Harry síce v klubovni zavinšoval dobrú noc, ale spať sa nechystal ani náhodou. Našiel si svoje veci pri posteli v piatackej spálni a začal si vybaľovať osobné veci s vedomím, že sa jednoducho s priateľmi porozprávať musí.
„Lezie mi na nervy,“ posťažoval sa Ron, keď vstúpil spolu s Nevillom do miestnosti.
„Hermiona?“ skúsil Harry. Neville sa zaškľabil.
„Jasne,“ zamračil sa. „Stále len… Prefekt musí to a tamto… Ronald, buď zodpovednejší… Nedes tých prvákov… Nepamätáš, ako si sa cítil ty?“
„A to neskončil prvý deň,“ zasmial sa Neville a vrhol sa na svoje veci. Na stolík si postavil akúsi hnusnú rastlinu, kaktus či čo to bolo, ktorú vytiahol z kufra, ale Harry sa asi ani nechcel pýtať, čo to je, pretože sa herbologických prednášok desil.
„Keby som vedel, tak ten odznak ani nechcem,“ prehlásil a napriek tomu ho s úctou pokladal na stolček. „Máme sa stretnúť za hodinu v klubovni,“ oznámil.
„Uhm…“ prikývol Harry. Boli dohodnutí so Siriusom, že mu zavolajú a na nešťastie on Dolores počúval na pol ucha, čiže by nebol schopný posunúť mu kvalitné informácie ako Hermiona. A ani ako Ginny.
„Bude to dobré, kamarát,“ Ron sa naňho díval. „Uvidíš. Väčšina z nich ani nevie, aké pamflety vychádzali. Keď im to povieme, tak pochopia a uveria. Niektorí ľahšie, niektorí ťažšie…“
„A niektorí vôbec, ale na tých kašľať,“ prikývol Neville. „Nepáči sa mi tá žena ani náhodou,“ zamračil sa.
„Už som sa dávno rozhodol, že mi je jedno, či veria alebo nie,“ Harry sa posadil na posteľ tak, aby videl na oboch. „Akože… nebudem do nikoho tlačiť pravdu. A nech zazerajú, keď im to spraví dobre.“
„Správne. Slizolinčania boli ale ticho, všimli ste si?“ nadhodil Neville a položil Gertrúdu na vankúš. Aj tak mu niekde zmizne a potom ju bude pol dňa hľadať. „Človek by čakal, že budú prví, kto bude vykrikovať a ukazovať… a oni nič.“
„Zobudia sa, vyčkaj času,“ zaškľabil sa Ron. „A na ich kriku nám záleží úplne najmenej, nie je tak?“
„Uhm,“ zamyslene vypustil Harry. Ron s Nevillom sa na seba pozreli.
„Čo to máš za burinu?“ spýtal sa Ron dívajúc sa na to čosi v kvetináči.
„Mimbulus Mimbletonia…“ Neville spustil nadšene prednášku, ktorá Rona prestala baviť už po dvoch vetách, ale trpezlivo sa tváril zaujato.
Keď sa všetci povybaľovali a do izby vošiel veselý Dean a zachmúrený Seamus, Harry sa jednoducho zdvihol a odišiel preč. Chcel počkať na priateľov dole v klubovni a dúfal, že tam už bude prázdno. Nebolo. Ako videl, dvojčatá nečakali ani o sekundu dlhšie a tým pár jedincom, ktorí ostali, predstavovali svoje výrobky.
Ron za ním prišiel po chvíli. Vysvetlil najskôr Nevillovi, že teraz podniknú niečo len oni štyria a kamarátov budú informovať o výsledkoch.
„Mali by sme ísť odtiaľto preč,“ nadhodila Hermiona dívajúc sa na obchodujúce dvojčatá. Akýsi šiestak si kúpil ich cukrík na krvácanie z nosa keď videl, že to na Fredovi funguje a George bratovi opravoval nos. „Nikto nemusí vidieť čo robíme, nie?“ pozrela na Harryho.
„Pôjdeme do našej učebne,“ prikývol. Myslel tým onú inkriminovanú miestnosť, v ktorej sa pravidelne stretával s Ginny. Ron vyzeral, že mu je nevoľno.
Keď sa zabezpečili ešte dôslednejšie, než v minulosti, Harry vytiahol zrkadlo a zavolal Siriusa. Boli tak dohodnutí. Volať mohli len decká a len vtedy, keď sa riadne zabezpečia. A len vtedy, keď to bolo dôležité a toto bola rozhodne taká situácia.
„Zaujímavé,“ skonštatoval Sirius. Zrkadlo ležalo na stole a oni boli pousádzaní okolo neho. „A dalo sa to zrejme čakať. Podľa toho, čo vravela… a ako to správne preložila Hermiona… zachovať, čo zachované má byť. Čo by asi podľa ministerstva malo byť zachované? To, čo ide ministerstvu na ruku, pokým ostatné treba zakázať a odstrániť. Obávam sa, že ministerstvo sa skutočne pokúsi odstrániť Dumbledora. A Harryho tiež, keď bude robiť problémy,“ zavrtel hlavou.
„Ale to sa im nepodarí, nie? Odstrániť Dumbledora. Ako by mohli?“ neveril Ron.
„Cez správnu radu, hádam,“ Sirius pozrel do každej tváre. „Nie priamo odvolaním Dumbledora. Ministerstvo ale chce mať Rokfort pod kontrolou, pretože vy ste naša budúcnosť a je potrebné, aby táto budúcnosť bola kontrolovaná už teraz,“ zaškľabil sa.
