V momente, ako pri raňajkách sieňou zašušťali krídla preverených sov, Harry zdvihol hlavu. Bol si istý, že ten zvuk priláka pohľady viacerých. A nemýlil sa. Tentoraz neprileteli len sovy s preverenou poštou, ale aj školské sovy, ktoré do dnešného rána už takmer mesiac unudene driemali v sovinci, prípadne si zaleteli chytiť nejakú tú myš, ak ich v tej chvíli nejaký študent nepotreboval, aby zaniesli preverenú poštu k nemu domov.
„Ty si to spravil znova…“ šepla Ginny, keď zbadali pestrofarebné letáky. „A hovorili sme…“
„Ale ticho, Ginny,“ vrkol Ron nečujne, čím zarazil aj nadychujúcu sa Hermionu.
„Spravil. Dlho bolo ticho. Treba sa Dolores pripomenúť. A nielen jej…“
„Sľúbil si predsa…“
„A komu ešte?“ spýtala sa Lucy rýchlo. Ginny s Hermionou si vymenili nesúhlasné pohľady.
„Nenápadne sledujte Malfoya,“ zazubil sa a strčil si do úst riadny kus omelety, aby ich zamestnal a nesmial sa.
„Použili sme posledný pamflet,“ prezradil Ron spokojne. Hermiona sa naňho síce škaredo pozrela, ale mlčala. Koniec koncov, Harry živý a zdravý sedí pri raňajkách. Nezlomil si ani väzy, ani sa nerozpleštil, takže si aj s jeho sestrou môžu nechať prednášky na neskôr.
Harry pohľadom skontroloval profesorský stôl. Rovnako, ako celá sieň, aj tam šušotali tlmené rozhovory. Sovy pristáli aj tam. Trelawneyová síce smrkala a úkosom zazerala po Dolores, ktorá bola od zúrivosti červená, s letákom v ruke, nevyskakovala však už, ako spočiatku, Pomona však niečo šepkala Vectorovej, Poppy zase Flitwickovi. Len Snape unudene sledoval sovy, ktoré stále zlietali k študentom a hádzali im poštu. A letáky. Minervin pohľad sa na moment stretol s tým Harryho. Vsadil by galeón, že sa trocha pousmiala. Stavil by na to všetky galeóny, ktoré mal v trezore.
„Ako sa tvári?“ spýtala sa Hermiona, ktorá sa otáčať k slizolinskému stolu nemohla. Ani Ginny nie.
„Ako keby sa zobudil… ale do zlého sna,“ potichu sa zasmiala Lucy a chytila Harryho pod stolom za ruku. Vedela, že je to preňho zadosťučinením po tom, ako sa už týždeň Draco so svojou bandou vyškľabuje a odporúča Siriusovi psycholiečiteľa.
Čoraz viac pohľadov sa obracalo k slizolinskému stolu a dívali sa na Malfoya, ktorý bol v tomto momente tak zapýrený, ako keby sa narodil do rodiny Weasleyových. Dokonca aj uši mu svietili ako dva majáky. Pohľadom sa vpil do Harryho, aby ho ním mučil. Harry si pokojne naložil ďalšie sústo a vopchal si vidličku do úst. Potom sa natiahol k Deanovi, pred ktorého zletela jedna zo sov a držal v ruke krikľavo oranžový kus pergamenu.
„Môžem?“ spýtal sa.
„Jasne,“ zachichotal sa Seamus. „Toto je sila…“
Podvod? Možno trocha! Ale prečo?
Ako vieme, konal sa istý proces, obsah ktorého netreba spomínať. Na ďalší deň po ňom bol vydaný článok. Ani ten nemusíme spomínať. Nemáme dosť miesta na našich Letákoch pravdy! A my ani nepotrebujeme zapísať kvantá pergamenu, aby sme kohokoľvek presviedčali o pravde. Čiže, asi takto:
Podvod? Nie doslova podvod. Len využitie medzierky v zákonoch v prospech Pravdy. Ktokoľvek to môže označovať za podvod, nech sa páči. Ako je komu milé. Každopádne táto medzierka v zákone existuje a pán Black ju len využil. Nazývajme to prefíkanosťou, nie podvodom.
Bola vyčarovaná záväzná čarodejnícka zmluva a táto bola dodržaná. Za kvalitu takejto zmluvy si je zodpovedný čarodejník, ktorý sa ju rozhodne vyčariť. Bodka. To je zákon. A pán Black tohto využil.
A prečo? Písalo sa o jeho nechuti k rodu Blackov. Správne. A má na to dôvod. Tým, že ošklbal pána Malfoya, ktorý sa už dvadsať rokov priživuje na bohatstve Blackov vďaka svojej manželke a vďaka tomu, že mali ostávajúci dvaja dediči hniť do smrti v Azkabane… o Bellatrix Lestrangeovej to stále platí, vďaka Merlinovi za to…vzal mu prostriedky k ovládaniu a manipulovaniu ministerstva.
S týmto pán Malfoy nerátal. Myslel si, že bude mať nadosmrti prístup k nehoráznemu bohatstvu Blackov. Zobudil sa z toho sna do krutej reality, v ktorej mu po vyrovnaní sa s pánom Blackom ostane možno tak na slanú vodu. Dobre, možno mu ostane dosť, nie však na to, aby si peniazmi Blackových zaobstarával prívetivosť úradníkov na ministerstve a ostatných, ktorí mu pomáhali pri budovaní si mena aj prostredníctvom obchodov. Napríklad.
Čiže už pán minister nedostane svoju mesačnú rentu, akési všimné, vďaka ktorému sa k pánovi Malfoyovi nepristupovalo tak, ako ku každému ďalšiemu čarodejníkovi. Ani ostatní úradníci, ktorí mu dláždili cestičky rôznymi službičkami. Sudcovia, ktorí za určitý pravidelný obnos privierali oči a odklepávali mu spory. Dohadzovali dotácie. Odstraňovali rivalov na podnikateľskej scéne. Prihrávali zahraničné obchody. Kryli jeho priestupky, či už tie drobné alebo také, za ktoré by bežní smrteľníci skončili v Azkabane. Peniaze sú veľmi mocné, ak viete čo s nimi, drahí priatelia a toto Lucius Malfoy ovláda na jednotku.
