron nechal tak. Aj toto patrilo k ich každodennej rutine. Ráno sa naraňajkovali, odletaxovali sa, aby skúšali kúzla zatiaľ bez výsledkov, po obede hodinu behali a zdvíhali kamene, potom behali a vyhýbali sa zaklínadlám, aby si precvičovali ochranné štíty, vyfasovali od Minervy elixír, preletaxovali sa naspäť, najedli sa a umyli, porozprávali sa chvíľu s dvojčatami a keď tí odišli vytvárať alebo spať, skôr vytvárať, odišiel aj Ron do ich izby a v momente zaspal. Harry s Ginny ale svoju hodinku potrebovali a vedela to aj Molly a tak ich nechala na pokoji. Bola s vývojom spokojná. Bill jej vravel o všetkom, čo sa u Minervy dialo a Ginny sa skutočne brániť začínala učiť a bola šikovná, ako zhodnotila aj Minerva. To ju upokojilo aspoň trocha. Aspoň jeden problém sa riešil zdarne.
„Nie je to také hrozné,“ zaprotestovala spočívajúc v jeho náručí. Boli takí unavení po celodennej drine, že už nevládali sedieť na stoličke a uložili sa do polosedu na jej posteli. A únava trocha odchádzala, ako si obaja uvedomovali vďaka ich kontaktu. Aj tak sa mu príliš nechcelo opustiť túto príjemnú polohu a jej utišujúcu náruč. Rovnako, ako sa jej vracali pocity znechutenia z tohto domu, jemu sa vracali pocity hnevu a to najmä pri trénovaní. Práve teraz boli ale absolútne upokojení.
„No to určite,“ zabrblal a jemne ju odtískal. „Počul som, ako si zastonala, keď som ťa objal, takže ťa to bolieť musí. Tak ukáž,“ konečne sa s povzdychom posadil. Neostalo jej nič iné, len posadiť sa tiež. „McGonagallová nám dala masť… a ty máš tendencie hrať sa na statočnú a neupozorňovať na bolesť. Mňa ale neoklameš, vieš?“ díval sa na ňu s povytiahnutým obočím. A ona sa mračila. Niekoľko sekúnd sa na seba dívali, aby rezignovane prevrátila oči.
„Otoč sa ale… nemám podprsenku,“ zaprskala. Možno by sa aj chcela hádať, ale nemala jednoducho energiu. A on sa s podobným zaprskaním otočil. Vážne sa snažila zakrývať bolesť, hlavne pred Ronom. Pred Harrym sa ale jednoducho predstierať nedalo. „Dobre, môžeš…“
Keď sa otočil, sedela s chrbtom k nemu, tričko si držala na hrudníku a v ruke držala masť. Vlasy mala prehodené dopredu a on na ňu pozrel.
„No páni,“ zamračil sa na jej chrbát. Bol blízko, keď ju Siriusovo zaklínadlo dostalo a odhodilo a videl, že padla na konár stromu, ktorý ležal zlomený na zemi. A hoci vravela, že to nič nie je, že to nebolí a podobné sprostosti, on ten náraz počul a počul aj jej ston. „Len som zvedavý, dokedy to takto vydržíš, vieš?“ vzal jej z ruky masť a otvoril ju. Začal jej natierať modrinu na chrbte, ramene a paži.
„Hmmm…“ spokojne zapriadla. Masť bola fajn. „Do konca to plánujem vydržať,“ povedala po chvíli. „Zvykneme si. Je to len druhý deň a sú to činností, ktoré sme… á, tam prosím… doteraz nerobili. Po pár dňoch, týždňoch, už to budeme brať samozrejme…“
„Jasne, budeme brať samozrejme, že nás šrotujú ako staré plechovky,“ uchechtol sa.
„Budeme vedieť uhýbať. O to im ide. Tonksová sa so mnou rozprávala. Toto je nič oproti tomu, čo museli absolvovať oni. To len aby si vedel, čo ťa čaká, keď chceš byť aurorom. Tak nefrfli…“
„Ale veď ja viem. O mňa nejde. Ty si ale…“ stíchol, keď sa naňho pozrela s nebezpečným pohľadom. „Čo pozeráš? Si maličká a krehkejšia, ako ja. A než Ron som krehkejší aj ja,“ uchechtol sa. Jej výraz sa zmiernil a zasmiala sa aj ona. „Zrejme si budeme musieť navzájom lízať rany,“ použil výraz zo zvieracej ríše.
„Spočiatku určite…“ prikývla a zdvihla ruku, aby jej natrel rameno. „Keď príde Charlie, chcela by som byť tu,“ prezradila. Zahmkal.
„To je pochopiteľné. Nebude môcť ísť s nami k McGonagallke a ty si ho potrebuješ užiť. Hotovo,“ zahlásil a obrátil sa, aby mala aspoň náznak súkromia.
„Testy sa ale prerušia… Ty nepotrebuješ natrieť?“ spýtala sa. Zavrtel hlavou a ona ho vtisla znova do polosedu, aby si našla pohodlnú polohu. Objal ju, tentoraz od bolesti nekvikla. „Aj tak viem, že by si tú masť zniesol… a že kto sa hrá na hrdinu,“ vyšlo z nej nespokojne.
„Som v pohode, zatiaľ. A testy… tak sa prerušia. Budeme pokračovať potom. Mala by tu byť už aj Hermiona, myslím…“
„Áno, písala to tak. Na konci júla by tu už mohla byť. Chcela prísť až v auguste, ale keď som jej spomenula tréning tak prehovorila rodičov a príde skôr,“ spokojne sa pousmiala. „Ostatní ma mrzia. Aspoň ten Neville mohol chodiť,“ zamračila sa.