„Nech si skúsi, mrcha jedna,“ zamračila sa Ginny. „A ako sme už premýšľali… môžu sa o to pokúšať postupnými zmenami, postupným ovládaním Rokfortu?“
„No jasne,“ prikývol Sirius. „Spočiatku sme si mysleli, že chcú len kontrolovať Albusa, mať ho pod dohľadom… a vás tiež. Lenže s tým sa zjavne neuspokojili. Tie jej reči…“ odfrkol si. „Rozhodne budeme profesorov cez Minervu varovať. A uvidíme, ako na to Dolores pôjde. Myslím, že si ministerstvo prostredníctvom správnej rady vymyslí nejakú funkciu ušitú priamo jej na mieru…“ stiahol obočie.
„Je teda potrebné zbaviť sa jej skôr,“ Ron pozrel na Harryho. „Ale ticho, Hermiona,“ zarazil jej nadýchnutie. „V tomto prípade kašlem na to, že som prefekt. Nemôžeme dovoliť, aby sa tu príliš rozťahovala a aby sa jej podarilo odstrániť Dumbledora a nechať ministerstvu voľnú ruku. Ja sa nechcem riadiť podľa toho, čo chce ministerstvo. A viem, že je v našej moci spraviť jej tu také peklo, že sa jednoducho zoberie a vypadne…“
„A ministerstvo sem narafičí niekoho iného,“ protestovala prefektka.
„Tak dopadne rovnako, no a?“ mykol plecami. „Nech by sem aj dosadzovali každý týždeň niekoho nového. Sme predsa Weasleyovci. A Harry Potter. Neexistuje, aby sme nevymysleli niečo prospešné… máme predsa školu,“ blyslo mu v očiach. Ginny sa zahihňala. „A ty poznáš všelijaké užitočné kúzla,“ usmial sa na váhajúcu Hermionu.
„Ja som za,“ prikývla Ginny a pozrela na Harryho. Ten bol stále zadumaný.
„Harry, čo je?“ oslovil ho Sirius.
„No…“ stiahol obočie. „V tej jej poslednej poznámke vravela, že verí, že rodičia deťom pamflety neukázali, čím vlastne všetkých vyzvala, aby boli ticho, aj keby o tom vedeli a verili tomu,“ zdvihol hlavu a pozrel na Siriusa. „Pre ministerstvo to je dôležité… ide im o naše vzdelanie… a podobné sprostosti… Vlastne povedala, že ak niekto zo študentov povie nahlas, že pamflet čítal a verí tomu… a nedajmerlin jeho rodičia pracujú na ministerstve… budú mať problémy. Nie?“
„Uhm, zrejme hej,“ Sirius pozrel na Ginny a Hermionu. Obe mykli plecami. „A?“ vrátil sa pohľadom k svojmu krstnému synovi.
„Tak mi napadlo, že ak oni nevedia alebo nemôžu vedieť… čo tak poslať sem sovy s pamfletmi, aby zaplnili Veľkú sieň? Nech by sa aj na hlavu postavila, decká by si to prečítali,“ povytiahol obočie. Sirius sa zaškľabil.
„Ešte teraz poviem Digglovi, aby nasledujúcu zásielku poslali na Rokfort,“ zazubil sa.
„Super…“
„Teším sa na jej výraz,“ zasmial sa Ron.
„A potom ešte jedna vec,“ povedal Harry opatrne dívajúc sa na Siriusa. „Máme tu takého malého druháka, Nigela Wolperta. Je spolužiakom brata Ginninho spolužiaka… ale to je jedno. Povedal, že jeho otec doma prezradil mame, že v továrni na výrobu letaxu pridávajú do prášku sledovaciu látku a on to vypočul. A chalani tvrdia, že sa o tom rozprávali medzi sebou, ale čo ak nie? Čo keď sa niekde prekecol, alebo len prekecne, dozvie sa to Umbridgeová s ministerstvom a jeho otec bude mať problémy?“
„Upozorním na to,“ sľúbil Sirius. Ron sa na Harryho díval trocha nechápavo. Harry mykol plecami.
„Podľa mňa, každý, kto sa pri nás zjaví a bude sa priateľsky rozprávať, aj keby to mal byť Zloduch… toho tá ženská nechá preveriť,“ prehlásil.
„Niečo na tom môže byť,“ prikývol Sirius. „To ale zase neznamená, že sa nebudete s nikým baviť, nie?“
„To nie, akurát si dáme pozor, kde sa s nimi budeme baviť,“ usmial sa Harry.
Chvíľu preberali aurorský výcvik, o ktorý prejavil záujem hlavne Neville a trocha aj Lucy, pokým Luna túto činnosť odignorovala. Nejaké to kúzlo sa posnaží naučiť, ale behanie po lese alebo animágstvo, o to príliš nestála. Ani netušila, ako sa podobala Hermione. To ale Harry nepovedal nahlas.
„A čo Malfoy?“ spýtal sa Harry skôr, než sa pre dnešok rozlúčili.
„Mám sa stretnúť s Joy Hartleyovou už zajtra. Keď vymyslíme nejakú taktiku, dám vedieť,“ zoširoka sa usmial.
——
„Nikdy neprestane zazerať,“ zabrblal Ron nespokojne na ich úplne prvej hodine, na Dejinách mágie. Myslel tým Hermionu, samozrejme.
Najprv sa s ňou pohádal v klubovni po tom, ako povedala, že metlobal je hlúposť. Prišla totiž za nimi Angelina, ako nová kapitánka a povedala Harrymu, aby bol v piatok na štadióne, pretože bude musieť prebehnúť konkurz na nového strážcu. A Ron nadhodil, že sa konkurzu zúčastní. Potom sa s ňou pohádal, pretože jej odmietol pomôcť dohovoriť dvojčatám, keď objavila ich oznam na tabuli, že hľadajú dobrovoľníkov na akúsi prácu na polovičný úväzok. Čo to znamenalo, to vedeli veľmi dobre. Pri raňajkách sa s ním chytila kvôli skúškam na Vyššiu čarodejnícku úroveň, ktoré ich čakali tento rok. Vraj, keď chcú byť aurormi, musia sa začať zodpovedne pripravovať a nie spoliehať len na jej poznámky. A dorazili ju teraz na hodine, keď sa po desiatich minútach pokusoch o vnímanie prednášky jednoducho začarovali a hrali čarodejnícke šibeničky.