A k ďalšiemu obvineniu, ktoré sa objavilo po procese. Myslíte, že bol pán Malfoy v dobe konania finále Trojčarodejníckeho turnaja v Maďarsku? Figu borovú. Pozrite, kto to tvrdí. Za už spomínané všimné prehlási Kornelius Fudge aj to, že bol na Venuši, ak to bude pán Malfoy chcieť.
Lucius Malfoy bol na cintoríne po rituály a bol tam s radou ďalších čarodejníkov… alebo skôr smrťožrútov, použime tento výraz z minulosti. A možno aj v tejto chvíli, keď čítate tieto riadky, leží pod nohami Veď viete koho a olizuje mu blato z topánok.
Toto je PRAVDA, vážení!
A my vám postupne odhalíme identitu aj ostatných… smrťožrútov.
Tím Letákov Pravdy
Harry si to prečítal znova, hoci obsah poznal takmer spamäti. Znova pozrel k slizolinskému stolu, kde do Malfoya niečo hučala Parkinsonová. Zrejme ho upokojovala. Ale nie dostatočne, ako sa následne ukázalo.
„Je to lož!“ skríkol Draco do celej miestnosti a keď sa naňho doteraz pozeralo päťdesiat párov očí, teraz boli naňho otočení všetci. „Je to obyčajná, hlúpa lož! Všetko je to lož! Čo všetci čumíte? Je to všetko vymyslené…“
„Draco, upokoj sa…“ Pansy ho ťahala za rukáv.
„Nechaj ma…“
„Ale to viete, že je to lož!“ konečne sa rozhýbala aj Dolores, aby s kŕčovitým úsmevom obišla profesorský stôl a začala zbierať letáky. „Presne tak, ako všetko, čo sa doteraz týmto spôsobom vydalo… Dajte to sem!“ vrkla po bifľomorskom tretiakovi, ktorý sa letáku nechcel vzdať a vyšklbla mu ho. „Všetci mi tie letáky odovzdáte. Už znova. A ja sa postarám o to, aby bola pre aurorov priorita vypátrať páchateľov tohto trestného činu… šírenia poplašných správ!“ štekla a otočila sa k profesorskému stolu. Ani jeden z jej kolegov sa nechystal nejako zasiahnuť. Ani jeden.
„Ako viem, pán Malfoy sa už chystá podať trestné oznámenie na pána Blacka za tie urážky. A po tomto podá aj ďalšie trestné oznámenia…“ zamávala rukou, v ktorej mala uchmatnutých už pár letákov. „Sú to nezmysly, ktorými sa tí vonku snažia obalamutiť vašich rodičov,“ otočila sa na mieste, aby pozrela ku všetkým stolom.
„Rád by som vedel, koľko dostáva mesačne ona od Malfoya,“ zabrblal Seamus. Dean s Nevillom sa rozosmiali a tým samozrejme upútali pozornosť Dolores. Ron si hrýzol do jazyka.
„Chcete sa vyjadriť?“ vyšetrovala ich a rýchlo prechádzala okolo bystrohlavského stolu k tomu chrabromilskému. „Je vám niečo smiešne?“ prebodávala pohľadom jedného po druhom. Pozrela aj na Harryho. „Prestane vám byť smiešne, ak za toto pána Blacka odsúdia a pôjde tam, odkiaľ zrejme s tak nebezpečne narušenou psychikou ani nemal vyliezať,“ zaprskala jedovito.
Lucy mu zvierala ruku a keď sa pozrel na Ginny, sústredene sa naňho dívala. A on cítil ten chlad vo svojom mozgu. Sklonil hlavu. Nepotreboval ale tentoraz odolávať dlho.
„Znova idete pána Pottera psychicky týrať?“ to už Minerva nevydržala a rázne sa vybrala ich smerom.
„Ja pána Pottera psychicky týram?“ zasmiala sa Dolores. Minerva sa mračila veľmi. A v sieni bolo ticho ako v hrobe. Aj Malfoy už sedel na svojom mieste.
„Presne tak, týrate ho,“ vypľula Minerva pohŕdavo na ňu hľadiac. „Všetci vieme, že je Sirius Black jeho krstným otcom, od tohto leta úradne potvrdeným. A tie vaše neustále urážky pána Blacka…“
„Vravím len to, o čom sa píše v novinách,“ prerušila ju a už sa mračila. „Pán minister si nechal vypracovať štúdiu od odborníkov, ktorí potvrdili, že dvanásť rokov v Azkabane…“
„Nepotrebujem odborníkov k tomu, aby som dokázala posúdiť, kto je duševne zdravý a kto nie!“ štekla po nej Minerva. Stála nad Lavender a Parvati a tie sa reflexívne prikrčili. Harry už čakal, kedy jej z nosných dierok začne vychádzať dym. Nebola levica, bola dračica.
„Vďaka Merlinovi že na vašich úvahách svet nestojí,“ Dolores sa na ňu sladko usmiala, aby sa pohľadom vrátila k Harrymu. „Je mi ľúto, ale je to diagnóza potvrdená odborníkmi a všetko, čo z pána Blacka vylezie, je len bezcenný výkrik šialenca. Takže môžete byť pokojný, pán Malfoy. Nikto so zdravým rozumom týmto báchorkám neverí…“
„Myslím si, že na svete je už dosť ľudí so zdravím rozumom, ktorí tomu veria,“ nedalo Minerve. Jej kolegyňa ju vytočila na najvyššiu možnú mieru. Dolores sa k nej pomaly obrátila, na tvári jej trónil ten najmedovejší úsmev.
„Predpokladám, že sa za rozumnú pokladáte aj vy, však? A nemýlim sa, keď tvrdím, že vy pánovi riaditeľovi, ktorý v škole viac nie je ako je a zrejme kuje pikle za chrbtom ministerstva, aj veríte, však?“ natiahla. Aj Pomona s Flitwickom sa postavili, aby podišli bližšie k dvom súperiacim profesorkám.
„Áno, verím mu,“ odfrkla Minerva presvedčivo a napriamila sa. Harry videl, ako Dolores blyslo v očiach a s obavami pozrel na ich riaditeľku.
„Myslela som si,“ láskavo prikývla Dolores a pozrela na Filiusa s Pomonou. „A ako vidím, týchto názorov je tu viac. Bolo veľmi prezieravé, keď ma sem pán minister poslal. Úroveň na tejto škole nielenže upadá, ona je už dávno v troskách a bude musieť prebehnúť rozsiahla rekonštrukcia systému vzdelávania na Rokforte. Počnúc učebnými osnovami, školským poriadkom a tiež tým mimoškolským, až po profesorský zbor…“ natiahla sladko.
