„Ako to, že tu nič nie je?“ Dolores si unavene pretrela oči. Mala toho plné zuby. Po tom, čo ju v noci zobudili tie hlúposti a ona vyšetrovala Pottera, nezažmúrila oči. Valender pri nej strávil niekoľko hodín, aby ju upokojil. Potom šla na raňajky a nemusela byť géniom aby pochopila, že sa decká bavia o nej. Následne vtrhla na Ministerstvo a zburcovala Korneliusa. Chcela to okamžite riešiť. Hneď a zaraz. A on zohnal najlepších aurorov, aby jej prezreli byt.
„Tak, že tu nič nie je,“ zavrtel hlavou Rufus Scrimgeour. „Dolores, ste si istá, že sa vám to nezdalo? Len sa pýtam!“ okomentoval jej pohľad.
„Neviem koľký krát už opakujem, že ja sny nemávam, Rufus,“ sadla si do svojho kresla. Dívala sa, ako Kingsley Shacklebolt a Gawain Robards už tretíkrát kúzlia a čarujú. Vyzerali nespokojne už keď ich žiadala, aby to overili druhý raz. Teraz doslova soptili.
„Nič,“ prehlásil Kingsley.
„Niečo tu musí predsa byť. Prezerali ste to dôkladne?“ utrhla sa na Shacklebolta. Ten pozrel na Scrimgeuora. Robards sa v kúte nervózne ošíval a prevracal oči.
„Dolores, žiadala si najspoľahlivejšieho a najlepšieho aurora, ako mi prezradil Kornelius. A ja som ti poslal hneď dvoch… Aj ja som to sem prišiel overiť a skutočne tu nie je nič…“
„Neverím vám,“ vrtela odmietavo hlavou.
„Myslím, že by sme sa mali vrátiť,“ upozornil Shacklebolt. Dolores ho zavraždila pohľadom.
„Máš pravdu, Kingsley,“ prikývol svojmu podriadenému a preniesol pohľad na Dolores. „Máme veľa práce s Dumbledorom a dementormi. Prezreli sme to tu na tvoju žiadosť… a žiadne známky nezvyčajnej mágie, ktorou by mohlo byť niečo skryté, sme nenašli…“
„Ale to je hlúposť,“ zavrtela hlavou a pozrela na oboch aurorov. „Nie je možné, aby sa mi niečo snívalo. Bola som absolútne hore. A ak mi budete tvrdiť, že mi preskočilo… Valender ma už prezrel,“ odprskla si. „Viem, akými kvalitami disponujú vaši podriadení, ale musia sa mýliť…“
„Stačí,“ Rufus sa už zamračil. „Správu z prehliadky vášho bytu odovzdám osobne ministrovi ešte dnes. Odchádzame,“ vykročil k dverám. Shacklebolt s Robards ho nasledovali.
„Zmýlili ste sa. Neviem, či zámerne, alebo či vás minister nepreceňuje… ja si ale zoženiem niekoho, kto tu niečo aj nájde!“ štekla ich chrbtom. Rufus sa zastavil pri dverách a obrátil sa.
„Veľa šťastia, Dolores…“
——
„Niečo nové?“ spýtal sa Kingsley Remusa. Vrátil sa z obchádzky kasární. Tento termín začali používať už automaticky pre nízku, dlhú budovu, ktorá v minulosti slúžila ako ubytovacie zariadenie pre pracovníkov neďalekého kameňolomu. Pred niekoľkými rokmi ťažbu v kameňolome ukončili a odvtedy budova chátrala, respektíve sa nenašiel investor, ktorý by ju zrekonštruoval. Nebolo prečo. V blízkosti nebolo nič zaujímavé. Toto zistila Tonksová. A Remus s Billom sa postarali o to, aby sa jednoducho záznamy o budove stratili a nikdy nenašli. Ani budovu už nenájde nikto nepovolaný.
Vzhľadom k tomu, že to bolo v minulosti ubytovacie zariadenie, to hlavné mali vyriešené. Miestností, ktoré postupne premenia na spálne, bolo dostatok. Skutočne by sa ich tam pri plnom obsadení zmestilo až tristo. Kiež by ich niekedy toľko bolo. Toho času tu bolo dvadsaťpäť cudzincov. Päť izieb už bolo hotových a momentálne sa zamerali, aby z dvoch izieb spravili kuchyňu, z ďalších štyroch jedáleň a z jednej práčovňu.
Molly mala v týchto dňoch skutočne veľa práce, aby nasýtila Fénixov. Hestia spolu s Emmelinou jej síce pomáhali, ale keď sa tu vytvorí kuchyňa a príde niekoľko manželiek bojovníkov, ktoré sa budú starať o bežné domáce práce, uľaví sa aj jej. Nie, že by potom chcela ostávať bokom, už dávno sa všetci zhodli a nemuseli o tom ani príliš hovoriť nahlas, že prví z Rádu, alebo aspoň ich veľmi úzka skupina, sa aj tak bude zdržovať na Grimmauldovom námestí, neskôr zrejme u Siriusa doma.
„Všetko po starom,“ Remus sa naňho slabo pousmial, keď zdvihol hlavu od náčrtov kasární a pozemkov. „Kuchyňa bude do dvoch dní hotová, Diggle s Dogeom sa zameriavajú na zháňanie zariadenia… čarodejníckeho. A to isté platí aj o práčovni.“
„Molly sa poteší, hoci…“ uškrnul sa a prisadol si k vlkolakovi.
„Bude mať stále dosť práce,“ zasmial sa Remus. „A čo ty máš nové?“ pozrel na priateľa. Ten sa naňho uprene zadíval.
„No… čo mám nové… Ráno nabehla Dolores Umbridgeová ministrovi domov…“ pomaly povedal. Videl, ako Remusovi vybehlo obočie.
„Chápem to tak, že už Harry spustil svoj plán?“
„Áno. Nenašla ho v kancelárii, čo je pochopiteľné, keďže je nedeľa. Nevzdala sa. Navštívila ho a žiadala okamžité preverenie jej bytu na Rokforte niekým… zdatným. Podľa plánov sa minister spojil s Rufusom. A podľa plánov sa Rufus obrátil na mňa a Gawaina. Musím ti povedať… nebude trvať dlho, aby ju prehlásili za blázna…“ zavrtel hlavou.
„A tie kúzla?“ zaujímalo Remusa.
„Grangerová je dosť zdatná, mali ste všetci pravdu,“ mierne sa pousmial. „Iste, trocha sme ešte vylepšili zabezpečenie, ale ak by niekto nevedel, na čo konkrétne sa má zamerať, nenašiel by nikto nič.“
„Už pred dvoma rokmi som pochopil, že v tom dievčati je toho veľa,“ usmial sa Remus. Už sa tešil, ako to vyrozpráva Siriusovi. „Tak vrav, ako to prebiehalo?“
„Čauko, Kingsley,“ Tonksová vtrhla do miestnosti a pozdravila svojho kolegu.
„Dobrý deň, Nymphadora,“ usmial sa na svoju mladú kolegyňu. A zazubil sa, keď sa naňho škaredo zamračila.
„Poď si sadnúť, Kingsley sa práve chystal vyrozprávať mi príbeh o počiatočnom šialenstve Dolores Jane Umbridgeovej,“ usmial sa na ňu.
„Harry už spustil svoj plán?“ uchechtla sa. Obaja muži vyzerali byť spokojní, čiže všetko prebehlo tak, ako to aj naplánovali.
A Kingsley začal rozprávať. A pri svojom rozprávaní bol veľmi dôsledný. Tonksová sa chichotala takmer nepretržite, Remus sa usmieval pokojne.
„A Harry môže pokračovať,“ povedal vlkolak, keď auror stíchol. „Dúfam, že sa mu podarí všetko, čo si zaumienil. Bolo by to preňho zadosťučinením…“
„Potter mi nepripadá ako niekto, kto by sa mstil akýmkoľvek spôsobom… Ale vzhľadom k tomu, že Dolores nepatrí k osobám, ktoré by sa správali k ostatným ľuďom s aspoň minimálnou úctou, rešpektom, či láskavosťou nehovoriac o tom, že ich všetkých vlastne neznáša a ubližuje im… zrejme Potterovi fandím a ona si nezaslúži nič menej…“
„Už som sa zľakla, že ťa budem musieť poslať do čerta… zachránil si to však,“ Tonksová si odfrkla. „Dolores je proste zákerná a hnusná mrcha. Dlhý pobyt u Munga jej bude svedčať.“
„Zrejme to tak dopadne,“ súhlasil Remus. „Keď to bude Harry opakovať tak, ako plánuje, sám Kornelius ju nechá vyhlásiť za duševne narušenú…“
„Tonksová, pomôžeš nám?“ do miestnosti nakukol Dedalus Diggle. „Ahojte,“ kývol hlavou mužom. „Priniesli sme ten sporák… a správa sa trocha divne…“ zmizol.
„Keď si myslia, že im ja pomôžem…“ mykla plecami.
„Pozrieme sa naňho aj my…“ Remus na ňu pozrel. A ona naňho. Usmiala sa. Prikývla a utekala za Digglom. „Sám som zvedavý, ako sa môže správať sporák divne…“ zbieral zo stola nákresy, na ktorom boli zaznačené miesta určené k rôznym druhom tréningov rozmiestnených po celom pozemku. Bude trvať ešte dlho, kým všetko spravia tak, aby boli spokojní. „Čo?“ spýtal sa, keď zbadal Kingsleyho úškrn. Ten zavrtel hlavou.
„Ale nič…“
„No nie, Kingsley. Usmievaš sa zvláštne. Prečo?“ vypočúval ho.
„Sám som zvedavý, či ju pozveš na schôdzku, kým tu bude všetko hotové…“ mykol plecami a postavil sa. Remus sa zarazil.
„Čo? Ja? Koho?“
„Och, Remus. Nezmenil si sa. Len, aby ti neutiekol vlak. Uvedom si, že tu bude čoraz viac mladých, silných a šikovných stredoeurópskych chlapcov… tak aby sa ti to nevypomstilo.“
„Ja…“ Remus si sadol naspäť na stoličku. Kingsley s povzdychom odišiel. Vlkolak potreboval čas, kým sa šiel aj on pozrieť na to, ako sa môže sporák správať divne…
——
Dolores ten deň na obed do siene nešla. Ani na večeru do siene nešla. Neskôr večer zašla za Aurorou Sinistrovou a požiadala ju, aby ju na dva dni zastúpila. Aby zabezpečila záskok na jej hodinách a aby sa postarala o chod školy, keď to bude potrebné. V prípade, ak sa za dva dni nevráti, aby pokračovala v jej zastupovaní až do odvolania.