„Mohli by ste sa prestať stále dohadovať, začína to byť otravné, vieš?“ Harry prevrátil oči.
„To ona to začala preháňať,“ obhajoval sa. „To kvôli tomu odznaku. Vždy bola taká, ale teraz…“
„Dobre, nechajme toho,“ prerušil ho Harry a povzdychol. Vybral rozvrh, ktorý im dala Minerva pri raňajkách a zamračil sa. Otrasnejší pondelok ešte nezažil. „Binns, Snape, Trelawneyová, Umbridgeová… zrejme sme neposlúchali.“
„Hlavne na poslednú hodinu som zvedavý,“ Ron sa k nemu sklonil. „Uvidíme, čo tá mrcha plánuje…“
To ale najskôr museli nejako prežiť hodinu Dejín mágie. A že tento ročník bude mimoriadne ťažký a náročný zistili na konci hodiny, kedy im profesor Binns zadal polmetrovú domácu úlohu o vojnách obrov. Hermiona tomu nepridala, keď im idúc do žalárov prízvukovala, že štúdium skutočne flákať nemôžu a rovnako sa nebudú môcť spoliehať ani na jej pomoc. Skvelé.
A deň na figu pokračoval na hodine Elixírov. Snape najskôr desať minút rozprával, ako pevne verí, že s odretými ušami by mohli spraviť VČÚ takmer všetci, ale veľmi pochybuje, že sa na ďalší rok stretne s mnohými z nich. A samozrejme zazeral na Harryho. Človek by si pomyslel, že po tom, čo spolu zažili cez prázdniny, bude Snape o trochu milší. Alebo aspoň miernejší, pomyslel si Harry ironicky. Jasne, že nie.
Od neobľúbeného profesora schytali tridsaťcentimetrovú prácu o účinkoch mesačného kameňa.
„Bode to fakt o hubu,“ sťažoval si Ron pri obede. Ani toto uvedomenie mu ale nezobralo chuť k jedlu a naložené mal kopcom. „Máme za sebou pol dňa a úloh ako z celého týždňa…“
„Ja som to vravela,“ zafrflala Hermiona. „Jednoducho tento rok nebudete môcť školu flákať…“
„Áno, jasne, vieme,“ zamračil sa na ňu Ron nespokojne.
Harry ich popravde ani príliš nepočúval. Iste, dostali hromadu úloh a asi to tak bude na všetkých hodinách. Predsa len, ročník ktorý sa končí VČÚ logicky musí byť náročnejší, ale aby kvôli tomu stonal hneď v prvých dňoch, to nechcel. Bude mať príležitostí stonať kvôli tomu ešte kvantum.
„Prestaňte sa stále dohadovať,“ podráždene zavrčal po priateľoch a prevrátil oči smerom k Lucy, ktorá si k nim sadla aj s Ginny. „Začínate tým vážne liezť krkom… a stavím sa, že nielen mne,“ pustil sa do jedla.
Jeho priatelia sa na zarazili a hoci po sebe zazerali, aspoň zmĺkli a venovali sa jedlu. Harry sa mierne nahol k Ginny.
„Všimla si si to?“ potichu sa spýtal, pokým si nakladala zemiaky.
„Jasne, Snape sa ti pokúšal behom hodiny tri razy dostať do hlavy,“ mierne sa zaškľabila.
„Vážne?“ zaujalo Hermionu. „Nepovedal si…“
„Pretože som vás nechcel rušiť pri vašich hádkach,“ zaceril sa na ňu. Lucy sa zachichotala. „Ale áno, keď sme robili elixír, tri razy mi vliezol do hlavy,“ prikývol.
„Tri razy som ho musela odháňať,“ súhlasila aj Ginny.
„Ako to rozoznáte?“ zaujímalo Rona. „Teda… rozumiem tomu, ale Snapa by predsa nemal nikto cítiť, nie? Je to majster legilimencie,“ povedal to, čo počul cez prázdniny. Harry mykol plecami.
„Cítim také… ako to povedať…“
„Mravenčenie na temene hlavy,“ pomohla mu Ginny.
„Také niečo, správne.“
„Musí to byť hnus,“ zamračila sa Lucy.
„Asi áno, ale človek si to ani neuvedomuje,“ ozvala sa Hermiona vedeckým spôsobom. „Bill mi to vysvetľoval… keď ti občas niekto vlezie do hlavy, nezistíš to, keď to dotyčný ovláda dobre. A dobre to ovláda len pár jedincov. Lenže Snape to robil Harrymu a Ginny celý mesiac a oni sa to naučili rozoznať. Nie?“ pozrela na nich. Harry mykol plecami.
„Áno,“ privolila štvrtáčka. „Keď dotyčný chce, aby si to vedela tak, ako to chcel spočiatku on, kým sme sa naučili brániť, tak ho v hlave cítiš normálne. Ale keď to robí tajne, ani si to nevšimneš,“ stiahla obočie. „Lenže sme ho v hlave mali tak často, že už ho cítime, aj keď ako veľmi nechce…“
„To je ešte väčší hnus… mať Snapa v hlave,“ zaškľabila sa jej spolužiačka.
„Myslím, že nás takto bude skúšať až do konca vekov,“ zachechtal sa Harry.
Profesor Elixírov im toto nespomínal, nevaroval ich, že si ich bude overovať podobným spôsobom, ale skutočne cítil slabé šteklenie na temene hlavy a hoci ho necítil vo svojej mysli, cítil Ginny, ktorá ho chránila. A keďže boli na Elixíroch, tak to mohol byť jedine profesor, ktorý sa pokúšal ich nachytať na hruškách. Nepodarilo sa mu to. A nech skúša, keď chce. Sám sa priznal, že toto spojenie ho mimoriadne zaujíma a bude sa snažiť ho pochopiť, aj keď by sa Harry stavil, že to nepochopí nikto a nikdy.