„Som si istá, že váš prínos bude nedoceniteľný,“ prerušila ju Minerva sarkasticky. „Upozorňujem vás však na to, že ak budete pokračovať v šikanovaní…“
„V čom že to?“ zasmiala sa zvonivo.
„Počuli ste dobre. Nebudem tu vyťahovať istú dohodu, ktorou ste podmienili ďalšie pôsobenie Pottera na tejto škole. Študenti nepotrebujú počuť viac ohavností, než sa im už dostáva. Avšak vás dôrazne žiadam, ak budete cítiť potrebu udeliť študentovi Chrabromilskej fakulty trest, ktorémukoľvek študentovi, chcem byť o tom informovaná. O dôvode trestu a aj jeho výške…“
„Čo si to dovoľujete?“ neveriacky vydýchla Dolores.
„Ja vás žiadam o to isté, ak pôjde o Bifľomor,“ Pomona sa postavila k Minerve.
„A ja o Bystrohlav. Hoci veľa trestov moji študenti nedostávajú, chcem byť informovaný o všetkom,“ zapípal Flitwick a usmial sa.
„Sme riaditelia fakúlt a v stanovách, ktoré ste zjavne nečítali, sa jasne píše, že rozhodujúce slovo pri udeľovaní trestov a jeho výške, rovnako ako pri udeľovaní a odoberaní privilégií študentom, nehovoriac o vylučovaní zo školy má odjakživa riaditeľ fakulty hneď po riaditeľovi školy. Nie profesor. Nikdy sme sa tým neriadili, pretože sme vždy pracovali so súdnymi kolegami a nechávali sme tresty na nich. Do dneška…“
„Nie som podľa vás súdna?“ potichu sa spýtala Dolores. Ozvalo sa niekoľko opatrných potleskov a jeden veľmi výrazný. To zatlieskala Sybilla a začuli, ako vraví, aby jej dobre dali.
„Doteraz ste mi nedali jediný dôvod myslieť si opak,“ vypustila Minerva. To už dvojčatá nevydržali a zatlieskali hlasno. „Ani ste nečítali stanovy, ktoré som vám pred týždňom odporučila prečítať si po tom, ako ste jednoznačne nezvládli situáciu v piatackej triede. Zrejme ste naučená pristupovať k svojim povinnostiam inak… uvedomte si ale, že toto je Stredná škola čarodejnícka a nie ministerstvo. Toto sú študenti, deti a nie ministerskí pracovníci. Tu neplatia ministerské zákony, ale školské. A pokiaľ ich neovládate, doučte sa ich…“
„Bravó!“ zakričali dvojčatá a vyskočili z lavice. Čoraz viac deciek sa pridávalo k potlesku.
„Ako chcete,“ vyriekla zarazene a obzerala sa. Decká stáli už aj pri Bifľomorskom aj Bystrohlavskom stole. Nehovoriac o Ronovi a Nevillovi, ktorí dokonca pískali. „Upozorňujem však, že je toto len dočasné,“ znova pozrela na Minervu, ktorá sa nad ňou takmer týčila. Aj Pomona na ňu hľadela zvrchu. Len Flitwick bol o čosi menší, než ona.
„Stavím sa, že vy si niečo vymyslíte, aby ste mohli pokračovať,“ odvetila jej Minerva takmer nečujne. Obe ženy na seba hľadeli a v oboch očiach sa zračila nenávisť k tej druhej.
„Tie pamflety budem chcieť pozbierať, aby som ich odovzdala aurorom. Hneď teraz,“ vrkla napokon Dolores a nevšímajúc si ten huriavk otočila sa k dverám, aby sa pri nich zastavila a čakala na odchádzajúcich študentov.
Minerva ju kontrolovala pohľadom. Potom pozrela na Harryho, ktorý ani netlieskal a ani neskandoval, len sa na ňu díval takmer poplašene, povedala by. Mierne sa pousmiala.
„A sme vo vojne obaja,“ potichu mu povedala.
——
Dolores Jane Umbridgeovej netrvalo dlho, aby sa spamätala z lekcie, ktorú jej uštedrila tá stará ježibaba. Ešte ten deň zašla za ministrom a niekoľkými dôveryhodnými osobami, aby si vybavila všetko, čo chcela. Chcela to hneď, lenže vtedy Kornelius frflal a vravel o tom, ako môžu byť niektorí rodičia nespokojní. Čo bolo dôležitejšie? Zachrániť ministerstvo alebo pár nespokojných deciek? Keď budú spolupracovať, všetci, nebudú sa mať na čo sťažovať. A keď nebudú spolupracovať, tak si to vypijú.
Bude musieť niečo vymyslieť aj na tú ježibabu. Bola si vedomá toho, že má Minerva McGonagallová vybudované výborné meno v správnej rade a že je to kvalitná profesorka, všetkými uznávaná a blablabla… Ona nešla na Rokfort, aby snáď súťažila v ankete Profesor roka. Ona tam prišla zabrániť katastrofe. A minimálne Minerva slepo nasleduje túto katastrofu. Väčšina ju nasleduje. Dolores vedela, že jej odvolanie nedosiahne ani náhodou. Mohla by ju ale prichytiť pri niečom závažnom, čo by jej pomohlo odstrániť ju z cesty. Pretože jej jednoznačne zavadzala.
Plánov mala Dolores neúrekom, ale za tieto dva mesiace, ktoré je už na škole zistila, že si tie plány bude musieť prispôsobiť. Niektoré viac a niektoré len trocha. Ale presadí si všetko. Teraz už áno, či tam Dumbledore bude alebo nie. A môžu si všetci tie svoje stanovy strčiť niekam veľmi hlboko…
——
Vrchná rokfortská inkvizítorka si pripravila rozsiahly protiútok, ako zistili po dvoch dňoch. Len dva dni mali relatívny pokoj. Na Obrane čítali a inak o nich Dolores ani pohľadom nezavadila. Zdalo sa, že je zahĺbená do myšlienok, aby niečo vymyslela. A vymyslela.