Potrebovala premýšľať. Vytvoriť si nejakú stratégiu. Nemohla sa jednoducho zmieriť s myšlienkou, že v jej byte nie je nič nastražené. Napriek tomu sa bála ostať v Rokforte, vo svojej posteli čakať, či Dumbledore znova príde. Nejako to musel spôsobiť on. Kto iný by bol schopný nastražiť niečo, čo neboli dvaja najschopnejší aurori vypátrať? Rufus bol síce dobrý auror, dávno už však vyšiel z cviku. Nepretržitá prítomnosť v kancelárii a riadenie Aurorského úradu spôsobili, že skostnatel. Na rozdiel od Shacklebolta, ktorý stráži muklovského premiéra a Robardsa, o ktorom sa otvorene vraví, že by mohol nahradiť Scrimgeoura. Títo dvaja boli skutočne mimoriadne schopní. Nenašli nič? Tak ich musel oklamať niekto ešte schopnejší. Dumbledore.
A toto vravela aj Korneliusovi, keď za ním prišla zo svojho civilného bytu. Díval sa na ňu síce trocha opatrne, potom však zauvažoval a zhodnotil, že mohla mať pravdu. Dumbledore sa mohol chcieť pomstiť žene, ktorá ho nahradila na poste riaditeľa Rokfortu, pričom on tento hrad považoval za svoj domov. Zasvätil mu takmer celý život a mal tam obrovskú podporu. Aj v súčasnosti.
„Ako to ale riešiť, Dolores?“ unavene sa spýtal.
„V prvom rade musím dokázať, že tam skutočne niečo je,“ vyhŕkla netrpezlivo. „Dívajú sa na mňa, ako na šialenca, Kornelius a ja prisahám, že sa mi to ani nesnívalo, ani mi nepreskakuje. Keď to nespravil Potter… a vzhľadom na to, ako silno je to zabezpečené, že to oklamalo aurorov… tak to musel spraviť Dumbledore,“ vypľula a oprela sa o operadlo kresla v jeho kancelárii.
„Áno,“ vyriekol zamyslene. Pred sebou mal správu šéfa aurorov. „Rozprával som sa s Luciusom…“
„Och, Kornelius,“ prevrátila oči. „Viem, že je Lucius pre Ministerstvo dôležitý… ale všetko vešať na nos mu nemusíš. Hlavne nie, ak sa to týka mňa…“
„Počúvaj ma chvíľu, Dolores,“ prerušil ju netrpezlivo. „Chápem, že ťa to rozčuľuje. Tiež ma tá predstava poburuje. Dumbledore sa javí ako ešte nebezpečnejší, než sme si dokázali predstaviť. To sú fakty. A ďalším faktom je, že Lucius má obrovské konexie. Už neraz nás o tom presvedčil, predsa. Samozrejme, že som sa s ním o tejto situácii rozprával…“ na chvíľu sa odmlčal. „Ak je toto práca Dumbledora, iste, že som sa s ním radil. V prvom rade si mala počkať, chvíľu vydržať, aby sme sa všetci poradili. Už sa stalo. Tiež som to chcel čo najskôr riešiť. Lucius však vyjadril pochybnosti o Shackleboltovi…“
„Ako?“ skočila mu do reči mračiac sa.
„Ako… neviem ako, dobre vieš, že nám Lucius svoje zdroje neprezrádza. Vravel však, že volať Shacklebolta do tvojho bytu, aby vyšetril Pottera a následne Dumbledora, bola chyba…“
„Shacklebolt kolaboruje s Dumbledorom?“rozšírili sa jej oči.
„Je to možné,“ mykol plecami. Dolores sa rozšírili aj nosné dierky. „S Dumbledorom alebo Fénixovým rádom, možno je sám členom… Lucius dostal informáciu, že sa mu nemôže veriť a preto si myslí, že sa malo počkať a poslať do tvojho bytu niekoho iného…“
„Ale bol tam aj Scrimgeour s Robardsom… aj oni sú škodcovia?“
„Nemusia. Kingsley je bezkonkurenčne najlepším aurorom. Ak to nastražil Dumbledore, nemusel ho odhaliť nikto. Ani Shacklebolt. A možno len kontroloval kvalitu zabezpečenia. Ktovie, možno zabezpečenie zvyšoval… a ani Rufus a ani Robards to nemuseli zaregistrovať. A možno sú skutočne škodcovia všetci…“ mykol plecami. „Možno sú škodcami na Ministerstve úplne všetci… mojím asistentom počnúc a vrátnikom končiac.“
„Budeme kontrolovať celé Ministerstvo mágie?“ stiahla obočie. To, čo počula, sa jej nepáčilo ani náhodou.
„To nie je kapacitne možné. Lucius upozornil na Shacklebolta. Ďalšia podozrivá je aurorka Tonksová, ktorá je rodinou s Blackom a mohla sa dostať do kontaktu s Dumbledorom v dobe, kedy svoje pravé zámery držal v tajnosti.“
„Dobre a čo s tým chce Lucius spraviť?“
„Čo môžeme spraviť? Máme len podozrenie. Len tipy. Môžeme si len dávať pozor a sledovať. Ale aby sme sa vrátili k tebe… Bude ťažké dokázať, že v byte niečo máš a ešte ťažšie, že s tým má Dumbledore niečo spoločné. Lucius navrhol, že by sme ti poskytli spoľahlivého človeka, prípadne dvoch, ktorí by sa zamerali, aby na niečo prišli. Ktorí by ti pomohli ten odpor proti tebe a tým pádom proti Ministerstvu, na Rokforte potlačiť…“
——
Lucius Malfoy si striasol zo svojich ramien sneh, ktorý sa na nich stihol zachytiť, kým prešiel zo zapadnutej uličky po premiestnení až do malej muklovskej kaviarničky, kde sa tajne stretal so svojimi spojkami. Tu nemali ani tušenia kým je. Nie, že by sa mu táto pozícia pozdávala, ale nemal na výber, keď chcel ostať v utajení.
Pohľadom našiel svojich spoločníkov. Vyzliekol si dlhý, čierny kabát a zavesil ho na vešiak.
„Páni…“ pozdravil ich, keď si prisadol. Obaja mu kývli hlavami.
„Objednáme najprv,“ navrhol Pius Thicknesse a mávol na čašníčku.
Lucius si ich oboch prezeral. K bližšej spolupráci s nimi bol prinútený. Pred pár mesiacmi si nemyslel, že sa niečoho podobného dožije. Kedysi bolo jeho postavenie pevné. Avšak po tom, ako ho Black ošklbal mal čo robiť, aby sa aspoň trocha udržal. Takmer ho priviedol na mizinu a musel Temného pána presvedčiť, že je jeho vplyv na Ministerstve stále dosť silný. Avšak nebolo tomu ani zďaleka tak, ako v minulosti, kedy stačilo slovo a čarodejníci robili to, čo si želal. O viacerých prišiel. Iste, v minulosti ich skôr využíval k obchodom a podvodom. S príchodom Temného pána sa ale jeho pôsobenie značne špecifikovalo. A od toho tu boli oni dvaja. Pred dvadsiatimi rokmi tichí podporovatelia Temného pána. Lucius ich musel prebudiť a zapojiť do svojich aktivít.
Musí spraviť všetko pre to, aby sa jeho pozícia medzi služobníkmi Temného pána opäť dostala tam, kde aj patrila. Do popredia. Sklamal svojho pána a stále cítil jeho hnev na svojom tele. A potom tu boli utečení väzni, ktorí sa automaticky drali do popredia. Bola to vážna konkurencia, ktorá sa potrebuje oklepať z dlhoročného pobytu za mrežami. Ak sa tak ale stane, Luciusova pozícia bude vážne naštrbená.
Počkali, kým im čašníčka prinesie ich nápoje a medzitým sa zamerali na bežnú a civilnú konverzáciu.
„Khan zistil zaujímavé informácie,“ Puttock pozrel Malfoyovi do očí, keď sa rozhodli preberať to, kvôli čomu sa vlastne stretli.
„Rozprávaj,“ vyzval ho Malfoy.
„Pritlačil na jedného svojho spolupracovníka, Imperiom a ten povedal, ako je to vlastne s proroctvami. Nepodarí sa ho odtiaľ vziať ani jednému z nás. Len tí, o ktorých sa v nich hovorí, ho môžu vyniesť. O kom hovorí proroctvo, ktoré ťa zaujíma? Koho proroctvo mal vyniesť Bode a vzalo mu to rozum… a my sme ho pred pár týždňami dorazili?“ spýtal sa zvedavo. Pius preniesol pohľad na Malfoya.
„Hm…“ vyšlo z Luciusa zamyslene. V hlave už prebral, čo to znamená. Temný pán sám nepôjde na Ministerstvo, aby si vzal proroctvo. Keby sa chcel ukázať, spravil by to už dávno. A on by mohol niečo vymyslieť, aby znova získal pánovu priazeň. „Toto je skutočne zaujímavá informácia… ale prichádza neskôr, než by bolo vhodné,“ zamračil sa.
„Takže?“ súril ho Pius.
„Som si istý, že náš čas prichádza. Dajte mi chvíľu, nech porozmýšľam, mám ale dojem, že nám udalosti posledných dní veľmi vyhovujú…“
Stalo sa. Pius Thicknesse s Enzo Puttock sa rozprávali medzi sebou o hlúpostiach a Lucius sa zamyslel. Potreboval to vyšpekulovať skutočne dôkladne. Netušil, či o proroctve Potter vie. Škriatok, ktorého sa zrejme museli zbaviť a on tušil, že na jeho spojenie s ním prišli, na jeho zavolanie už neprišiel. Že sa o proroctve otvorene rozprávali, to vedel. Veď to predsa na Ministerstve strážili. Ale, vie o tom Potter? A keď o tom vie, vie aj to, že sa toho môže chytiť len on? Zaujímalo ho to, ale zrejme to nebolo podstatné. Ak by však prišiel na spôsob, ako Pottera k proroctvu prilákať nielenže by mu ho vyniesol, on by ešte Pottera venoval svojmu pánovi. A jeho pozícia by bola neohrozená, nech by sa začínala Bella rozťahovať akokoľvek.
Lenže ako to spraviť? Po tom, čo sa začalo diať na Rokforte, by sa mu malo otvoriť niekoľko cestičiek. Pozrel sa na oboch kolegov. A zamračil sa. Spomenul si na Temného pána. Musí to nejako vymyslieť.