Po obede sa spolu s Ronom a Nevillom vybrali na hodinu Veštenia, na ktorej vyfasovali ďalšiu úlohu. Zapisovať si celý mesiac svoje sny a tiež spracovávať výklad týchto snov podľa snára. Harry si pomyslel, čo by asi povedala profesorka Trelawneyová, keby sa votrel do Ginninho sna a spracovával by výklad jej možného erotického sna. Asi by ho poslala na vyšetrenie. Hoci ani výklad jeho snov by jej nemusel byť príjemný. Rovnako ako rady ďalších piatakov. Zhodli sa, že si znova budú musieť vymýšľať. To im pri týchto hodinách šlo ľahko.
Lenže po Veštení sa mali presunúť do učebne Obrany proti čiernej mágii, aby absolvovali prvú hodinu s profesorkou Umbridgeovou. Harry sa nevedel rozhodnúť, či ho táto hodina skôr znechucuje alebo poburuje, každopádne bol mimoriadne zvedavý na to, akým spôsobom chce ministerský nominant viesť hodiny. Určite nie pútavo, to mu bolo jasné.
Pri vstupe do učebne si všimol niekoľkých vecí. Dolores sedela so sladkým úsmevom pred lavicami, hneď vedľa tabule jedovitej zelenej farby. Všetky závesy boli poodhŕňané, miestnosť bola svetlá. A dusná. Vonku stále vládlo teplé počasie a učebňa sa vôbec nevetrala. Rovnako všetky obrazy, ktoré tu viseli v minulých rokoch, boli preč. Lavice stáli vo vzorových radoch za sebou a Chrabromilčania spolu s Bifľomorčanmi sa už usádzali. Sadol si vedľa Rona do tretej lavice, Hermiona si prisadla k Nevillovi v rovnakej úrovni, len do vedľajšej rady. Tých pár opatrných šepotov, ktoré sa ozývali, pomaly tíchli. Študenti sa dívali na Dolores, ktorá sa ani nepohla, len si ich prezerala.
Do začiatku hodiny chýbala minúta a v miestnosti bolo absolútne ticho. Dolores prechádzala po triede pohľadom a študenti sa neodvážili ani pohnúť. Zrejme čakali rovnako ako Harry, čo sa bude diať. Profesorka sa pohla až v momente, kedy doznel zvonček oznamujúci začiatok hodiny. Postavila sa, vystrela a usmiala sa ešte širšie.
„Tak teda… dobrý deň!“ zvolala vysokým dievčenským hlasom veselo. Ozvalo sa pár nesmelých odpovedí. „Ale no tak, no tak. Takto by to nešlo. Keď vám poprajem dobrý deň, vy mi odpoviete celou vetou… Dobrý deň, profesorka Umbridgeová, prípadne… Dobrý deň, pani profesorka… Takže si to vyskúšame ešte raz. Dobrý deň, žiaci!“
„Dobrý deň, profesorka Umbridgeová!“ ozvalo sa zborovo. Harry i tak počul, že neodpovedali všetci. On s Ronom určite nie a ako videl, Ernie Macmillan nechápavo pozrel na Zachariasa Smitha.
„No vidíte,“ Dolores sa spokojne pousmiala. „Presne takto si predstavujem našu spoluprácu. Odpovedanie úctivo a celou vetou. A teraz… skryte prútiky a vytiahnite perá…“ zavelila.
Tentoraz sa nechápavých pohľadov vymenilo medzi študentami viac. Ale zodpovedalo by to tomu, čo predpovedala Hermiona. Ministerstvo rozhodne nebude chcieť ukazovať študentom, ako sa používajú obranné či útočné kúzla. Neposlúchol tento rozkaz. Rozhodne nemienil skrývať svoj prútik. Zastrčil si ho do rukáva svojho habitu a ako videl, Ron spravil to isté. Vymenili si úškľabky.
Dolores poklopala po jedovitej tabuli, na ktorej sa zjavili slová:
Obrana proti čiernej mágii
Návrat k základným princípom.
Harry zrejme nebol jediným, kto tomu nechápal. Zamračene sa díval na slová na tabuli, aby sa následne pozrel na profesorku, ktorá v tom momente zachytila jeho pohľad a znova rozšírila úsmev. Harrymu pripadala skutočne ako hnusná tučná žaba sliediaca po muche, ktorú by ulovila.
„Tak teda,“ spustila profesorka spevavo. „Vaše vzdelanie v tomto predmete bolo dosť nesúvislé a útržkovité, všakže?“ spýtala sa stojac pred nimi, ruky jej voľne viseli pozdĺž tela. V pravej zvierala neuveriteľne krátky a tučný prútik. Ani jeden študent jej nehodlal odpovedať. „Neustále striedanie učiteľov, pričom mnohí nedodržiavali ministerstvom schválené osnovy spôsobilo, že sa nachádzate hlboko pod úrovňou, ktorá sa od vás očakáva v ročníku skúšok VČÚ. Určite vás však poteší vedomie, že toto všetko dáme do poriadku. Tento rok sa budete držať ministerstvom schváleného a starostlivo zostaveného plánu pre štúdium obrannej mágie s dôrazom na teóriu. Odpíšte si, prosím, toto.“
Znova poklopala po tabuli.
Ciele štúdia
- Pochopenie princípov obrannej mágie
- Rozoznávanie situácií, v ktorých možno legálne použiť obrannú mágiu
- Miesto obrannej mágie v kontexte praktického použitia
Harry sa niekoľko sekúnd nechápavo díval na tie riadky a nech sa snažil, akokoľvek vedel, nedokázal ich pochopiť. Ron vedľa neho zúrivo písal. Pozrel na Hermionu, zamračene spravila bodku na pergamen. Rýchlo tie vety opísal teda aj on.