Harry s Ronom a zvyškom chrabromilského metlobalového tímu sa práve vracali z tréningu, aby zasadli k večeri. Za týždeň mal byť prvý zápas sezóny. Na hodinách DA s úškrnom pripomínali, že si to rozdá zamilovaná dvojica, ale na metlách a nie tam, kde by zrejme viac chceli. Cedric aj s Čcho to brali s humorom. No a za ďalší týždeň čakal Chrabromilčanov odveký rival. Aj s Malfoyom, ktorý sa zrejme po tom pamfletovom ráne trocha upokojil a vrátil sa k štandardnému zosmiešňovaniu Siriusa. Bolo to však už také otrepané a známe, že Harry nereagoval ani pohľadom.
„Merlin, čo to s vami je?“ uchechtla sa Ginny, keď si vedľa nej sadol Ron mokrý od hlavy až po päty a ešte k tomu zablatený. Svoju metlu si opatrne oprel o lavicu.
„Prší tam…“ prezradil a naťahoval sa za misami s mäsom, voda mu kvapkala z rukávov.
„Dobre, prší, ale prečo ste zablatení?“ vyzvedala aj Lucy a utrela vreckovkou Harryho zubiacu sa tvár, aby ho mohla pobozkať.
„Dvojčatám sa zdalo vtipné hodiť nás do obrovskej blatistej kaluže,“ prezrádzal. Potichu sa zasmiala. A on neodolal a pobozkal ju ešte raz. Mal už proste druhý deň výbornú náladu.
„Dva bozky a dosť,“ zarazila jeho pokusy. Zasmiala sa znova. „Nechcem nič iné, len ťa objať, ale až sa osprchuješ a prezlečieš,“ šepla mu a vyplazila jazyk. Odfrkol si. „A než by si mi mal omočiť celý tanier, radšej ti naložím. Čo si dáš?“ spýtala sa. A on povedal, čo by si dal. Ponad stôl si vymenili s Ginny pohľady a usmiali sa na seba.
„Vlastne to bolo kvôli tebe,“ vravel Ron s plnými ústami a díval sa na Hermionu, ktorá mala pred tanierom postavenú o čašu knihu Transfigurácie. Zdvihla spýtavo hlavu. „Nepáči sa im, že galeóny stále nefungujú,“ pokračoval po prehltnutí. „A tak nás požiadali, aby sme ťa trocha posúrili, vieš?“ hľadel na to, ako si strčila do úst kúsok kuraciny.
„A preto ste skončili v blate?“ Neville k nim natiahol krk.
„No áno,“ prikývol a obrátil pozornosť na kamaráta. „Povedali sme im, že nech posúria Hermionu sami, keď nájdu odvahu,“ prezrádzal. Neville sa zazubil. Vedel, ako to Ron myslí.
„Prečo by mali hľadať odvahu?“ spýtala sa dotyčná a pozrela doprava, kde niekoľko miest od nich sedeli dvojčatá s dievčatami z tímu. Boli síce mokrí všetci, ale len mokrí. Nie ako tieto dve prasiatka, ktoré sa vyváľali v blate.
„Občas si trocha agresívnejšia, keď ťa niekto súri, vieš?“
„Ja?“ prekvapene vyletela.
„Ty,“ pritakal s úškľabkom.
„A to vôbec nie je pravda,“ zavrtela hlavou. „Dnes chceme skúsiť to kúzlo od… no veď viete,“ šepla. Sirius im včera konečne posunul niečo, čo by im mohlo pomôcť. „A keď to nevyjde, tak sa bude musieť vymyslieť niečo iné.“
„A prečo to vlastne nejde?“ spýtal sa Neville. „S tými prvými ti to šlo.“
„Áno, ibaže to bolo oveľa jednoduchšie. Chcela som len, aby sa zjavovali čísla. Pokým toto by malo ukazovať celé vety, dokonca myšlienky… tak si to predstavujú dvojčatá. A to nejde len tak, vieš? Najskôr musíš presvedčiť galeón, že sa na ňom nachádza celá abeceda… potom musíš…“
„Ticho,“ zahriakol ju Neville dívajúc sa k niekde k dverám Veľkej siene. Ron tam pozrel tiež a zmrzol mu úsmev na tvári. Naopak, vyzeral že vydávi všetko, čo už stihol zjesť.
„Zadrhla by som ju…“ zabrblala si pod nos Ginny.
„Koho?“ spozornela Lucy, ktorá ich aj s Harrym príliš nepočúvali.
„Ehm…ehm…“
Aj Harrymu zmrzol úsmev na tvári, keď zistil, kto mu stojí za chrbtom. Kútikom oka videl, že sa k nim točia tváre. Registroval tlmenie rozhovorov. A v hlave sa sústredil na Ginny. Akosi automaticky to začal robiť pri tejto pani profesorke.
„Dobrú chuť, deti,“ veselo im zavinšovala Dolores. Harry si s Ronom vymenili pohľad. Dobrá chuť je už v nenávratne.
„Ďakujeme, pani profesorka,“ Ginny sa na ňu falošne usmiala. A Dolores ju obdarovala obzvlášť milým úsmevom.
Minerva videla prichádzať profesorku Umbridgeovú a videla aj to, kde sa pristavila. Položila príbor. Neváhala ani moment a šla k svojim študentom. A všimli si to aj ostatní. Dovtedy utíchajúce rozhovory boli ako na povel zmĺknuté. Všetci podvedome čakali, že sa stanú svedkami ďalšieho divadla. Najmä potom, ako zbadali profesorku Transfigurácie v pohybe.
„Chutí vám večera? Ako vidím, dnes sú to kuracie rezne. Tie mám veľmi rada,“ zasmiala sa. Akoby z nich toto zdieľanie pocitov z jedál malo spraviť priateľov. Ginny aj s Lucy kontrolovali Harryho a hoci si Lucy žiadala sprchu a prezlečenie, kašľala na to a chytila mu ruku do tej svojej.
„Kuracie rezne má rád snáď každý,“ pristavila sa Minerva.
„Kontrolujete ma, drahá pani kolegyňa?“ Dolores sa k nej otočila a usmiala sa na ňu.
„Povedzme, že ma zaujíma, čo chcete povedať mojim študentom tak dôležité, že ich rušíte pri večeri.“
„Dôležité, no áno. A nielen im,“ neprestávala sa na ňu dívať a usmievať. Minerva v tom úsmeve videla víťazstvo. Pozrela dole na hlavy Chrabromilčanov. Keď aj prišli veselí, nálada bola fuč. Ani sa im nedivila.