„Asi takto,“ začal po ďalších desiatich minútach premýšľania. „Už vám došlo, že to proroctvo chce Temný pán. Veľmi ho chce. Ak by som mu teraz povedal, že si preň musí ísť sám, vysmial by ma. Takže to spravíme inak. Aurori môžu strážiť Odbor záhad odteraz až naveky… a nič sa nestane. To proroctvo ukrýva mnoho odpovedí, o ktoré má Temný pán enormný záujem. Ak by sme mu ho získali, získali by sme nielen jeho priazeň, to vám garantujem. Viem, kto by ho musel vyniesť, má to ale jeden háčik. Ak tento niekto vie, čo to proroctvo znamená, aký význam má… dobrovoľne ho nevynesie. Zrejme by to nespravil, ani keby o ničom nevedel. A ja možno viem, ako ho presvedčiť, aby spolupracoval. A navrhujem asi toto…“
——
Napokon mali študenti na Rokforte pokoj dva týždne, počas ktorých bola Umbridgeová neprítomná s odôvodnením náhleho zhoršenia zdravotného stavu.
„Nemôže za to tá posledná noc?“ vyjadrila svoju… nie obavu, ale myšlienku Lucy v deň svätého Valentína. Prechádzala sa s Harrym po chodníčkoch čerstvo zasneženého Rokville. Boli už na káve a o štvrtej sa mali viacerí stretnúť v Troch metlách, aby trocha oslavovali. Nie všetci, pretože Inkvizičná čata striehla a nie veľa práve preto, lebo striehla.
„Myslím, že len potrebuje vymyslieť svoju stratégiu,“ vyriekol. „Bolo by skoro dúfať, že jej začalo šibať,“ krivo sa zaškľabil. „Budem musieť spraviť zásoby…“ hlavou kývol k Medovým labkám. Nasledovala ho.
Uplynulé dva týždne sa niesli v znamení špekulácií. A Harry tak nejak tušil, že ich čakajú ešte ťažšie chvíle. Neveril niektorým tvrdeniam, že jej nadobro preskočilo a Ministerstvo nominuje niekoho iného do funkcie riaditeľa. A po pravde, to prvotné nadšenie v inkriminovanú nedeľu, kedy priateľom líčil svoje pozorovania, veľmi rýchlo vyprchalo. Nebavilo ich strúhať vtipy na niekoho, kto tam ani nebol. Dean mal nachystaný obrázok. Veľmi vernú karikatúru riaditeľky, v ružovom župane, s besným výrazom v chrabromilskej klubovni. Autor dúfal, že sa ropucha vráti, aby ho mohli vystaviť.
Dvadsaťštyri fľaštičiek s Antiveritaserom sa dostalo k svojim majiteľom, ktorým Harry vysvetli, čo to je a ako to použiť a tiež vymysleli odpovede, ktoré by sa zhodovali, keby ich začala ropucha vypočúvať. Treba povedať, že po ňom Snape niekoľko dní zazeral veľmi výrečne.
Zavolal si Dobbyho a všetko mu poriadne vysvetlil. Musel ho požiadať, aby až do odvolania nereagoval na zavolanie riaditeľkou, ignoroval jej výzvy, a tiež ostatných dospelých čarodejníkov. Jediný, na koho mohol Dobby reagovať, bola vedúca ich fakulty. Rozprávali sa dlho, Dobby pochopil, že až do návratu skutočného riaditeľa tam akože ani nebude. Ale sľúbil, že keď ho pán Harry a jeho priatelia budú potrebovať, nech ho zavolajú hocikedy. Aj keby to malo byť znova hlboko v noci. Dobby bude čakať a bude pomáhať. A ďalej sa bude starať o poriadok pána Harryho a jeho priateľov.
A Harry uznal, že sa vcelku nudí. Po pár dňoch sa incident z chrabromilskej klubovne prestal preberať. Decká postupne prestali riešiť, či sa jej niečo len snívalo, alebo či je námesačná, či zbadala za oknom nejaký tieň, možno jej popred okno preletel nejaký veľký dravec, dokonca niektorí prisahali, že videli zo skalísk zlietať obrovské orly. Riaditeľka v škole nebola a oni mali pokoj. Inkvizičná čata akoby bola bezmocná, keď nedostávala inštrukcie. Hodiny boli stále nudnejšie, kúzla, ktoré sa učili nezáživnejšie a profesori čoraz viac otrávenejší. A Rebeli tiež.
Keby sa aspoň mohli vrhnúť do učenia. Lenže osnovy stanovené ministerstvom boli úplne márne. Harry si spomenul na Cedricovo prehlásenie, že Ministerstvo nemá záujem o to, aby skúšky nespravili. Popravde, skúšky VČÚ by zrejme spravil aj absolútny tupec. A tak sa k úlohám a učeniu aj stavali. Úlohy si napísali, kúzlo precvičili a naučili a to bolo všetko. Jedinými predmetmi, na ktoré sa bolo nutné učiť dôslednejšie, boli Aritmancia, Astronómia a Starobylé runy.
„Kto je to?“ spýtal sa Harry, keď s Lucy vyšli z Medových labiek. Zásoba, ktorú spravil, by mala vydržať aspoň dva mesiace. Lucy pozrela smerom, ktorý sledoval.
„Shane Pollard, šiestak z Bifľomoru. Po raňajkách zastavil Ginny a spýtal sa jej, či s ním nechce ísť do Rokville,“ prezradila.
„A ona povedala áno,“ prevrátil oči.
„Nie je to nikto z Rebelov,“ mykla plecami a chytila ho za ponúkanú ruku. Ginny ich zaregistrovala a zamávala im. Odkývali jej a vydali sa smerom k Trom metlám. „Chce to skúsiť s niekým iným a nechce, aby vzniklo trápne ticho…“
Bola to pravda. S Eddiem sa prehliadali. Keby mali ísť spoločne do nejakej akcie, ktorú by vymysleli a pri ktorej by museli spolupracovať, bolo by to v poriadku. Mimo to však neprehovorili ani slovo. Eddie bol stále urazený a Ginny sa cítila vinná. Nevzdala sa ale myšlienky prísť na spôsob, akým ohnúť ich kúsky duší. A zrejme sa nevzdá nikdy. Nechcela, aby vznikli v budúcnosti nejaké nedorozumenia medzi ňou a priateľmi, preto sa vyhýbala nejakému rande s nimi. Dean ju začal okato a verejne dobývať. Obracala to na žart. Ale keď sa vyskytla príležitosť začať si s niekým nie tak blízkym, po pravde Harry dodnes o nejakom Shaneovi ani nechyroval, maximálne ho niekde zahliadol, využila ju.
„Jasne,“ prikývol a zaškľabil sa. „Nech skúša… Poďme, mám chuť na nejaké to pivo…“
Nevracali sa k tomu. Popravde sa o tom odvtedy nerozprávali. Lucy netušila, či je to dobre alebo nie. Či je rozumné, aby Harry mlčal. Rozhodla sa nechať to na ňom. A na Ginny.
——
Harry sa zabezpečil za svojím baldachýnom. Stále nebolo po večierke a plánoval ešte zísť dole do klubovne, chcel sa ale po týždni spojiť so Siriusom, aby si vymenili novinky. Hoci, on toho nového veľa nemal.
„Sirius!“ zavolal do zrkadla. Jeho krstný otec nosil zrkadlo vždy so sebou, kamkoľvek šiel, aby ho Harry mohol kontaktovať kedykoľvek to bude potrebné.
„Harry?“ ozvalo sa krátko po prvom zavolaní. Málokedy sa stalo, že by musel Harry volať opakovane. „Čo sa deje?“ v momente vyzeral znepokojene.
„Nič, všetko v poriadku,“ usmial sa na svojho krstného otca. Potom si všimol, že jeho prostredie je iné ako obvykle. „Len sa chcem spýtať na novinky… Kde vlastne si?“
„Je Valentín, hádaj,“ zaškľabil sa. „Nie! Je to v poriadku,“ zasmial sa, keď videl Harryho vydesenie. „Stále sme s Joy len pri víne… ak vieš, ako to myslím…“ zazubil sa niekde do priestoru. Harry uhádol, že tam Joy je tiež.
„Ehm, jasne… nechám ťa teda tokať… spojíme sa zajtra…“
„Vážne je to v poriadku, noc je predsa stále mladá. A keď si už voláme… rozprávaj,“ vyzval ho.
„Určite? Dobre, no…“ prevrátil oči, keď zbadal Siriusov výraz. „U mňa nové nič. Vlastne sa nudím, už by sa mohla vrátiť… Ale čo nové u vás?“
„Nudíš sa, jasne,“ uchechtol sa. „Aj u nás všetko po starom. V kasárňach je už všetko tak, ako sme naplánovali, aspoň čo sa bežného fungovania týka. Charlie sa vrátil… ale len na otočku. Najbližšie už prídu aj nejaké manželky a priateľky tých Stredoeurópanov, takže si Molly so ženami vydýchnu. A našli sme aj miesta, odkiaľ sledujeme Ministerstvo. Nemôžeme vo vnútri, ale budeme aspoň zvonka. Oba vchody… aj služobný a aj pre návštevníkov. Na nešťastie nemáme také možnosti, ako Ministerstvo a nemôžeme sa napojiť na krby, aby sme ich sledovali, ale Kingsleymu a ostatným našim sa aspoň podarilo nainštalovať v átriu akési signalizačné zariadenie, ktoré nás upozorní na to, keď sa tam niekto prenesie vzhľadom k tomu, že sa inde nedá a premiestňovať sa tam tiež nedá… vlastne tomu nerozumiem…“
„Celé Ministerstvo je ošetrené proti premiestneniu a proti prenášadlám. Len do átria sa dá preniesť, premiestňovať ani tam…“ Začul Harry hlas Joy Hartleyovej. Keď na ňu Harry zakričal, aby ju pozdravil, zjavila sa nad Siriusovou hlavou, aby mu zamávala.
„Tomuto rozumiem, samozrejme,“ Sirius nenápadne prevrátil oči. „Akurát tomu signalizačnému zariadeniu príliš nie. Ale to je jedno. Kingsley so svojimi chlapcami vie, čo robiť.“
„Keby tam chcel Voldemort nastúpiť, tak použije prenášadlo. Neverím, že by šiel krbmi,“ Harry sa zazubil. „A už vôbec vylučujem možnosť, že by šiel výťahom…“
„Staviame na to, áno,“ prikývol Sirius. „Keď tam niekto bude chcieť strčiť nos, okrem krbov sledujeme všetko. No a krby…“ mykol plecami, „…špekulujeme, ako zaistiť aj tie. Nejde to však tak jednoducho. Krbmi chodia takmer všetci, bolo by nezmyselné kontrolovať úplne všetkých. Bill nad tým dumá, ale asi nič nevydumá…“
„Keď má niekto šancu niečo vydumať, tak to bude on,“ prehlásil Harry spokojnejšie. Vyzeralo to dobre. Voldemortovi neostane nič iné, len na Ministerstvo a Odbor záhad jedného dňa, či skôr noci, proste ísť. „A nejaké zabezpečenie, ktoré by sa aktivovalo len v noci? Rozhodne tam Voldemort nepôjde cez deň a v noci tam rozhodne nechodí toľko ľudí…“ nadhodil. Sirius sa usmial.