„Všetci máte Teóriu magickej obrany od Wilberta Slinkharda?“ spýtala sa profesorka, keď všetci dopísali. Ozvalo sa súhlasné mrmlanie. „Skúsime to ešte raz. Ak sa vás niečo spýtam, odpoviete… Áno, profesorka Umbridgeová alebo Nie, profesorka Umbridgeová, prípadne Áno, pani profesorka alebo Nie, pani profesorka. Rozumeli sme si? Spýtam sa teda znova. Máte všetci Teóriu magickej obrany od Wilberta Slinkharda?“ povytiahla obočie neprestávajúc sa usmievať.
„Áno, profesorka Umbridgeová,“ ozvalo sa triedou. Harry sa zamračene rozhliadal okolo seba. Nielen jemu sa tieto situácie zdali hlúpe, ako videl.
„Dobre. Nalistujte si stranu päť a prečítajte si prvú kapitolu Úvod pre začiatočníkov. Nebude treba rozprávať!“
Profesorka si sadla za katedru a spokojne ich pozorovala. Harry otvoril knihu a hoci vedel, čo sa v nej zhruba nachádza, čiže nič užitočné, doteraz v nej ešte nelistoval.
V triede bolo ticho a dusno. Harry sa pustil do čítania prvej kapitoly, akéhosi úvodu do teórie magickej obrany. Keď majú tieto hodiny prebiehať rovnako celý rok, veľmi sa začal tešiť na zimu. Toto dusno bolo neuveriteľné. Desať minút sa snažil čítať tie nezmysli, nechápal ale, čo nimi chce autor povedať. Pozrel na Rona. Ten civel na jedno miesto v knihe a prevracal v prstoch brko. Pozrel na Bifľomorčanov za ním, unudene čítali, alebo sa tak možno len tvárili. Susan Bonesová sa ale dívala naňho, respektíve niekde zaňho a keď Harry obrátil hlavu, drgol do Rona.
Hermiona ani len neotvorila knihu, hlásila sa uprene sa dívajúc na Dolores, ktorá ju ignorovala. Harry sa na ňu fascinovane díval. Je pravda, že profesorku Umbridgeovú nemali radi ešte prv, než ju vôbec spoznali, aspoň v prípade jeho priateľov, ale aby Hermiona nerešpektovala autoritu a neposlúchla priamy príkaz?
Vymenil si s ňou rýchly pohľad. Len mykla plecom a rukou vystretou vysoko nad hlavami študentov sa snažila upútať na seba pozornosť, hoci ju musela Dolores zaregistrovať, aj keby bola napoly slepá. Ron sa potichu pýtal o čo jej ide. A Harry sa mierne uškrnul. Týždeň pred koncom prázdnin o tom hovorila často a zdalo sa, že si chcela s profesorkou svoj nesúhlas vyjasniť.
Keď už takmer všetci nečítali nezmyslené riadky v knihe, ale pozorovali Hermionin tichý a trpezlivý pokus o získanie pozornosti profesorky, tá usúdila, že je ďalšie ignorovanie kontraproduktívne.
„Chceli ste sa spýtať na niečo z kapitoly, moja milá?“ spýtala sa Hermiony s úsmevom.
„Nie z kapitoly…“
„Ale my práve teraz čítame!“ upozornila ju a rukou mávla po triede, ktorá robila všetko, len nečítala. „Ak máte iné otázky, rada sa s vami porozprávam na konci hodiny.“
„Mám otázku k cieľom štúdia,“ povedala Hermiona. Profesorka nadvihla obočie.
„A voláte sa?“
„Hermiona Grangerová.“ Profesorke blyslo v očiach. Usmiala sa ešte širšie, čo už bol zázrak vzhľadom k tomu, že sa skutočne usmievala od ucha k uchu.
„Myslím, že ciele štúdia sú absolútne jasné, ak si ich prečítate dôkladne…“
„Ja som si ich čítala dôkladne, pani profesorka,“ nedala sa Hermiona a Harry si pomyslel, že je skutočne statočná. Alebo len mimoriadne nahnevaná a nespokojná. „Vôbec sa tam nepíše o používaní obranných zaklínadiel…“
Veľmi veľa pohľadov sa uprelo na tabuľu. Harryho tiež. Hoci to vedel, skutočne ako keby si len teraz uvedomil, že tento základný prvok každej normálnej hodiny na čarodejníckej škole chýba.
„Neviem si na svojej hodine predstaviť situáciu, kedy by bolo potrebné použiť obranné kúzlo. Alebo si myslíte, že vás niekto na hodine napadne, slečna Grangerová?“ medovo natiahla.
„My sa nebudeme učiť čarovať?“ vyhŕkol Zacharias.
„Na mojej hodine sa študenti prihlásia, keď chcú niečo povedať, pán…“
„Smith, pani profesorka. Je to pravda? Nebudeme sa učiť čarovať?“ zopakoval.
„Už som predsa vravela, že na mojej hodine vám nič nehrozí…“
Razom boli hore ruky ako Hermiony, tak aj Hannah, Deana a aj Ernieho.
„Chceli ste sa ešte niečo spýtať?“ dívala sa s kŕčovitým úsmevom Hermiony.
„Iste, cieľom štúdia by malo byť predsa nacvičenie si obranných zaklínadiel…“
„Ste snáď ministerstvom školená odborníčka na vzdelávanie, slečna Grangerová?“
„To nie, ale…“
„V tom prípade vám neprináleží hodnotiť ciele štúdia, ktoré…“
„Ako sa potom pripravíme na VČÚ?“ vydesene sa pýtala Hannah Abbotová.
„Musíme si kúzla precvičiť, predsa!“ ozval sa Ernie.