„Ak chcete oznámiť nejakú novinku, čas obedu je k tomu vhodnejší…“
„To sa zrejme píše v stanovách, ktoré som nečítala, nie?“ zasmiala sa Dolores.
„Nie, to je čisto logický záver. Raňajky a večere trvajú dve hodiny, obed jednu. Počas tejto jednej hodiny tu máte takmer celú školu…“ vyriekla a prísne pozrela za Dolores, kde sa už dvojčatá postavili a chceli zatlieskať. Sadli si naspäť.
„Budem na to pamätať, ďakujem za prezradenie tejto časovej záhady,“ neprestávala sa usmievať. „Ale novinky mám a nie jednu. Koniec koncov si všetky budete môcť prečítať. Práve som sa totiž vrátila z ministerstva a Kornelius… teda pardon, pán minister Fudge… mojim žiadostiam vyhovel,“ vravela do celej siene. „Pred dvoma dňami som totiž bola dosť nechutným spôsobom slovne napadnutá niekoľkými profesormi… ako by to ale vyzeralo, aby mala Vrchná rokfortská inkvizítorka menšie právomoci ako profesori, hoc riaditelia fakúlt? To je nevídané, iste mi dáte za pravdu. Však?“ usmievala sa na Minervu. „Tak kde to máme… kde len ten Dekrét je…“ hrabala sa v kabelke.
„Och, ďalší Dekrét?“ odfrkla si Minerva.
„Niekoľko ďalších,“ usmiala sa a vytiahla zväzok pergamenom. „Tak tu ich máme. Pán minister na moje požiadanie vydal pár dekrétov, pomocou ktorých sa ministerstvo, mojím prostredníctvom, pokúsi tejto škole zdvihnúť úroveň. A to dosť zásadne.
Dekrét číslo 29 znie: Od dnešného dňa má Vrchná rokfortská inkvizítorka, Dolores Jane Umbridgeová, zvrchovanú právomoc nad všetkými trestami, opatreniami a odoberaním privilégií študentom Rokfortu a právomoc meniť takéto tresty, opatrenia a odoberania privilégií, ktoré prípadne nariadia ostatní členovia učiteľského zboru,“ jasne prečítala a pozrela na Minervu, ktorá mala pevne zovreté pery. Usmiala sa znova a vytiahla ďalší pergamen.
„Dekrét číslo 30 znie: Od dnešného dňa ma Vrchná rokfortská inkvizítorka, Dolores Jane Umbridgeová, zvrchovanú právomoc nad hodnoteniami výuky na konkrétnych hodinách a taktiež pri hodnotení práce jednotlivých členov učiteľského zboru. A tiež navrhovať nápravné opatrenia, dohliadať nad nápravami, v prípade neúspešnej nápravy má právomoc udeliť členovi profesorského zboru výpoveď.
Dekrét číslo 31 znie: Od dnešného dňa je nariadený obmedzený počet sov, ktoré budú na Rokforte nepretržite a tieto bude mať na starosti profesorka Starostlivosti o čarovné tvory. Predmetné sovy budú využívané výhradne na poštovú prácu a nad ich použitím študentami bude dohliadať Vrchná rokfortská inkvizítorka prípadne osoba k tomu určená Vrchnou rokfortskou inkvizítorkou.
Dekrét čislo 32 a ten je najdôležitejší: Od dnešného dňa má Vrchná rokfortská inkvizítorka, Dolores Jane Umbridgeová, zvrchované právo na vydávanie Dekrétov, k čomu ju určila Správna rada. Môže tým flexibilne pristupovať k vzniknutým situáciám, ktoré môžu nastať a tým bude dbať o promptnú rekonštrukciu zanedbaného školského systému, ako ukázali prvotné inšpekcie,“ založila všetky pergameny do kabelky a zdvihla hlavu. „Rozumeli ste všetkému?“ znova sa usmievala na svoju rivalku.
„Úplne dokonalo,“ vyriekla Minerva cez stisnuté zuby.
Harry pozrel na Hermionu, ktorá vyzerala veľmi zúfalo z čoho usúdil, že je to zrejme zlé. Popravde, počúval Dolores len na pol ucha. Díval sa všade naokolo a videl, že je to všade takmer isté. Niekoľko prvákov bolo zhrozených, Susan Bonesová sa nešťastne dívala do stropu. Ale keď pozrel na slizolinský stôl, tam sa všetci usmievali.
„Výborne, pani kolegyňa. A teraz k tomu, prečo som sa pristavila pri tomto stole,“ natiahla a rezko sa otočila naspäť, aby pozrela z Nevilla na Rona a Ginny. A Hermionu. Lucy s Harrym jej boli otočení chrbtom a ani jeden sa k nej neobrátil.
„Jasne,“ zamrmlal Harry a postavil sa. Celý mokrý a od blata, ale tušil, že následný útok bude vedený proti nemu a tak sa obrátil k profesorke, aby do nej zaboril svoj pohľad. Rozšírila úsmev. Minerva spravila drobný krok k nim.
„Správne, pán Potter, s vami sa chcem rozprávať,“ prikývla súhlasne. „Pred pár dňami za mnou riaditeľka vašej fakulty pribehla s tým, aby som dovolila chrabromilskému metlobalovému tímu hrať. A mala pravdu, samozrejme,“ milo sa pozrela na Minervu. „Nebolo by spravodlivé, aby tri fakulty mohli súťažiť a jedna nie, však?“ zacerila sa.
Bolo jasné, čo bude nasledovať a v tom momente ucítil Ginny. Všetkým zrejme bolo jasné, čo bude nasledovať.
„Nemôžem však dovoliť, aby prchký a zrejme citovo nestabilný chlapec ohrozoval ostatné deti,“ obrátila sa naspäť k Harrymu.
„Ale to nemôžete!“ vykríkli dvojčatá.
„Ale môže,“ vypustila Minerva neskrývajúc opovrhnutie. „Dekrétom číslo 29 si to zaistila. Aj keby som dovolila Potterovi hrať, ona by moje nariadenie vetovala…“
„Správne, milá pani kolegyňa,“ Dolores vyzerala preveľmi spokojne a sledovala Harryho. Znova zatuhol, ako vtedy v triede. Možno ani nedýchal. „Som rada, že ste si hneď osvojili nové dekréty. Týmto vylučujem pána Harryho Pottera z chrabromilského metlobalového tímu…“
„Ale to je nespravodlivé!“ zakričal niekto.