„Vidíš, to nám nenapadlo. Posuniem. Zdá sa, že sa ti vymýšľanie vylomenín dostáva do krvi… hoci toto asi vylomenina nie je, uznávam…“
„Plánovanie, strategické uvažovanie…“ ozvala sa Joy.
„Myslím, že sa teraz akurát zameriavate na veľa vecí súčasne,“ vysvetlil to Harry po svojom.
„Možno,“ privolil Sirius. „Asi áno, z toho dôvodu sa aj nášmu domovu budeme venovať neskôr. Keď bude všetko ako tak ustálené. A čo sa týka samotného ministra… v posledných týždňoch sa v jeho kancelárii konali len schôdzky za zabezpečenými dverami,“ povytiahol obočie.
„Budem hádať… Malfoy a Thicknesse?“
„A Dolores,“ uchechtol sa.
„Aha, takže si asi skutočne vytvára nejakú stratégiu?“ spýtal sa spomínajúc na svoju úvahu spred niekoľkých hodín. Sirius sa trocha posunul, aby sa v zrkadle objavila tvár Joy Hartelyovej.
„Zrejme niečo mimoriadne,“ prikývla. „Ako sme sa dozvedeli, v pondelok je schôdza Správnej rady školy… tam ale nemáme nikoho dôverného…“ pozrela na Siriusa a ten zavrtel hlavou. „Nemáme tam nikoho, koho by sme sa mohli priamo spýtať, o čo ide bez toho, aby sme nevyvolali podozrenie. A myslím, že vy sa to dozviete v tej istej chvíli, ako sa novinky dostanú k nám. Ak sa však udialo to, čo sa udialo a konali sa schôdzky za zatvorenými dverami… nehovoriac o tom, že Malfoy stále dokáže ovplyvňovať viacerých členov Správnej rady, sám je jej členom… určite sa to bude týkať toho incidentu…“
„Tá mrcha nezložila zbrane a môžeme len špekulovať, čo chcú prejednávať…“
„Určite nie rozdávanie cien za zásluhy o rozvoj školy,“ uchechtol sa Harry. „Vedeli sme, že keď sa vráti, nebude to ľahké. My sa ale nevzdáme…“
„Určite sa nevzdáte,“ prikývol Sirius. „Ak by sa ale malo diať niečo… ja neviem. Vložil sa do toho Malfoy. Smrdí to problémami. Dávaj si pozor, dobre?“ pozrel na svojho krstného syna. Ten vážne prikývol.
„Ty si ale tiež budeš dávať pozor, jasne?“
Niekoľko minút ešte špekulovali, čo všetko mohla Dolores v súčinnosti s Malfoyom vymyslieť. Keďže ale bol ten Valentín a Harry nechcel zdržovať a chcel tých dvoch nechať tokať, po chvíli sa s nimi rozlúčil.
Zbehol dole do klubovne, našiel tam však len Nevilla.
„Kde všetci sú?“ zvedavo sa spýtal. Jeho kamarát sedel nad rozpísaným pergamenom.
„No… Ron je niekde s Katie a Hermiona s Lucy šli ešte do knižnice pre nejaké knihy na Starobylé runy… alebo čo to vraveli,“ stiahol obočie dívajúc sa na Harryho. „Ginny sa ešte nevrátila a Seamus s Deanom…“ poobzeral sa po klubovni, aby kývol hlavou do rohu miestnosti. „Zrejme niečo vymýšľajú,“ uchechtol sa a vrátil sa k úlohe.
„Ja bude dorábať úlohy zajtra,“ povedal Harry a díval sa, ako sa jeho spolužiaci v kúte chichocú spolu s Colinom a Stevom. Nigel s Dennisom tam neboli.
Napriek tomu sa natiahol a požičal si učebnicu Dejín. Riaditeľka na škole síce dva týždne nebola, aby mohla spraviť niečo s profesorom Binnsom a aj tak s ním zrejme nič nespraví, čiže Dejiny sa učili klasicky. Učebnice na skoro všetky ostatné predmety vlastne prestali používať.
„Hermiona ma desí,“ vyriekla o čosi neskôr Lucy. Všetci ostatní sa už pobrali do postelí, oni však ešte chvíľu ostali, aby boli spolu sami. „Nepáčia sa jej obsahy učebných osnov, avšak nielen kvôli ich nezmyselnostiam, ale aj kvôli tomu, že je to príliš jednoduché. Chápeš? A rozhodla sa, že dohliadne aj na môj akademický rozvoj… a to sú jej vlastné slová, podotýkam. A tak mi nanútila nejakú pokročilejšiu knihu, ktorú si mám prečítať,“ dívala sa so slabým úsmevom do jeho tváre. Zahihňal sa.
„Je len rada, že je v jej okolí niekto nachádzajúci sa na rovnakej vlne, ako ona… Niekto, kto študuje Runy a Aritmanciu, niekto, kto zrejme mal skončiť v Bystrohlave, niekto… kto je vlastne úplným opakom mňa a Rona,“ uchechtol sa.
„Ja viem… teda to, že máme rovnaké hodiny. A to ostatné…“
„A to ostatné je tak, ako vravím,“ skočil jej do reči a pritiahol si ju k sebe. „Nechajme teraz ale Runy a Hermionu… školu a hlúposti a venujme sa len sebe…“
Hermiona sa zrejme nudila ešte viac, ako on sám. A hľadala si nejakú činnosť. Harry ju ale podozrieval, že je to len kvôli tomu, aby bola zamestnaná. Hlavne hlavu si potrebovala zamestnať. Možno, keby s niekým začala znova chodiť a jej myšlienky by boli rozptýlené, nemala by toľko voľného času k premýšľaniu. Potrebovala sa proste odpútať od kdejakých myšlienok, ktoré ju trýznili. Harry poznal svojich dvoch priateľov najdlhšie a najlepšie a vedel, čo ju trápi. Videl jej pohľad, ktorým sa dívala na Rona a Katie Bellovú.
„Máš pravdu,“ vyriekla o niekoľko hodín neskôr Ginny, ktorá sa ako ocelot vkradla do jeho postele a Harry jej povedal o svojich podozreniach. Niekedy sa stretli dole v klubovni. Cez víkend však bolo bezpečnejšie istiť sa týmto spôsobom. A tak vedľa neho ležala v objatí. „Nechcela sa so mnou o tom veľa rozprávať, pretože Ron je môj brat, ale keď som na ňu udrela trocha tvrdšie… vlastne som ju s tým priamo konfrontovala, tak to potvrdila,“ povzdychla. „Keď sa to stalo nášmu otcovi…“ hlas sa jej o čosi stíšil a on ju zovrel pevnejšie, „…a ona neváhala a šla na Grimmauldovo námestie, brala to tak, že ide za nami všetkými, vieš? Neskôr si plne uvedomila, že to spravila hlavne kvôli Ronovi. Záležalo jej na všetkých, samozrejme, ale najviac práve na Ronovi. Lenže chodila s Rogerom. A poznáš ju… Je najbystrejšou čarodejnicou spomedzi študentov, ovláda to, čo málokto, dokáže dať aj prednášky absolútne sa netýkajúce školy… ale keď ide o ňu samú, má ešte menej sebavedomia ako Neville. Hoci, ten sa zlepšuje. Hermiona váhala dokonca aj rozísť sa s Rogerom, až to nakoniec spravil on, pretože cítil istý odstup a bola to pravda. No a… než by sa odhodlala vyslať nejaký signál, ktorý by možno môj brat aj pochopil, začal si ten s Katie. Nechcem teraz rýpať, Ron nie je nablízku, nemalo by to ten správny efekt. Ale aj tak…“
„Hermiona je do Rona zamilovaná,“ skonštatoval, keď zmĺkla.
„Už niekoľko rokov,“ odfrkla si. „A on… ja neviem. Ešte pred mesiacom by som tvrdila, že je tiež už niekoľko rokov somárom. Ale teraz…“
„Rozumie si s Katie,“ prikývol Harry.
„Veď práve…“ povzdychla a on zdvihol hlavu, aby jej pozrel do tváre. Prevrátila oči. „Mám Katie rada a veľmi. Ale… Hermionu mám radšej. Teraz trpí… a znova, nechcem rýpať, keď nie sú príjemcovia žartov v blízkosti…“
„Ron prešiel výraznou zmenou, zrejme sa posunul.“
„Bystrá úvaha,“ prikývla a on prevrátil oči. On bol v dostatočnej blízkosti, aby si z neho strieľala veľmi ochotne. „Je to tak..“
„Hermiona by potrebovala prejsť tiež nejakou zmenou? Aby sa posunula?“
„Bude to mať ale horšie, než Ron.“
„Uhm… Asi viem, ako to myslíš…“
„Nevrav. Ako?“
„Nerýp, Ginevra… No, Ronovi dosť pomohla výmena prútika a potom ten čas, ktorý strávil s Billom, Tonksovou a ostatnými. Stal sa prefektom, animágom a strážcom. Fyzicky sa… vylepšil. Čo by musela absolvovať Hermiona, aby jej to pomohlo? Inteligenčne je na vysokej úrovni, nie je ani škaredá, nedokonalosti kompenzuje znalosťami v iných oblastiach…“ stiahol obočie.
„Veď to…“
„Veď čo?“ zvedavo zdvihol hlavu. A ona prevrátila oči.
„Máme teóriu… ja, Lucy a Luna. Ešte sme sa o tom s Hermionou nerozprávali, popravde je to… zvláštne a zároveň desivé a pritom celkom logické…“
„No, vrav,“ súril ju.
„Odkedy sú chlapci takí zvedaví a bažia po klebetách?“
„Ide o Hermionu, predsa…“
„Jasne. No… Hermiona bude mať v septembri sedemnásť. Bude plnoletá…“ vyriekla a stíchla. Harrymu sa pokrčilo obočie. A potom vyletelo takmer až k vlasom. Tentoraz to bola ona, kto zdvihol hlavu. Vidiac jeho výraz, sa musela zaškľabiť. „Vyzeráš, že si to pochopil…“
„Akože… áno, zrejme hej… celé roky bola ďaleko dospelejšia než my dvaja s Ronom dohromady. Nemala priateľov, mala len nás a to ju mohlo… Merlin! My sme ju sťahovali k zemi. Brzdili sme ju v jej rozlete!“
„Až také hrozné to nie je. Nebrzdili ste ju v ničom, pretože v živote nemala ambície ísť sa za niečím väčším. Bola s vami a bola za to rada. To je to jej nízke sebavedomie. Ale keby…“ zmĺkla.