„Ubezpečujem vás, že všetko, čo sa na tejto hodine naučíte, vám bude pri skladaní skúšok z VČÚ stačiť, deti,“ usmiala sa medovo.
„Ale to je hlúposť,“ Ron sa na učiteľku zamračil. „Bez vyskúšania si zaklínadla nemôžeme vedieť, či ho vieme vyčariť. A nejaké teórie, či čo to má byť, nám sú k ničomu…“
„Správne, potrebujeme si nacvičiť kúzla tak, ako na iných hodinách,“ prikývol Zacharias.
„A ticho! Povedala som, že na týchto hodinách sa budete hlásiť. Nebudete sa prekrikovať a vykrikovať bez toho, aby som vás vyvolala…“
V momente bolo nad hlavou asi desať rúk. Harry sa pozrel na Hermionu, ktorá naňho spokojne mrkla. O toto jej šlo. Vyvolať nespokojnosť a protest. Či to aj k niečomu bude, to sa uvidí.
„Vy sa voláte?“ Umbridgeová zazerala po Deanovi. Tých rúk bolo hore toľko, že to ignorovať nemohla.
„Thomas, pani profesorka. Myslím si, že by sme si mali kúzla nacvičiť tak, ako napríklad na Čarovaní alebo Transfigurácii. Musíme si ich vyskúšať a nie nastúpiť pred komisiu a dúfať, že to budeme vedieť.“
„Správne,“ ozvalo sa pár súhlasných výkrikov.
„Osnovu starostlivo vyberali ministerskí pracovníci,“ láskavo im dohovárala. „Oveľa starší a skúsenejší, než ste vy a tí zhodnotili, že tento postup bude pre vás dostatočný. Ak budete usilovne študovať podľa týchto osnov, nemusíte mať strach, že by ste skúšky nezložili,“ spevavo zahlaholila a znova sa falošne usmievala.
„A vonku?“ nadhodil Harry.
„Ruku, pán Potter,“ upozornila ho benevolentne. Harry vystrčil ruku. „Ste študenti Rokfortu, budeme sa učiť na Rokforte, skúšky budú prebiehať na Rokforte preto nevidím dôvod, prečo sem ťahať niečo iné…“
„Minulý rok to k ničomu ale nebolo, nie?“ nedalo mu.
„Varovala som vás, pán Potter. Ešte raz sa neprihlásite a strhnem vám body… Áno, pán…“
„Weasley, pani profesorka,“ Ron sa zamračil. „Presne tak, ako vravel Harry. Minulý rok sa tu uskutočnil turnaj a bolo veľmi výhodné, keď sa štvrták vedel brániť a vedel útočiť, že?“ pripomenul s nesmelým úškrnom.
„To je pravda!“ zasmial sa Dean.
„A podobný turnaj sa už opakovať nebude, to vám viem sľúbiť,“ usmievala sa.
„A čo keď sa sem niekto dostane?“ znova to skúsil Harry ale len preto, aby ju potrápil. „Tak, ako falošný Moody? Čo keď sa sem dostane iný smrťožrút?“
„Ale prosím vás, pán Potter,“ zasmiala sa strojene. „Naposledy… to, čo sa naučíte na tejto hodine, vám bude stačiť…“
„Iste, k zloženiu skúšok,“ pokračoval Harry. „Ale čo vonku?“ vrátil sa k svojmu. „Kde inde sa máme pripraviť na to, čo nás čaká vonku, než tu a teraz?“
„Vonku vás nič nečaká, pán Potter,“ Dolores sa neusmievala.
„Ale čaká a vy to viete. Jeho moc sa bude rozrastať, môže napadnúť kohokoľvek…“
„Pán Potter, upozorňujem vás…“
„…sám alebo prostredníctvom iných môže napadnúť príbuzných nás všetkých…“
„Mlčte!“
„Nebudem mlčať, pani profesorka. Toto má byť hodina Obrany proti čiernej mágii a tá najčernejšia sa vonku rozmáha a my sa budeme učiť čo? Poučky o tom, ako mávať prútikom? Bez toho, aby sme si to vyskúšali?“
„A dosť!“ skríkla nahnevane. A Harry bol tiež nahnevaný. Hermiona ich pozorovala so stiahnutým obočím a ostatní strieľali pohľadmi z Harryho na profesorku. „Upozorňujem vás, pán Potter, na skutočnosť, že ak mienite vyťahovať na tejto hodine lži, ktorými vás opantal Albus Dumbledore…“
„Ničím ma neopantal. Ja som na tom cintoríne bol. Videl som, ako Voldemort (mnohí sa mykli) získal telo a bojoval som s ním… alebo som sa len o to pokúsil, pretože to sa nedá… a profesor Dumbledore ma zachránil.“
„Sú to lži!“
„Nie sú. Cedric Diggory videl, ako ma ten pohár preniesol preč…“
„Ticho!“
„Nebudem ticho, keď o mne vravíte, že som klamár, sakra!“ skríkol Harry tak prudko, až stratila profesorka reč. „Cedric videl ako ma nastražené prenášadlo Bartym Crouchom mladším prenieslo na cintorín, kde bol Peter Pettigrew s tvorom, ktoré potrebovalo telo. A temným rituálom ho aj získalo. Ja som to videl, pokúsil som sa ho zničiť ešte predtým a moje vybuchujúce zaklínadlo mi takmer odtrhlo ruku! A nebyť profesora, zabil by ma!“
„A práve v tejto chvíli sa jasne ukázalo, že klamete,“ vyriekla Dolores na počudovanie pokojne. Harry sa zamračil. Decká ani nedýchali. Dolores sa na Harryho usmiala. „Som ochotná zabudnúť na tento váš výbuch, môj milý. Chápem vás. Je veľmi ťažké rozoznať, kde končí vlastné vedomie a začína nastražené…“
„Čo?“ nechápavo sa na ňu díval. „Akože… nemám vlastné vedomie?“ nasilu sa zasmial, aj keď ho šlo od jedu roztrhnúť.