„Je to komplikované. Sem ho nepustia,“ tiež sa mu to nepozdávalo. Sirius mu ale vravel, že im nebude nič brániť v tom, aby svojim priateľom ukázali všetko, čo sa naučia. Ak sa to naučia. „No a my… mám pocit, že s tými kúzlami, ktoré momentálne skúšame, veľa vody nenamútime,“ povedal potichu.
„Aj ja mám ten pocit,“ privolila rovnako tichým hlasom. „Tiež si myslím, že budú musieť poriadne pritvrdiť, ak to má na nás vplývať…“
——
Sirius Black mieri na ministerstvo!
Nahľadanejší muž posledných rokov sa dostaví o dva dni na ministerstvo, aby sa zúčastnil procesu, vďaka ktorému bude oslobodený a zbavený všetkých obvinení. Toto prehlásil najvyšší predstaviteľ Wizengamotu, Albus Dumbledore, ktorý sa už opäť ujal funkcie po tom, ako sám požiadal Griseldu Marchbanksovú, aby ho počas súdneho procesu s Petrom Pettigrewom a následnom rozhodovaní o vine, či nevine Siriusa Blacka, zastúpila. Samotného procesu sa zúčastní len v rovine prísediaceho, nebude ho sám viesť, aby sa vyhol obvineniu zo zaujatosti.
Na naše otázky, ako sa mu podarilo tak rýchlo so skrývajúcim sa Blackom spojiť prehlásil, že vzhľadom k minulosti mal svoje spôsoby, ako sa naňho nakontaktovať. Pripomíname úzke spojenie z minulosti medzi Potterovými, Blackom a samotným Dumbledorom. Toto trvá aj teraz, veď je predsa poručníkom krstného syna Siriusa Blacka, Harryho Pottera.
Napriek jeho prehláseniu sa však musíme zamyslieť. Príde mi to ako veľká náhoda. Jeden deň Albus Dumbledore chytí dvoch smrťožrútov, ktorí mali byť mŕtvi na základe akéhosi záhadného anonymného udania a po pár dňoch sa mu podarí spojiť s Blackom, po ktorom už takmer dva roky márne pátrajú aurori nielen v Anglicku? Je to skutočne podivná spleť náhod, ku ktorej sa ale Dumbledore odmieta vyjadrovať.
Mám pocit, že oným anonymom bol práve Black, ktorý sa pokúšal o očistenie svojho mena a miesto skrývania sa pátral po Pettigrewovi. On najlepšie vedel, že nie je mŕtvy, keď ho sám nezabil, však? Vedel, kde je pravda, vysnoril Pettigrewa a varoval Dumbledora. Na tomto by nemalo byť nič divné, skôr naopak. Black utiekol, aby očistil svoje meno a podarilo sa.
Má to ale malý háčik. Vedel aj Dumbledore, že je Black nevinný? Nepomáhal mu pri úteku? Skutočne sa s ním skontaktoval len pred pár dňami alebo vedel dlhú dobu, kde je skrytý? Obávam sa, že na tieto otázky nedostaneme odpovede a musíme veriť, že sa Dumbledore správal tak, ako mu to jeho funkcia hlavného predstaviteľa Wizengamotu prikazuje.
Každopádne sa o dva dni, presne o desiatej, uskutoční proces so Siriusom Blackom a ja sa budem snažiť získať odpovede na tieto otázky.
Rita Skeeterová
„Tak neviem… je to dobre?“ spýtal sa Harry Siriusa sediac pri raňajkách spolu s Ronom a Ginny. Molly im nalievala čaj.
„Myslím, že Rita odviedla dobrú robotu,“ odvetil, keď odložil šálku s kávou. Molly symbolicky protestne zatskala, ale inak neprejavila snahu o prerušenie konverzácie. Sirius si povzdychol. „Šikovne odpútala pozornosť,“ zaškľabil sa.
„Tým, že označila teba ako informátora,“ prikývla Ginny.
„Ale zároveň naznačila, že Dumbledore nie je úplne čistý, nie?“ zamračil sa Harry.
„To áno. Stále musí pôsobiť ako rýpavá novinárka. Týmto článkom upokojila hlavne Fudgea. Pre neho je výhodné, keď som na údajne mŕtvych smrťožrútov upozornil ja a nie Harry na cintoríne pri temnom rituály na znova oživenie Voldemorta…“
„Sirius,“ ozvala sa Molly nešťastne. Ten len pohodil hlavou. Vážne by sa mohli prestať desiť toho mena.
„Verejnosti je predložená táto verzia. Bude platiť ešte dva dni. A potom Dumbledore povie, že ma nekryl,“ uškrnul sa.
„Nechápem ministra,“ zavrtel hlavou Ron. „Musí vedieť, o čo ide riaditeľovi, nie?“
„Vie a pripravuje sa na to, nemysli si…“
„Stačilo, Sirius,“ tentoraz ho Molly vážne prerušila. „Vy sa hlavne sústreďte na tréning. Áno, bude to zložité a viete o tom… pri jedle to ale prosím nechajte tak.“
„Dobre, Molly,“ Sirius rezignovane prikývol.
Albus Dumbledore v ten deň počas tréningu prišiel do Minervinho domu, aby si odviedol Harryho a predostrel mu svoj plán. A Harry s ním súhlasil bez výhrad. Bolo načase, aby sa na verejnosť dostala pravda…