„Čo keby? Či už bude mať sedemnásť alebo nie… stále sú pred ňou dva roky na Rokforte. Uvažovať o niečom väčšom by mohla až potom. A dovtedy… jej budeme musieť stačiť my, no…“
„Ani tým to nebude. Roger by bol pre ňu ideálnym partnerom. Je starší, je z Bystrohlavu… Ona sa najskôr musí odpútať od toho… ako by som to nazvala… od tej závislosti na vás dvoch a konkrétne od závislosti na Ronovi.“
„Dobre,“ prikývol. Chápal to. „Niekoľko rokov ale už má aj vás, nie? Momentálne má hromadu priateľov. Nemyslím si, že je už až tak závislá na nás dvoch,“ prevrátil oči. „Ani ja už nie som na nás až tak závislý. A Ron tiež nie…“
„Jasne. Proste potrebuje ešte trocha času. Dovtedy bude týrať a mučiť Lucy,“ zasmiala sa. „Ešte, že ja nechodím na Runy a Aritmanciu…“
„Uhm…“ zamyslene z neho vyšlo. Niekoľko minút sa v tichosti držali a ich duše sa pomaly upokojovali. Oči sa jej začali privierať, keď sa náhle ozval. „Kto je Shane Pollard?“ spýtal sa. Cítil, ako mykla plecami.
„Zrejme testovací objekt,“ prezradila roztrpčene.
„Nevzdala si sa toho…“
„Keď sa ma chytí a ja pocítim odpor, môžem mu dať facku bez toho, aby som mala výčitky svedomia,“ vyriekla tichým hlasom. Cítil v jej hlase roztrpčenie.
„Ale nepáči sa ti to…“
„Nie,“ súhlasila zamračene. „Tiež by som sa rada do niekoho zamilovala, vieš? K čomu ale to? Aby som cítila sklamanie?“
„Mrzí ma to…“
„Mrzí nás to oboch. A dosť. Nechcem sa baviť o Shaneovi. Zatiaľ mi nedal ani pusu… Je šiestak, celkom pekný a mne lichotí, že ma oslovil. Ale to je všetko. A potom… nemyslím si, že by som sa doňho mala zamilovať, pretože sa doňho nebudem chcieť zamilovať, čiže môžem pokračovať v skúmaní. Luna skúma chlapcov po intelektuálnej stránke a ja po dotykovej. A to je všetko…“
„Dobre,“ vtisol jej bozk do vlasov. Mrzelo ho, že sa zrejme tak skoro do nikoho nezamiluje, pretože by cítila sklamanie. A zároveň jej závidel. Čo by za to dal, keby sa nikdy nebol do Lucy zamiloval. Nebolelo by to všetko teraz až tak veľmi…
——
Už znova bola zahlásená povinná účasť, tentoraz na večeri presne o šiestej hodine večernej. Škriatkovia dostali príkaz servírovať večeru až po tom, ako dostanú povel. Harry hneď po obede zistil, že sa riaditeľka vrátila. Automaticky kontroloval mapu a tentoraz jej byt nebol prázdny. Preto vedel, že je riaditeľka naspäť. Na poslednej vyučovacej hodine obchádzali triedy akýsi druháci, ktorí oznam šírili. Profesori boli rovnako prekvapení, ako študenti.
Keď si Harry sadol do šumiacej siene, jeho pohľad skontroloval profesorský stôl. Dolores tam bola, Valender ani Ward však nie. A ako si uvedomoval, vlastne ich dnes ani nevidel. Dolores ho ignorovala, prechádzala po sieni pohľadom, ale nepozrela naňho. Aspoň nie vtedy, keď sa na ňu díval on.
Vymenil si pohľady so svojimi priateľmi a tiež pozrel na Freda a Georga, ktorí vyzerali veľmi potešene, že Dolores už znova vidia. A otočil sa, aby u bifľomorského stola prebehla mĺkva očná komunikácia so Cedricom a Erniem. A Susan. U bystrohlavského stola si medzi sebou zanietene šepkali Čcho s Eddiem. Luna mu veselo zamávala. Pozrel aj k slizolinskému stolu. Tentoraz bol zaplnený aj ten.
„Dobre, deti, upokojme sa!“ Dolores sa jemne zasmiala a postavila sa a prešla pred stôl. „Od zajtra sa situácia na Rokforte zmení… veľmi sa zmení a je mojou povinnosťou informovať vás o týchto novinkách. K týmto zmenám však prísť muselo a tí, ktorí sú zodpovední za nedodržiavanie pravidiel, či už starých, alebo nových, museli počítať s tým, že sa k týmto prehreškom Správna rada, Ministerstvo a aj ja, ako riaditeľka, patrične postavíme a prijmeme opatrenia, ktorými budeme schopní kontrolovať dodržiavanie pravidiel na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej lepšie, rozsiahlejšie a účinnejšie…“ na moment sa odmlčala a pátravo prechádzala očami po tvárach, ktoré k nej boli otočené.
„Rada by som sa najskôr vyjadrila k situácii, ktorá nastala v istú sobotňajšiu noc. Zrejme sa táto historka rozniesla, zrejme bola nadnesená a zrejme zneužitá. Aby som to vysvetlila…“ tentoraz pohľadom vyhľadala Harryho cielene. Usmiala sa. „V mojom byte sú nainštalované kúzla. Je to fakt. Tieto kúzla spôsobili, že som v inkriminovanú noc… zrejme trocha nepatričným spôsobom vyvolala rozruch v chrabromilskej fakulte. Ospravedlňovať sa za to nebudem. Sľubujem však, že tieto kúzla budú vypátrané a ten, kto ich nainštaloval, bude náležite potrestaný. Táto opovážlivosť totiž prekročila všetky hranice, ktoré som schopná tolerovať,“ usmiala sa ešte širšie a až vtedy odvrátila pohľad od Harryho.
„K ďalším veciam… absolútne nebudem tolerovať ani tie čmáraniny, ktoré sa objavujú a majú za úlohu vyvolať nedôveru v Ministerstvo, prípadne majú za úlohu zosmiešňovať moju osobu. A pri sebe ostanem… že sa niekomu z vás podarilo ma niekoľkokrát prekliať, nad tým by som aj mávla rukou. Po posledných udalostiach však nemienim tolerovať ani tieto… žarty.“
Dvakrát prešla v tichosti pred stolmi tam a späť. Nechávala, aby jej slová prenikli do ich mozgov a aby si ich plne uvedomili a pochopili ich. Potom sa zastavila a znova ich prebehla pohľadom.
„Každému musí byť jasné, že tieto žarty niekto pácha. Niekto lepí čmáraniny, ktoré najskôr niekto načmára. Niekto necháva vybuchovať schodiská a ohňostroje. Zámerne vyvoláva konflikty medzi duchmi. Uvaľuje na mňa rôzne kliatby. A začarováva môj byt. Aby bolo tomu niekomu jasné… v tomto momente toto všetko končí.
Od zajtra tu budú platiť nové pravidlá. Kto má čisté svedomie, nijako sa ho nedotknú. Všetkým deťom, ktoré sú na tejto škole preto, aby sa niečo naučili… budú po overení vrátené všetky privilégia, hoci aj oni budú musieť čeliť istým… komplikáciám. Kto je však na tejto škole preto, aby vymýšľal kdejaké hlúposti… v tomto momente nebude mať príležitosť.
Ako som povedala, Ministerstvo spolu so Správnou radou dnes schválili nové pravidlá, ktoré som im predložila. Už o malú chvíľu prídu osoby a budú spolu so mnou na tejto škole dohliadať na dodržiavanie týchto pravidiel. A budú to kruté pravidlá,“ takmer šepla dívajúc sa do radov Chrabromilčanov. Usmiala sa na nich. „Na tejto škole sa už nepohnete bez toho, aby sme o tom nevedeli,“ spokojne sa zasmiala. Sieňou prebehol zvedavý a nespokojný šum. „Ticho! Ešte som neskončila!“ štekla na decká.
„Pani riaditeľka, profesorský zbor o tomto informovaný nebol…“ ozvala sa Minerva.
„Dozvedáte sa o tom teraz. Kde je problém?“ zamračila sa na ňu. „Ani od jedného člena profesorského zboru som doteraz nevidela jedinú snahu o riešenie situácie na Rokforte, ktorá sa stávala čoraz viac neúnosnejšou. Kam to až zašlo, to viete sama najlepšie…“ zaprskala.
„Ako chcete,“ odfrkla si Minerva a posadila sa. Prestala si Dolores všímať. Tá sa otočila práve vo chvíli, keď sa dvere do siene otvorili a dno vošli dvaja muži. Študenti k nim obracali svoje hlavy. Podľa plášťov to boli aurori.
„Ďakujem vám, páni, idete práve včas!“ veselo na nich zvolala. Mračiac sa podišli až k nej. Jeden z nich mal v rukách akúsi škatuľu. „Milé deti, toto sú dvaja aurori, ktorých Ministerstvo uvoľnilo, aby mi pomáhali. Zvyknite si na nich a nebojte sa ich. Ak nemáte v úmysle nič zlé, strach z nich mať nemusíte,“ zasmiala sa. „Sú to páni John Dawlish a Enzo Puttock,“ predstavila ich a okamžite nazerala do škatule. Vytiahla akýsi pergamen.
Harry si vymenil rýchly pohľad s Ronom. Puttock bol človek, ktorého rozhovor s Malfoyom vypočul Percy. Kto bol Dawlish to síce nevedeli, ale Puttock bol jednoznačne Malfoyov človek.
„Pekne…“ zasyčala Ginny pohŕdavo. Lucy pozrela na mračiacu sa Hermionu.
„Kto to je?“ potichu sa spýtal Neville. Sieňou sa znova nieslo šumenie. A Ron sa k nemu nahol, aby mu to vysvetlil tromi rozčúlenými vetami. Harry pozrel do miest, kde sedeli dvojčatá. Šepkali niečo smerom k Leeovi a Angeline s Alicou a vyzerali rovnako, ako Ron.
„Upokojte sa, všetci!“ zvolala do siene s viditeľne zdvihnutou náladou. „Teraz vás oboznámime s novými pravidlami, ktoré sa od tejto chvíle na škole zavádzajú a následne vám ich vysvetlím bod po bode. Pán Potter, môžem vás poprosiť, aby ste prišli sem, ku mne a prečítali spolužiakom jednotlivé body?“ zaškerila sa na neho.