„No iste,“ chlácholivo mu vysvetľovala. „Albus Dumbledore vás zneužil, drahý chlapče. Tak veľmi chce získať moc, že neváhal a naklonil si na svoju stranu Chlapca, ktorý prežil,“ pokračovala a pozrela sa na ostatné deti. „Toto je pravda, viete? To, čo sa šíri vonku, je lož. Vravím to znova a budem to hovoriť stále…“
„Je to pravda!“
„Nie, pán Potter. Jasným dôkazom toho, že vravíte len to, čo vám niekto podstrčil do mysle je fakt, že štrnásťročný chlapec neovláda vybuchujúce zaklínadlo, ktoré sa učí v siedmom ročníku…“ usmiala sa naňho.
„Mám pätnásť…“
„Ale v čase, kedy sa mala inkriminovaná udalosť uskutočniť, ste pätnásť nemali, však?“
„Zúčastnil som sa turnaja, predsa. Vyhral som ho. Ovládam toho viac, než len vybuchujúce zaklínadlo,“ tvrdohlavo si stál za svojím.
„Nie, chlapče,“ Dolores stíšila hlas. „Profesor Dumbledora vás oklamal…“
„Hlúposť!“ znova zvýšil hlas. „Lord Voldemort sa vrátil! Napokon to zistíte aj vy!“
„Pán Potter…“
„Som podľa vás klamár?“ naštvane sa spýtal a díval sa jej uprene do očí. Jej výraz bol jednoznačný. Nemusela mu to ani potvrdiť. Cítil, že ho Ron už asi minútu ťahá za habit. „Klamem? Vymýšľam si? Nebol som na cintoríne? Nevidel som ho? Sú to všetko bludy? Dumbledorova hra? Dostal do mojej hlavy udalosti z labyrintu?“
„Áno, pán Potter,“ vravela trpezlivo, akoby dohovárala päťročnému. Harrymu sa rozšírili nozdry, ako sa snažil predýchať náhly záchvat hnevu.
„Harry, nie…“ šepol Ron dosť hlasne.
„A čo toto?“ Harry potriasol pravou rukou a zachytil do dlane prútik, ktorý tam mal skrytý. Niektoré decká zhíkli, Dolores zvážnela a spravila drobný krok dozadu. „Confringo!“ skríkol s prútikom namiereným tesne vedľa Dolores.
Za jej chrbtom v ohromujúcom hluku vybuchla tabuľa, rozletela sa na niekoľko častí a začala horieť.
„Nahovoril mi Dumbledore aj to, že ovládam toto kúzlo?“
Dolores sa desať sekúnd dívala na horiacu tabuľu, než ju začala prútikom hasiť. V triede bolo ticho, všetci sa prekvapene dívali na Harryho. Prekvapene, nie akoby hodnotili blázna.
„Toto ste trochu prehnali, pán Potter,“ zafunela Dolores, keď zlikvidovala tú spúšť. Obrátila sa k nemu a nahodila úsmev. „Niekoľkokrát som vás vyzvala, aby ste zmĺkli. Nerešpektovali ste ma. Napadli ste profesorku…“
„Mieril som na tabuľu!“
„Už mlčte!“ skríkla po ňom. „Na mojich hodinách sa prútik používať nebude, to som povedala jasne! Hneď teraz zájdete pred riaditeľňu, kde na mňa počkáte a ja riaditeľovi navrhnem, aby vás okamžite vylúčil…“
„Ale…“
„Dosť!“ zabila pohľadom Rona. Potom znova pozrela na neveriaceho Harryho. „Počkáte tam, ani sa odtiaľ nepohnete a spolu s vedúcou vašej fakulty tento nešťastný incident preberieme. Ste nebezpečný, pán Potter, pre všetkých zúčastnených! Pre všetkých študentov! Nechať vybuchnúť tabuľu? Čo bude nabudúce? Zaútočíte na niektorého študenta, ako vo vašom druhom ročníku, keď ste na nich štvali hadov?“
„Nikoho som neštval, na nikoho by som nezaútočil…“
„Teraz sa zoberte a odíďte. A… strhávam Chrabromilu dvesto bodov,“ znova sa usmiala.
Niekoľko sekúnd sa na ňu nechápavo díval, aby pozrel na Hermionu, ktorá naňho hľadela nešťastne. Ron sa mračil na Dolores celkom okato. Harry sa zohol pre svoj batoh a keď sa znova napriamil, otvoril ústa.
„Bežte!“
„Keby som vás chcel trafiť, trafil by som,“ potichu povedal.
„A ešte sa mi vyhrážate?“
„Nie, len poukazujem na svoje kvality,“ zaškľabil sa a otočil sa k odchodu. Videl Seamusov fascinovaný pohľad, rovnako ako zjavný obdiv Ernieho a Zachariasa. Susan Bonesová sa naňho dokonca slabo pousmiala.
Zrejme ho vylúčia, ale možno aspoň niekoho presvedčil. Hoci možno skutočne vyzeral ako šialenec. Keď za sebou zatresol dvere, usmial sa.
——
„Nevylúčia ho,“ húdol si svoje Ron, pokým Hermiona lamentovala. „To Dumbledore ani McGonagallová nedovolia…“
„Vážne jej nechal vybuchnúť tabuľu?“ spýtala sa znova Ginny. Stretli sa spolu v klubovni. Ron s Hermionou sa tam náhlili po poslednej hodine a štvrtáci práve skončili Transfiguráciu, keď tam vbehla nahnevaná Dolores. Sedeli spolu pri svojom stolíku a čakali na príchod Harryho.