„Prečo by nemohol hrať?“
„Čo spravil?“
„Čím by nás ohrozoval pri metlobale, pre Merlina?“
„To nemyslíte vážne,“ takmer plačlivo sa ozvala Angelina.
„Ticho!“ skríkla Dolores. „Mám aj ďalší dokument. Dali sme vyprofilovať aj Harryho Pottera a odborníci sa jasne vyjadrili, že je nebezpečný a že…“
„Dobre teda,“ prerušil ju Harry. Akoby náhle zapol vypínač a on sa prebral. A na počudovanie ho to ani príliš nerozhádzalo. Podvedome vedel, že to takto dopadne. Že mu bude chcieť vziať všetko, čo má rád. A najviac jej uškodí, keď to bude brať dobre. Keď ho to nezloží. Pozrel na Minervu, ktorá z neho nespúšťala pohľad. „Nesnažte sa s tým nič spraviť, pani profesorka,“ pousmial sa na ňu. „Prijímam rozhodnutie Vrchnej rokfortskej inkvizítorky, ktorá na základe niekoho, kto ma ani nevidel dospela k záveru, že som nebezpečný,“ mykol plecami. „Aby bola pokojnejšia a aby sa nestrachovala, či náhodou niekoho neprekľajem, nebudem hrať metlobal, pri ktorom toto všetko hrozí úplne najviac,“ zaškľabil sa. Minerva sa na počudovanie pousmiala.
„Harry, nie!“
„Pôjdeme za Dumbledorom a…“
„Nie, nechajte to tak aj vy,“ povedal smerom k svojmu… bývalému tímu. Angelina si držala hlavu v dlaniach, dvojčatá stáli a Alica s Katie neveriacky zazerali. A keby vedel pohľad zabíjať, Ron by ju tým svojím rozbil na toľko častí, že by ju na ministerstve týždeň dávali dohromady. Pozrel na Ginny a mrkol. A Lucy zovrel ruku. „Odchádzam, prešla ma chuť…“ chcel odísť a nechať tam Dolores len tak stáť.
„Pôjdem s tebou,“ hlesla Lucy a pokým sa naňho ostatní dívali stále neveriac tomu, čoho sa stali svedkami, vzal metlu a Lucy a skutočne chcel odísť.
„Ešte moment, pán Potter,“ vyzvala ho Dolores. Prevrátil oči a obrátil sa k nej. „Vašu metlu…“
„Prosím?“ nechápal.
„Odovzdajte mi vašu metlu,“ pokojne mu zopakovala a znova sa usmiala tým svojím sladkým úsmevom, ktorý z duše nenávidel.
„Prečo?“
„Práve ste dostali zákaz hrať metlobal,“ trpezlivo mu vysvetľovala. Slizolinčania sa zachechtali. Jasne počul Malfoya.
„A? Metlu vám nedám,“ zaprotestoval na počudovanie len mierne nahnevane. Ten chlad mal v hlave znova. Pozrel sa k ich stolu. Ginny sa naňho dívala. Len dívala. Nesústredila, ako to spomínala Lucy. Len sa dívala. Čiže ju v hlave už mal…zrejme stále v pohotovosti.
„Nedáte?“ neverila vlastným ušiam.
„Nedám,“ znova k nej obrátil pozornosť. Ani za svet nedovolí, aby sa jej hnusné paprče chytili niečoho, čo dostal od Siriusa. „Metla je môj majetok. Nie privilégium, ktoré mi bolo udelené a môže mi byť odobrané… Ani kufre a spodné prádlo sa nemôže len tak brať… je to krádež. Ak ma prichytíte pri nejakom zločine, pri ktorom budem používať metlu, tak v poriadku. Budete mať právo mi ju vziať. Inak nie…“
„Má pravdu, drahá pani kolegyňa,“ ozvala sa Minerva. „Ak mu teraz vezmete metlu, tak sa môže obrátiť na súd a zažalovať vás za krádež. A je tu plno svedkov… niektorí pôjdu svedčiť s radosťou. Nechcete sa stať zlodejkou, však nie?“ Dolores sa k nej obrátila tak prudko, až takmer stratila rovnováhu.
„K sovám letel na metle,“ vypustila presvedčivo. „A aby som zabránila jeho ďalším výletom, musím mu metlu vziať…“
„A kde máte dôkaz, že ak niekto letel k oknám sovinca na metle, bol to Potter? Sám to povedal, pristihnite ho pri tom a potom mu môžete metlu vziať. Už ste mu vzali miesto v tíme. Nestačí vám to? Chcete mu brať aj jeho majetok?“
„Nepotrebujem dôkaz. Viem, že to spravil…“
„Dôkaz potrebujete,“ ozvala sa Susan Bonesová. Minerva sa na Dolores pousmiala.
„Môžete byť presvedčená o čomkoľvek, Dolores. Pokiaľ ale nemáte dôkaz, nezmôžete nič, ako vás upozornila aj slečna Bonesová.“
„Ako chcete,“ Dolores sa neprestávala mračiť. „Ja si dôkazy zaobstarám a potom vám dokážem, že to všetko má na svedomí Potter…“ a s tými slovami sa obrátila a kráčala preč. Nezabudla sa sladko usmiať na Harryho, keď okolo neho prechádzala.
„Ste v poriadku, Potter?“ Minerva neváhala ani sekundu a pristúpila k Harrymu.
„Jasne,“ pousmial sa. „Ak si myslí, že mi smrteľne ublížila, mýli sa,“ kútikom oka pozrel na Lucy. Minerva na ňu pozrela tiež. „Je mi to ľúto, samozrejme, ale svet sa preto nezrúti. Momentálne sú dôležitejšie iné veci, však?“ mrkol na ňu. Odfrkla si.
„Dávajte si pozor, Potter. Veľký pozor,“ povedala Minerva šepky, pokým sieň znova zaplavili rozhovory. Rozvášnené, nahnevané, až takmer zúrivé.
„Budem, pani profesorka. A ďakujem. Za všetko…“ významne povytiahol obočie. Potom sa ale otočil, aby spolu s Lucy odchádzali.
Minerva ostala pri chrabromilskom stole a hlavne metlobalovom tíme. Skutočne sa s tým nedalo spraviť nič. Dolores Harryho potrestala. Či právom alebo neprávom, či spravodlivo alebo nie, boli vo vojne.