Harry sa na ňu díval, akoby jej nerozumel. Slizolinčania sa zachechtali. Decká zvedavo šumeli. Začul tiché nadávky ako od Rona, tak aj Lucy a Ginny.
„Pokoj! Všetci! Hneď!“ štekla na deti a pozrela znova na Harryho. „Budem dlho rečniť, potrebujem niekoho, aby mi pomohol. Vašou úlohou bude prečítať tie body… pochopili ste, však?“ natiahla medovo dívajúc sa mu do zmrznutej tváre. „Čítať hádam viete, nie?“ povytiahla obočie. Malfoy radostne zavyl. Aurori stáli vedľa nej. Minerva sa nervózne pomrvila. Snape ho pobavene sledoval.
„Dokonca aj písať, pani riaditeľka. Svojou krvou,“ zavrčal a postavil sa. Vedel, že sa mu to nebude páčiť.
„Áno, o tom už všetci vedia,“ usmiala sa a dívala, ako k nej kráča s protestným výrazom. Zastavil tesne pred ňou, až musela spraviť drobný krok späť. „Tu máte, pergamen čerstvo opečiatkovaný a podpísaný členmi Správnej rady…“ podala mu pergamen.
Harry ho zbežne prezrel. Ako sa zdalo, Dolores nezabudla. Nemohla mu to odpustiť, hoci uznal, že sa to odpustiť ani nedalo. Nemala síce dôkaz, o jeho vine však bola presvedčená a rozhodla sa ho trestať týmto spôsobom. A zrejme ponižovať. Pozrel sa na ňu. Usmiala sa.
„Môžete začať, pán Potter. Prečítate bod a ja dám k tomu deťom patričný komentár. Chápete?“
„Ale iste,“ opätoval jej široký úsmev. Potom sa otočil do siene. „Bod číslo jeden. Časy, ktoré sú vyčlenené na stravovanie, sa od sedemnásteho februára menia následne. Raňajky trvajú od pol ôsmej do pol deviatej hodiny rannej. Obedy od jednej do druhej hodiny poobednej. Večere od šiestej do siedmej hodiny večernej. Príchod do Veľkej siene študentom je v lehote pätnástich minút. Ak študent do tejto lehoty na stravovanie nepríde, automaticky stráca na stravovanie nárok. Odchod zo siene tiež v lehote pätnástich minút,“ prečítal, podľa jeho názoru totálnu blbosť. Bolo to hlúpe, ale zatiaľ to bolo dobré.
„Aby ste tomuto bodu rozumeli, deti… a z ďalších bodov to bude jednoznačné. Chceme mať kontrolu nad časom mimo vyučovania, ktorý isté skupiny vašich spolužiakov využívali nie práve najčestnejším spôsobom, keby napríklad ukladali výbušný materiál na vytipované miesta. Týmto bodom sa síce zmenšuje čas na raňajky a večere o hodinu, v školskom poriadku však nie je tento čas nijako dôležitý. Nekríži sa so žiadnymi aktivitami, ktoré by ste mohli mať. Ak však nerátam školské tresty…“ zasmiala sa. Pridali sa k nej len Slizolinčania. „Príchod v úvodných pätnástich minútach z toho dôvodu, aby bol dostatok času prísť na jedlo. Na obed preto, aby stihli prísť študenti, ktorí budú mať vyučovanie v tú dobu na pozemkoch. A ak neprídete v túto dobu, nestihnete to… nikto sa nebude zapodievať vyšetrovaním, prečo to tak bolo. Ústretových krokov sme spravili už dosť, bez požadovaného efektu. Ak to niekto nestihne… bude hladný. Pokračujte, pán Potter.“
„Bod číslo dva. Všetky organizácie, spoločnosti, tímy, krúžky či kluby sa s okamžitou platnosťou rušia…“ Harry sa zamračil a pozrel na Dolores. Len mu s úsmevom pokynula rukou, aby pokračoval. „…budú však znova vytvorené. Do všetkých takýchto organizácií, spoločenstiev, tímov, krúžkov či klubov je možné opätovne sa prihlásiť, avšak riaditeľka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej, Dolores Jane Umbridgeová, všetky žiadosti starostlivo preverí a podľa jej rozhodnutia dostane žiadateľ súhlas do takejto organizácie, spoločenstva, tímu, krúžku, či klubu vstúpiť.“
„Aby ste tomu rozumeli deti… v tomto momente neexistuje na Rokforte nič, ale len preto, aby sa neuskutočnili dnešné stretnutia. Od zajtra budem prijímať prihlášky, ktoré ešte dnes všetkým porozdávame a vy ich môžete vypísať a odovzdať mi ich. A áno, ja budem rozhodovať o tom, komu umožním toto privilégium. Preto by som apelovala na váš zmysel pre pravdu a spravodlivosť… Ak máte informácie, ktoré by viedli k odhaleniu páchateľov činov, kvôli ktorým sa toto všetko deje… neváhajte a povedzte o nich. Garantujem vám, že akákoľvek informácia bude viesť k vášmu promptnému získaniu určitých privilégií…“
Harry sa celý jej príhovor díval na svojich priateľov. Pochopili. Umbridgeová sa všetkých rozhodla vydierať. Chceš ísť do pľuvadlíkového klubu? Nech sa páči, ale keby si vedel, s kým sa Potter rozprával… alebo keby si ho videl na nejakom zvláštnom mieste… alebo či niečo neniesol… dostaneš sa do klubu rýchlejšie. Pľuvadlíky boli ale Harryho najmenšia starosť. Hrozilo niečo iné. Nehrozilo, bola to realita.
„Veď vy ste prakticky zlikvidovali celé metlobalové tímy!“ vykríkli dvojčatá. A v sieni sa to znova rozšumelo.
„Ale nie!“ zasmiala sa schuti. „Sú zrušené len dočasne. Do zajtra, aby som bola presná. A to je rozdiel. Môžete sa so svojimi súrodencami prihlásiť a ja vaše žiadosti veľmi citlivo zhodnotím,“ chlácholivo sa usmiala.
Harry videl, ako Katie niečo rýchlo šepká Ronovi, ktorý vyzeral, že vyletí z kože. Ginny neveriacky krútila hlavou s pohrdlivým úškľabkom. A pozrel aj k Cedricovi, ktorý niečo zamračene vravel svojim spolužiakom. Na druhej strane mala Čcho privreté oči a niečo si potichu mrmlala. Slizolinčania sa pochechtávali dosť nahlas. Počul Malfoya, hoci mu nerozumel.
„Pokojne môžete metlobalový pohár dať Slizolinu!“ vykríkol aj Cedric. „Oni budú veľmi radi, v opačnom prípade sa im o pohári môže len snívať…“
„Počúvaj, Diggory!“ skríkol Malfoy, pokým sa ostatní síce zachechtali, bolo to ale nútené.
„Upokojte sa!“ zarazila Dolores Malfoya. „A vy, pán Diggory… chcete niečo povedať?“
„Ale iste,“ natiahol a postavil sa. „Nie sme hlupáci a dokážeme si nejaké veci domyslieť. Viete? Ako asi budete citlivo hodnotiť naše žiadosti, keď máte zoznam viac ako päťdesiatich deciek, ktoré sa svojho času otvorene postavili za Harryho? A keď do toho zoznamu pozriete, tak je tam komplet celý chrabromilský tím a značné časti Bystrohlavu a aj nás… Keby sme aspoň vedeli, čo konkrétne potrebujete počuť, aby sme získali miestenky… Lenže to my nevieme a vy rozhodne nie ste pozitívne naladená, aby ste naše žiadosti hodnotili kladne…“
„Správne!“ skríkli dvojčatá. Angeline vedľa nej tiekli slzy z očí. Bol to jej posledný ročník a posledný pokus o získanie pohára. Už si zrejme ani nezahrá.
„Zrušte celý metlobalový turnaj!“ pridal sa aj Roger Davies, bystrohlavský triafač a kapitán.
„Dosť! Ticho! Pokoj!“ štekala Dolores do šumiacej siene. Harry na ňu kútikom oka pozrel. „Nič predsa nie je definitívne,“ pokračovala, keď sieň zamĺkla. „Áno, nechala som spísať mená študentov, ktorí vtedy stáli… uvedomte si ale, že sa toto udialo v dobe, kedy ešte aj pán Potter veril tomu, čo prehlasoval Dumbledore…“ vyriekla a položila Harrymu ruku na rameno. Akoby ho popálil uhorský chvostorožec. Pozrel na ruku na svojom ramene a potom sa jeho pohľad stretol s očami Dolores. Odtiahla ruku, akoby sa teraz popálila ona.
„Bolo to vtedy, keď ste ma neprávom obviňovali zo spojenia s vonkajším svetom, pani riaditeľka,“ upozornil ju pokojne. „A nenašli ste proti mne nič. Tí ľudia vtedy verili, že som nič nespáchal a teraz sú na akomsi zozname…“ dodal. Odfrkla si.
„To je jedno,“ obrátila sa naspäť k študentom. „Všetci sa môžu prihlásiť a všetci majú rovnakú šancu znova sa dostať do tímu. Nebudem rušiť žiaden turnaj. Po podaní prihlášok a preverení žiadateľov sa uvidí… ako to dopadne…“ zasmiala sa. Harryho pohľad zavadil o Zachariasa Smitha. Bol bifľomorským triafačom. Celkom dobrým, ako vedel. Bol by schopný niečo povedať len preto, aby sa dostal do tímu? „Pokračujte, pán Potter, bodom tri…“ zafunela. Zo siene na ňu hľadelo veľa nespokojných pohľadov.
„Bod číslo tri,“ pokračoval neochotne. „Z pomedzi povolených predmetov, ktoré môže mať študent na Rokforte, sa s okamžitou platnosťou vylučuje metla,“ stiahol obočie, ale pokračoval. „Toto privilégium ostáva len členovi metlobalového tímu, ktorý takúto metlu vlastní a ktorého do tímu odsúhlasí riaditeľka Umbridgeová. Ak študent metlu nevlastní, môže používať metly, ktoré sa na Rokforte nachádzajú. Všetky metly budú pod dohľadom madam Hoochovej.“
„Toto je pochopiteľný bod, nie? Ak si spomínate, niekto na metle lietal k oknám sovinca, aby páchal škodlivú činnosť. Opakovane. A niekto používal metlu aj neskôr, taktiež so škodlivými úmyslami. Týmto spôsobom sa obmedzia možnosti k páchaniu škodlivých činností,“ zasmiala sa. „Však, pán Potter?“
„Áno, pani riaditeľka,“ usmial sa na ňu. „Vymysleli ste to výborne…“
„Tiež si myslím,“ zamračila sa naňho. „Kto sa nedostane do metlobalového tímu a metlu vlastní… buď ju pošle domov, alebo ju uskladní u madam Hoochovej. Keď pôjde na tréning, alebo na zápas schválený člen metlobalového tímu… bude si môcť metlu vyzdvihnúť u madam Hoochovej, kde budú uskladnené všetky metly. V hrade nebude ani jedna jediná metla. Pokračujte, pán Potter.“
„Bod číslo štyri. S okamžitou platnosťou sa zakazujú vlastniť cukríky a žartovné pomôcky, ktoré sa v minulých týždňoch rozšírili po hrade a tiež ostatných vecí, ktoré sú opísané v bode číslo šesť. Kto bude s takýmto niečím pristihnutý, bude potrestaný. Náhodné kontroly osobných vecí budú môcť vykonávať členovia Inkvizičnej čaty v neobmedzenom rozsahu v súlade s bodom číslo päť…“
„Prečítajte aj ten, pán Potter…“
„Bod číslo päť. Členovia Inkvizičnej čaty, ktorých do funkcie vymenuje riaditeľka školy, majú právomoc k náhodným prehliadkam osobných vecí u vytipovaných osôb, pri ktorých nadobudnú podozrenie, že plánujú alebo vykonávajú škodlivú činnosť. Osobnými vecami sa rozumie akýkoľvek majetok podozrivej osoby, či už ho má daná osoba pri sebe, alebo ho má medzi osobnými vecami v ubytovacom priestore. V takomto prípade získavajú členovia Inkvizičnej čaty prístup do všetkých ubytovacích zariadení a príslušníci danej fakulty sú povinní im prístup umožniť a tiež im vytvoriť podmienky k následnej prehliadke.“
„A poprosím aj bod číslo šesť…“
„Bod číslo šesť. Medzi nepovolené veci, ktoré môžu byť študentom zabavené a títo budú predvedení k vypočutiu si trestu, patria okrem spomínaných cukríkov a žartovných pomôcok aj ostatné veci slúžiacu k páchaniu škodlivých činností. Myslia sa tým napríklad rôzne obrázky, karikatúry, heslá, výbušniny, ohňostroje a iné predmety. Každý predmet, ktorý nepatrí medzi bežné potreby študenta pri štúdiu, prípadne priamo nesúvisí s jeho mimoškolskou aktivitou, bude členmi Inkvizičnej čaty vyhodnocovaný a ak sa zistí rizikovosť takéhoto predmetu, bude prichytený predvedený pred riaditeľku a jej asistentov a títo po vypočutí prichyteného určia výšku trestu.“
„Rozumiete tomu, deti, však? Myslím, že je to veľmi pekne a podrobne popísané. Ak členovia Inkvizičnej čaty nadobudnú podozrenie, že prenášate niečo zakázané… napríklad tie čmáranice… alebo pašujete do klubovne niečo iné… môžu vás prehľadať priamo na chodbe a zároveň s vami budú môcť zájsť do klubovne, aby v prehliadke pokračovali. Následne vás predvedú a ja, spolu s aurormi Puttockom a Dawlishom zhodnotíme… ak nepôjde o priamo usvedčujúci predmet… či sa jedná o nejaký predmet, ktorý na tejto škole nemá čo hľadať. Uvedomujem si aj to, že v tomto momente je činnosť čaty veľmi obsiahla a nie je možné, aby fungovala nepretržite, celých dvadsaťštyri hodín. Určite si spomínate, že napríklad tie čmáranice sa objavovali v noci. K tomu smerujú ďalšie body. Pán Potter, môžete?“ milo sa naňho usmiala.
„Bod číslo sedem. Inkvizičná čata je dobrovoľnícka organizácia, ktorú založila a aj ju vedie riaditeľka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Jej cieľom je pomáhať udržiavať poriadok a zavádzať reformy. Členovia tejto organizácie majú v kompetencii vykonávať previerky, strhávať body, kontrolovať študentov pri mimoškolských aktivitách, tiež kontrolovať pohyb študentov a predvádzať podozrivé osoby k riaditeľke. Ministerstvo mágie a Správna rada si uvedomujú, že je na členov Inkvizičnej čaty vyvinutý enormný tlak a množstvo úloh a ich ochotu pri spolupráci s ministerstvom patrične ocenia. Berú v úvahu aj skutočnosť, že samotní členovia Inkvizičnej čaty majú svoje povinnosti, ako študenti tejto školy a v rámci odbremenenia týchto členov vzniká ďalšia dobrovoľnícka organizácia opísaná v bode osem.“
„Prosím, bod osem,“ Dolores sa usmievala a dívala sa po sieni. Ešte viac nespokojných a zamračených tvárí na ňu hľadelo. Bolo jej to srdečne jedno. „Na čo čakáte? Potrebujete sa napiť?“
„Nie. Bod číslo osem. Správna rada Rokfortskej strednej školy po porade s Ministerstvom mágie, má v pláne v najbližšej dobe vyzvať k spolupráci rodičov a ostatných rodinných príslušníkov študentov, ktorí v súčasnosti na Rokforte študujú. Činí tak na základe skutočnosti, že samotné Ministerstvo, konkrétne Oddelenie aurorov, je toho času plne vyťažené inými úlohami a nie je schopné v dostatočnom množstve zabezpečiť pomoc Rokfortu. Výber dobrovoľníkov bude plne v kompetencii riaditeľky Rokfortu. Členovia dobrovoľníckej organizácie by mali kompetencie totožné s kompetenciami Inkvizičnej čaty, avšak dohľad na pôde Rokfortu by vykonávali v dobe, kedy to Inkvizičná čata z technických dôvodov robiť nemôže.“
Harry zmĺkol a pozrel na Dolores. Tá sa k nemu obrátila.
„Chcete niečo povedať?“ spýtala sa starostlivo si ho obzerajúc. Harrymu napadlo, či si je vedomá, že týmto dáva pozvánku na Rokfort Malfoyovi, Crabbeovi, Goylovi, Parkinsonovi… a iným smrťožrútom. Či si je vedomá, že vlastne pomôže, aby sa oni rozliezali… a ešte k tomu na Dumbledorovej pôde.
„Bol by prijatý medzi dobrovoľníkov aj môj krstný otec?“ spýtal sa jasne. Dolores sa rozšírili zreničky. „Alebo to budú len otcovia Slizolinčanov?“
„Dobrá pripomienka!“ skríkol… Harry teraz nevedel, či to bol Cedric alebo Roger. Nemohol vidieť, ako sa Minerva usmiala pod nos. A nemohol vidieť ani to, ako rýchlo sklonil hlavu Snape.
„Po tom ťa nič nie je!“ zakričal Malfoy. Toho rozoznal jasne. Ignoroval ho.
„Ticho, prosím!“ zavelila do miestnosti, ale už sa znova dívala na Harryho. „Samozrejme môže vyplniť prihlášku a prísť na pohovor,“ jemne sa naňho pousmiala.
„Mal by byť už vlastne prijatý… keďže je to čarodejník, s ktorého osudom sympatizuje široká verejnosť…“ Tentoraz jasne začul, že sa Minerva zachichotala. Dolores ju zabila pohľadom, pozrela na aurorov a potom sa pohľadom vrátila k Harrymu. „On sa ale neprihlási,“ usmial sa na Dolores. Zamával pergamenom. „Mám čítať ďalší bod?“
„Nie,“ stiahla obočie a obrátila sa k deťom. „Ako ste už začuli… jeden člen vašej rodiny, či už to bude otec, matka, dedko alebo starší brat… sa môže prihlásiť ako dobrovoľník do Inkvizičnej čaty. Po pohovore a prijatí bude robiť to isté, ako členovia… mladej Inkvizičnej čaty… a to sme preberali už dostatočne. Bude tak však robiť počas vyučovania a najmä v noci. Prípadne v dobe, kedy si študenti budú musieť robiť úlohy a učiť sa… ale v tejto dobe by to bola viac-menej spoločná práca. Oznam sa objaví v Dennom Prorokovi, taktiež škola rozpošle oznamy, vy napíšte domov. Teším sa na spoluprácu s vašimi rodičmi,“ široko sa usmiala. Odozvy sa nedočkala. „A teraz to hlavné, pán Potter.“
„Bod číslo deväť. Každý študent obdrží identifikačnú kartu, na ktorej bude zaznamenaný jeho kompletný denný program a to úplne celého týždňa. Bude na ňom zaznamenaný jeho rozvrh hodín, budú na ňom zaznamenané časy stravovania, dodatočne sa zaznamená jeho mimoškolská aktivita. Na tejto karte bude zaznamenaná aj jedna hodina denne takzvaného osobného voľna. Toto voľno, po schválení riaditeľkou školy, bude môcť študent stráviť ním vybranou aktivitou…“
„Moment, pán Potter, toto chcem vysvetliť,“ prerušila ho a nadýchla sa. „Toto je zrejme najdôležitejšia zmena, ktorá sa objaví vo vašich životoch. Odteraz budete chodiť všade s touto kartou. Táto kartička bude začarovaná… muklovia by povedali naprogramovaná, však kolegyňa Burbageová… osobnými údajmi každého z vás. Od raňajok až po večierku. Po vyslovení kúzla sa objaví údaj, ktorý nám napovie, čo by ste mali robiť, kde by ste mali byť. Pokračujte, pán Potter…“
„Na tejto karte budú presne definované miesta, kde sa môže konkrétny študent nachádzať. V prípade návštevy knižnice, nemocničného krídla, odpykávania trestu, či iných nepravidelných aktivitách, každý jeden člen profesorského zboru a ostatných pracovníkov, na túto kartičku zaznamená, že ho daný študent navštívil. Zároveň dodá časový údaj. Táto kartička má za úlohu zabrániť študentom v páchaní škodlivých činností, keďže takýto údaj kartička nemôže niesť. V prípade prichytenia študenta na chodbách a pozemkoch Rokfortu bez záznamu na kartičke, bude tento predvedený a v prípade potvrdenia zámeru vykonávať škodlivú činnosť, bude tento študent vylúčený s okamžitou platnosťou.“
Harry dočítal a civel na pergamen. Hotovo. Väzenie. Takmer koncentrák. Študenti začínali chápať a spustili diskusiu.