„Dnes tie galeóny začarujem, aj keby čo bolo,“ vyšlo z Hermiony šepky. „Je mi hrozne… a to metlobal nemám rada. Musíte jej to vrátiť aj s úrokmi,“ pozrela na Rona. Smutne sa zaškľabil.
„Tak nejak to začalo… a potom sme skončili s Harrym v blate…“
Z ich miesta sa ozval smiech. Bol síce smutný, ale aj tak z neho bolo cítiť odhodlanie.
——
Nielen Harryho život sa v nasledujúcich dvoch týždňoch zúžil výhradne na metlobal. Hrať síce nemohol, napriek tomu posunul Blesk Ginny, ktorá automaticky (a veľmi nespokojne) nastúpila na jeho miesto a zúčastňoval sa aj tréningov spolu s Lucy, aby mohol Ginny poradiť pri manévroch, pri spôsobe letu, pri vývrtkách… pri všetkom, pri čom sa takýmto spôsobom dalo radiť. Jeho duchovná priateľka bola frustrovaná.
A frustrované boli aj dvojčatá spolu s Ronom. Angelina totiž navýšila frekvenciu tréningov. Trénovali šesť dní v týždni po dvoch hodinách a aj to sa jej zdalo málo. Dokonca ich uprosila, aby v mene fakultnej hrdosti na dva týždne odložili DA, pretože si večer úlohy proste robiť museli. Nepáčilo sa im to, samozrejme. Galeóny konečne fungovali. A na MLOKy kašľali, ako sa vyjadrili. Možno by sa k nim pridala Katie, ktorú čakali len obyčajné skúšky a možno aj Ron, keby sa pred neho nenakopila hromada úloh a prísne sa tváriaca Hermiona, ale Harry mal dosť starostí pripraviť aspoň teoreticky na zápas ich sestru a Hermiona sa vyjadrila, že bez ostatných nebude nič robiť. Nebude pripravovať žiadne letáky. Že to ovláda aj Luna, to nevedeli.
A ostatní členovia DA to pochopili. Chrabromilský tým sa dostal do poriadnych problémov a ak chcú proti Slizolinu uspieť, pri čom im samozrejme držali palce, uznali, že sa všetko v dvoch týždňoch stihnúť nedá. Chrabromilskí členovia DA dávali logicky prednosť metlobalu.
Dvojčatá raz dokonca zo zúfalstva navrhli, aby sa proste metlobalu tento rok vzdali. Jasne, milujú ho všetci a pre Chrabromil bol metlobal alfou a omegou, ale v súčasnosti boli dôležitejšie iné veci. Pre nich bolo veľkou výzvou zabrániť Dolores v ďalšom rozťahovaní sa na hrade. Lenže následne sa s Angelinou strašne pohádali a tá nahnevane tresla dvermi tak silno, že sa jeden pánt vylomil. A Alica ich znova prehovárala. Boli to len dva týždne predsa. Potom nastúpia na normálny tréningový proces, pretože ďalší zápas bude až na jar. Súhlasili napokon.
„Keby sa hlasovalo, tak som za vzdanie sa metlobalu,“ vrkla Ginny nešťastne. Boli aj s Lucy a Hermionou v piatackej chlapčenskej spálni. Seamus s Deanom a Nevillom sedeli na posteli a sledovali počínanie jej osobného trénera.
„Ale prestaň,“ zaprskal Ron zo svojej postele, na ktorej v chvate odpisoval Harryho úlohu na Dejiny, ktorú on odpísal a upravil od Hermiony ešte včera, kedy mala jednu z tých svojich nálad a hundrala, že fakt, že si napíšu úlohy im ešte nedáva automaticky dobré hodnotenie na VČÚ. Musia sa to totiž ešte aj naučiť.
„Správne, prestaň,“ zamračil sa na ňu Harry. „Tak ešte raz… v praxi. Dúfam, že netresnem…“ Vysadol na metlu, ktorá sa nehybne vznášala v ich spálni. Na nešťastie to nevedel inak Ginny ukázať, keď lietať nemohol a Deanove názorné kreslené obrázky na to nestačili. Kreslil síce veľmi pekne, ale aj keď obrázky začarovali a skutočne vyzerali, že metlobalisti lietajú, Ginny by si to potrebovala ohmatať, ako sa vyjadrila. Seamus navrhol začarovať v ich izbe metlu keď videl, ako sa jej to Harry snaží ukázať sediac pri tom v kresle, čo bolo dosť smiešne, ako usúdili.
„Keby som to mohla vidieť za letu…“ zavrčala nespokojne Ginny, keď jej už piaty raz vysvetľoval, ako sa nahýbať na metle pri manévroch.
„Ale veď ti to celkom ide,“ ozvala sa Hermiona opatrne. Ginnina nálada sa horšila od tréningu k tréningu. Naposledy aj ona vyletela na Angelinu a povedala jej, že keď ešte raz povie… Harry by to spravil takto… tak sa na celý metlobal skutočne vykašle a nech strelu chytá trébars aj pani Norrisová.
„Ozvala sa odborníčka…“
„Ginny, prestaň!“ zahriakol ju Harry nevrlo. „Chápem, že sa ti to nepáči a si podráždená, ale všetci sa ti snažíme pomôcť, tak nekuvikaj,“ uprene jej hľadel do očí. Zovrela pery a mierne sčervenela.
„Prepáč, Hermiona,“ pípla nešťastne. „Ale keď ja to neviem…“
„Ale prd, vieš to dobre,“ zahlásil Dean a postavil sa. „Poďte, chalani. Budeme držať metlu, keď to takto nejde. Budeme otáčať metlu a budeme pridržiavať aj Harryho, ktorý to najprv ukáže a aj Ginny, ktorú Harry našteluje… bude sa to aspoň podobať na let…“
A v tom minime času, ktoré im ešte ostávalo, sa zameriavali na to, aby Ginny ukázal rozdiely pri lete stíhača a triafača. Bolo to to najlepšie, čo mohli vymyslieť. Našťastie bola Ginny malá a ľahká, takže sa s ňou dalo v pohode manipulovať, ako sa vyjadril Seamus. Skutočne jej Harry týmto spôsobom dokázal vysvetliť, na čo sa zameriavať, na čo si dávať pozor, kedy natiahnuť nohy, ako držať ramená a hlavu, kedy sa zohnúť viac, kedy menej, čo s lakťami pri obrátkach a vývrtkách… Napokon si užili aj kopec srandy a jej sa nálada aspoň trocha zdvihla.