„Vidím, že sa do zdĺhavého vysvetľovania púšťať nemusím. Ale aj tak, uvediem príklad. Tuto, pán Potter, bude mať svoju kartičku, na ktorej bude začarovaný jeho program. Ako dobre vieme, momentálne sú to raňajky, vyučovanie, obed, vyučovanie, večera. Hotovo. Vyzerá to desivo, ja viem. Pán Potter ale môže chcieť ísť do knižnice. V tom prípade mu madam Pincová potvrdí príchod a aj odchod a každý člen Inkvizičnej čaty vie zhruba koľko trvá cesta z jednotlivých fakúlt do knižnice, alebo nemocničného krídla, prípadne ku kabinetom profesorov. Sami sme vytvorili orientačnú tabuľku s približnými časmi, ktoré budú mať členovia Inkvizičnej čaty k dispozícii. V prípade, že zastaví nejaký člen Inkvizičnej čaty pána Pottera o deviatej mimo klubovňu a po skontrolovaní zistí že bol skutočne v knižnici, všetko bude v poriadku. Ak nie, privedie ho ku mne. Niektorý iný študent môže mať hlavný program spestrený… napríklad tými metlobalovými tréningami. Člen Inkvizičnej čaty to preverí a študenta prepustí. Určite ste zachytili informáciu o jednej hodine osobného voľna. Iste, že nebude Rokfort väzením a ak budete chcieť na hodinu von, môžete. Avšak… musím byť o tom informovaná. Takéto povolanie smiem dávať len ja. Pochopili?“ s úsmevom sa na nich dívala.
Zdalo sa ale, že sa usmieva len ona a pár Slizolinčanov. Malfoy niečo veselo vykladal svojim kumpánom. Harry pozrel na svoju skupinku. A všetci vyzerali tak, ako sa on cítil. Úplne na nič.
„Dokončite to, pán Potter. Ešte je tam pár bodov…“
„Bod číslo desať. Identifikačná karta je mágiou viazaná na konkrétneho študenta. Povinnosťou študenta je túto kartičku mať pri sebe neustále. Ak sa zistí, že si študent kartičku nevzal, okamžite bude predvedený k tomu, aby poskytol vysvetlenie. Kartička je začarovaná všetkými bezpečnostnými prvkami, aby sa zabránilo v manipulácii s ňou. Na kontrolu časových údajov, rovnako ako na zadávanie odchodov a príchodov existujú konkrétne čarovné formulky, s ktorými budú oboznámené len osoby, ktorým je týmto spôsobom povolené s kartičkami manipulovať.“
„Tak a v tomto momente sa nebude môcť stať, že by mal niektorý študent príležitosť pripravovať a vykonávať škodlivé činnosti, o ktorých som rečnila už dostatočne. Však?“ zasmiala sa veselo. „Nemajte strach, deti. Ako som povedala, ak máte úprimný záujem na tejto škole študovať, tieto zmeny sa vás dotknú len dvoma spôsobmi… Budete mať pri sebe kartičku a občas sa môže stať, že vás skontroluje člen Inkvizičnej čaty. To je všetko. Nič zlé za tým nehľadajte… v opačnom prípade by to neprešlo hlasovaním v Správnej rade.
Uznávam však, že sme novými opatreniami značne skomplikovali život práve tím študentom, ktorí škodlivú činnosť vykonávali. Nemôže sa stať, že sa takíto študenti budú stretať tajne, aby vymýšľali hlúposti. Nemôže sa ani stať, že by niekde pokladali ohňostroje, vylepovali čmáranice a stvárali podobné bláznovstvá, však?“ zasmiala sa. „Myslím, že sme práve týmito opatreniami docielili pokojný a bezproblémový chod školy, ktorý potrebujeme. Nemám pravdu, pán Potter?“ obrátila sa k nemu so širokým úsmevom. Šum, ktorý sa počas jej rečnenia začal šíriť, v okamihu ustal. Akurát Crabbe, alebo Goyle… jeden z tých mamľasov sa chrochtavo smial.
A Harry sa na ňu díval. Ani si to neuvedomoval, ale v hlave už začal hľadať nejaké cestičky, ktorými by tento systém oklamali. Len preto, aby jej dokázali, aká je hlúpa. A cestičky existovali. Možno to nebude jednoduché, skôr naopak, ale oni boli odhodlaní popasovať sa aj s týmito prekážkami.
„Zosype sa vám to ako domček z kariet,“ dovolil si predniesť so širokým úsmevom. Stiahla obočie. Harry nevidel, ako spozornela Minerva a vlastne všetci ostatní.
„Prosím?“ Dolores nerozumela.
„Asi to, že bude hromada deciek tieto body porušovať,“ nevinne natiahol. „Neviem presne, pani riaditeľka, kedy ste chodili na Rokfort a či si spomínate, aký život vedú študenti na Rokforte… ale netočí sa všetko len okolo štúdia, jedla a metlobalu,“ vyprskol. „Zabudli ste na to, že študenti… aj normálne žijú. Mňa sa to síce netýka, moja priateľka je z Chrabromilu, ale na tejto škole existujú aj medzifakultné priateľstvá a lásky. Nenapadlo vám, že keď sa bude chcieť Bystrohlavčan stretnúť s Chrabromilčankou, napríklad… nepôjde vám vešať na nos svoje úmysly, aby ste mu veľkoryso schválili hodinu osobného voľna? Budú možno riskovať, že ich vaši mladí Inkvizítori pristihnú… Budete mať viac starostí riešiť prehrešky takéhoto druhu, ako nejaký… ohňostroj, alebo čo…“ Niekoľko deciek sa zasmialo, dokonca niekto aj zapískal. Dolores sa naňho uprene dívala. A znova, Harry bol sústredený len na ňu, nemohol vidieť niekoľko spokojných úsmevov, ani nahnevaných gánení, či obdivných pohľadov.
Keď sa napokon Dolores pohla, pohľadom najskôr zavadila o svojich aurorov, aby znova pozrela na Harryho. Usmiala sa.
„Mám pravdu, keď prehlásim, že ste práve vyzvali ostatných študentov k tomu, aby neváhali a tieto nariadenia porušovali?“ povytiahla obočie.
„Nie, vôbec, pani riaditeľka,“ nevinne zdvihol ruky. „Akurát, že život na Rokforte je rozmanitý a na toto ste pri plánovaní zabudli. Budem pevne dúfať, že keď bude chcieť niekto ísť na rande, tak si pre to povolenie príde. Môže sa totiž stať aj to, že sa napríklad z knižnice stane jeden veľký… no, proste že sa čas strávený v knižnici nebude zameriavať len na čítanie, rozumiete?“ Ešte viac smiechu sa ozvalo. Aurori za jeho chrbtom mykli plecami na Doloresin pohľad.
„Zbytočne sa tým trápite, pán Potter. Budem ale veriť, že je váš záujem skutočne úprimný…“ usmiala sa naňho a otočila sa k pochechtávajúcej sieni. „Chcem sa poďakovať pánovi Potterovi, že ma na tieto drobnosti upozornil. Má pravdu, samozrejme, ale všetko ide v súbehu s novými pravidlami. Vnukol mi však myšlienku a keďže mám stále právo vyhlasovať dekréty, doplním svoje predchádzajúce vysvetlenia. Každý z vás má právo na hodinu osobného voľna. Áno, vašou povinnosťou bude požiadať o schválenie tohto voľna… spočiatku. Ak ja, spolu s mojimi kolegami aurormi uznáme, že je váš záujem o štúdium skutočne úprimný, a že stojíte pevne za Ministerstvom… váš osobný čas môže byť navýšený. Napokon sa môžete dopracovať k tomu, že váš pohyb po Rokforte bude úplne voľný,“ zasmiala sa.
Povedala to na plnú hubu. Bonzujte, žalujte, donášajte, zrádzajte a budete voľní.
„Ešte niečo, pán Potter?“ spýtala sa s úsmevom. Usmial sa tiež. Zavrtel hlavou. „Tak to dokončite.“
„Dobre. Bod číslo jedenásť. Ministerstvo mágie spolu so Správnou radou po porade s odborníkmi prerušuje činnosť liečiteľov Valendera a Warda, ktorú vykonávali na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej…“ Harry sa pozrel na Dolores, ktorá sa naňho jemne pousmiala. Preto ich dnes nevidel?
„Pokračujte…“
„Konzílium odborníkov podrobne prebralo správy liečiteľov a uznalo, že nie je toho času potrebné tak dôkladné sledovanie zdravotného stavu Harryho Pottera, k čomu boli určení na poslednej schôdzi Správnej rady. Ministerstvo mágie spolu so Správnou radou však vymenuje dvoch aurorov, ktorí budú na Rokforte podľa svojho uváženia a budú nápomocní riaditeľke pri dodržiavaní vyššie opísaných bodov. Ich kompetencie budú totožné s tými, ktoré sú opísané v predchádzajúcich bodoch.“
„A to bol posledný bod. Liečitelia sú z Rokfortu odvolaný, pán Potter,“ obrátila sa k nemu. „Odborníci sa však vyjadrili len v tom zmysle, že nie je potrebné vás tak intenzívne sledovať. Stále zastávame názor, že by ste mali absolvovať riadne vyšetrenie… aj vzhľadom k tomu, že sa istíte v posteli kúzlami, aby vaše nočné mory, ktoré vás mučia, nebudili ostatných. Nemýlim sa? Sú to však nočné mory niečoho neexistujúceho… tých výjavov, ktoré vám zločinec Dumbledore natesnal do hlavy. Ak toto nie je dôvod na vyšetrenie, čo potom?“ zdvihla obočie so súcitom sa naňho dívajúc. Neodpovedal. Mykla plecami a obrátila sa k deťom. „Skôr, ako začneme s večerou, aurori Dawlish a Puttock každému predložia vašu kartičku, na ktorú položíte svoj prútik. Kartička svojou mágiou spozná prútik čarodejníka a podľa toho sa nastaví na základný režim každého jednotlivca. Zároveň obdržíte prihlasovacie formuláre, ktoré dnes vypíšte… a od zajtra môžete absolvovať proces schvaľovania. A vy, pán Potter…“ otočila sa k nemu. „Ďakujem vám za spoluprácu,“ milo sa pousmiala.
„Nie je za čo, pani riaditeľka,“ odvetil jej s úsmevom a vrátil jej pergamen, aby si šiel prisadnúť k priateľom. Aurori už rozdávali kartičky. Harry nepozrel ani na jedného Rebela priamo. Odteraz sa budú rozprávať len prostredníctvom galeónov a vyťahovať ich teraz by bola katastrofa. Pri slizolinskom stole sa oslavovalo. Ostatné stoly boli zarazené, decká však medzi sebou diskutovali.
„Toto nie je koniec,“ zavrčal Ron, keď si Harry sadol. Cítil počas čítania, že je Ginny v strehu, pripravená pomôcť mu. Nebolo to nutné. Usmial sa na ňu a Lucy zovrel ruku. Hermiona vyzerala, že bojuje medzi pocitom hnevu a úľavou.
„Nie, absolútne to nie je koniec,“ vyriekol Harry. „Vydržme však túto večeru a potom sa nad tým zamyslíme. Teraz sledujú každé naše nadýchnutie, takže pokoj…“