„Chcel by som byť tou metlou,“ prezradil neskoro večer Dean šepky Seamusovi. Ten sa na kamaráta pozrel a usmial. „Dostane sa do miest, kam sa hocikomu nepošťastí,“ zazubil sa.
„Jasne,“ tresol ho po ramene. „Aj ja som si niektoré dnešné pohľady užíval. Ginny je kus, už teraz…“
„Brzdi, Finnigan.“
„Viem, Thomas. Ona je tvoj sen, nie môj…“ zaškľabil sa naňho.
——
Od okamihu, kedy vylúčila Dolores Harryho z chrabromilského metlobalového týmu, spustila slizolinská fakulta rozsiahlu posmešnú kampaň na ich tým. Dozvedeli sa, kto nastúpi miesto neho a Ginny sa musela krotiť takmer tak isto, ako Harry, keď si z nej robili žarty. Odniesol si to Colin so Stevom, ktorí sa takmer pobili s Harperom a Mulweym, dvoma štvrtákmi a začula to Dolores. Naopak, McGonagallová naparila trest trom Slizolinčankám, ktoré sa pred hodinou pustili do Angeliny a Alice. Keby to boli slizolinskí chlapci, zrejme by Fred s Georgem neboli gentlemani. Harry a jeho spolužiaci sa ale držali a provokácie ignorovali. Naopak, Seamus s Deanom kontrovali a spýtali sa Draca, či im ostanú nejaké galeóny, aby dostal pod stromček aspoň ponožky. Samozrejme tak, aby ich nepristihol žiaden profesor. Alebo len Dolores a Snape.
Tieto provokácie prebiehali takmer výlučne pri vyučovaní, pretože v ostatný čas sa mohli zdržovať najviac dvaja študenti pohromade a na dodržiavanie tohto pravidla dohliadali profesori veľmi dôsledne. A keď McGonnagalová aj s Flitwickom s odkazom na Dekrét číslo 28 veľmi ochotne naparili trest skupinkám Slizolinčanom, tí tiež pochopili, že sa zrejme nachádzajú vo vojne. Odviedli previnilcov k Vrchnej rokfortskej inkvizítorke a tá, pokiaľ nechcela znižovať váhu svojich vlastných Dekrétov, musela tresty odobriť. Hoci ich znižovala celkom pravidelne. Slizolinčanom, samozrejme.
Zápas sa ale blížil a napätie stúpalo. Aj napriek tomu, že Harry hrať nemohol, neboli Chrabromilčania úplní outsideri. Trio triafačiek nemalo konkurenciu. Odrážači boli veľmi kvalitní a zohratí. A Ron sršal sebavedomím a prekypoval spravodlivým hnevom. A hoci Ginny skutočne nebola zlá, skôr naopak, neverila si a to bola chyba.
Týždeň pred ich zápasom sa stretol Bifľomor s Bystrohlavom. A keď mal svojho času Harry problém s istou stíhačkou, až sa zdalo, že jej snáď sám naženie strelu do rúk, Cedric sa nenechal rozhádzať ani náhodou a chytil strelu Čcho takmer pred nosom.
„Keď už sa nám skrížili duše… rada by som mala zajtra celý tvoj kompletný kus v sebe,“ skuhrala v noci pred zápasom Ginny. Stretli sa, aby jej doplna dobil baterky. „Načo mi je ten kúsok teba v mojej mysli, keď je stále ticho?“ dívala sa Harrymu do očí. „Dva týždne som s nervami v prdeli a ty stále mlčíš. Som čakala, že ťa ucítim…“
„Asi je to málo, no,“ mykol plecami. „Alebo to bude fungovať inak. To teraz neriešme. Zajtra strelu chytíš…“
„To asi ťažko…“
„Merlin, Ginn!“ vyletel už ani nevedel koľký krát v tých dvoch týždňoch. „Už vážne prestaň. Je to Malfoy. Videla si ho lietať niekoľkokrát. Nie je vôbec dobrý. Keby si mala lietať proti Cedricovi, dobre. Robil by som si obavy. S Čcho by to bola zrejme vyrovnaná partia. Ale Malfoy nie je žiaden stíhač. Metlobal hrá len preto, lebo jeho otec kedysi daroval tímu metly… To má byť talent? Lucy vravela, vraj ste raz videli lietať toho Harpera…“
„No to je pravda,“ spomenula si na jedno popoludnie minulý rok, kedy sa metlobal nehral, ale Slizolinčania si šli na štadión zalietať.
„Vidíš, keby bol Slizolin normálny, strelu by chytal Harper. Ale nie je a my máme šťastie. Zajtra strelu chytíš a do jari toho natrénujete dosť na to, aby si porazila aj Čcho a aj Cedrica…“
„Do jari už dúfam že bude po ministerstve a ropucha bude preč… a ty budeš môcť hrať metlobal.“
„Dala mi doživotný zákaz…“
„A čo?“ uchechtla sa. „Čo si myslíš, ako dlho budú platiť Dekréty, keď ju odtiaľto vyženieme? Ešte sa za ňou ani nestihnú zavrieť dvere a McGonagallka ich strhne,“ zahihňala sa. Díval sa na ňu s úsmevom. „Čo je?“
„Konečne sa smeješ,“ zaškľabil sa na ňu. A ona sa zarazila. Uvedomovala si, ako sa správala.
„Je to zodpovednosť, no…“ stiahla obočie. „Dobre, asi som pochopila, čo ste do mňa hučali dva týždne, ale aj tak… Keď hrám triafačku, môžem dať toľko gólov, koľko sa mi podarí. Ale strelu proste chytiť musíš…“
„Pokiaľ nenastieľame dosť gólov a Ron nebude excelovať.“
„To by bolo síce fajn, ale to sa už nestáva,“ povzdychla. Potom sa naňho pozrela a vtisla mu bozk na pery. „Zajtra strelu chytím. Už len preto, aby som videla tú spuchnutú ropuchu, ako sklapne. Nezničí nás,“ zasmiala sa.
„To je slovo do boja, výborne,“ odľahlo mu. Len aby to vydržala až do zápasu…