V ich klubovni a stavil by sa, že aj v ostatných fakultách sa už vravelo a Harryho výstupe. O vybuchnutej tabuli. A tiež o bláznovi, ktorý sa ukázal na hodine Obrany v pekných farbách. Rovnako však aj o tom, že ani jeden ročník skutočne nemá skúšať obranné kúzla. A to dokonca ani siedmaci, ktorých čakali MLOKy.
„Chcela by som to vidieť,“ zasnene vyšlo z Lucy, ktorá sa usmievala. „Muselo to byť úžasné…“
„Vôbec nie,“ povzdychla Hermiona. „Na jednej strane sa nečudujem, že tak vybuchol. Bolo otrasné, ako ho presviedčala, že ho Dumbledore oklamal,“ zavrtela hlavou. „Ale na druhej strane… vážne to vyzeralo, že sa netrafil a zasiahol tabuľu…“
„Paráda,“ uškrnula sa Ginny spokojne. „Nie, nevylúčia ho, to fakt nemôžu dovoliť. Zrejme by nás oboch zničili. Nejako ropuchu presvedčia a dostane trest… ale ja mu zagratulujem,“ zahihňala sa. A Ron sa konečne zasmial spolu s ňou.
„Nie je to vtipné…“
„Ale je,“ protirečila Lucy dívajúc sa na Hermionu. „Dobre jej dal. Keď má raz pravdu, má mlčať a nechať zo seba robiť klamára?“
„To nie, iste, ale vybuchovať tabule…“
„Mohol ešte nechať vystreliť do vzduchu stoličku na ktorej sedela,“ prerušil Ron prefektku. „Môže byť napokon rada, že to bola len tabuľa…“
Všetci sa rozosmiali. Dokonca aj Hermiona, hoci len trocha. Pokojní ale neboli. Upokoja sa, až sa Harry vráti a povie, že Dumbledore nedovolil Dolores, aby ho vylúčili.
——
„Ďakujem vám, Dolores. A teraz by som si rád vypočul Harryho, ak dovolíte,“ vyriekol Albus po tom, ako sa Dolores posťažovala na Harryho výstup na jej hodine.
„A ja nesúhlasím, ak dovolíte, profesor,“ natiahla sladko. „Ja som tu profesorka vybraná ministerstvom a práve som vám povedala, ako nevhodne a nebezpečne sa pán Potter správal na mojej hodine. Ak toto prednesiem ministrovi, sám bude požadovať jeho vylúčenie…“
„A ja by som rada povedala, že sme na akademickej pôde,“ ozvala sa Minerva mračiac sa na Harryho, ktorý sedel v riaditeľni v kresle a tváril sa protestne. „A my tu dávame možnosť aj študentom vyjadrovať sa k incidentom, ak dovolíte…“ prizabila Dolores pohľadom.
„Harry, čo sa podľa teba stalo na hodine Obrany?“ Albus sa naňho uprene pozrel. Harry mykol plecami.
„Bolo to skoro tak, ako povedala profesorka. Áno, kričal som. Priznávam. Lenže ona ma nazvala klamárom a ja klamár nie som. A áno, nechal som vybuchnúť tabuľu, pretože ma znova nazvala klamárom, ktorý toto kúzlo neovláda. Musel som sa brániť…“
„To je všetko?“ spýtal sa Dumbledore.
„A nestačí to?“ Dolores sa konečne zamračila. „Zaútočil na mňa, nerešpektoval ma… nabudúce môže napadnúť hocikoho, kto s ním nebude súhlasiť, napríklad aj študenta…“
„Ale hlúposť,“ Harry na ňu zagánil. „Vedel som, čo chcem nechať vybuchnúť. Nezaútočil som na vás. Možno som sa hneval a kričal… len som sa bránil…“
„Tiež si nemyslím, že by vás Potter chcel napadnúť,“ odfrkla si Minerva. Najradšej by Pottera sama roztrhla ako žabu, tvrdeniam kolegyne ale neverila.
„Prikázala som nepoužívať prútik, predsa…“
„A prečo, Dolores?“ Albus povytiahol obočie. „Toto je magická škola, kde sa deti učia kúzliť. Na nešťastie sme aj my nedokonalé bytosti, ktoré kúzliť bez prútika nevedia. Ako chcete učiť deti kúzliť, keď nemôžu používať prútik?“
„Viete ako, Dumbledore. Minister vám dal učebné osnovy včas…“
„Áno, to je pravda,“ povedal zamyslene sa na ňu dívajúc. Potom sa postavil a prešiel pred svoj stôl. „Po minuloročných udalostiach som sám vyzval Harryho, aby svoj prútik nikdy neodkladal. Preto ho neodložil ani na vašej hodine. A zrejme ho neodloží už nikdy. Bude si však dávať pozor, aby ho už nepoužil… na vašej hodine,“ pozrel na Harryho.
„Ja som ale navrhla jeho vylúčenie!“ upozornila nespokojne.
„Pretože nechal vybuchnúť jednu tabuľu? Hádam si skutočne nemyslíte, že by vás chcel napadnúť?“ jemne sa pousmial. Dolores soptila. „Previnil sa nerešpektovaním vašich príkazov, nesúhlasom s vaším poňatím učenia a dohadovaním sa s vami. Podľa školského rádu ste oprávnená udeliť mu školský trest. Vedúca jeho fakulty je o tom informovaná. A áno, máte právo navrhnúť aj jeho vylúčenie, ako ste aj učinili, avšak ani ja a ani vedúca Harryho fakulty s týmto spôsobom trestu nesúhlasíme. Nevidím najmenší dôvod trestať študenta za vylomeninu… Správne, považujem jeho počin za prejav rebelantstva. Len vám prezentoval útočnú kliatbu, ktorú sa naučil minulý rok sám pred svojim finálovým vystúpením v turnaji. Neverili ste, že ju ovláda. Ste predsa profesorkou Obrany a hoci s tým ministerstvo a ani vy nesúhlasíte, do dnešného roka sa už stáročia hodiny Obrany proti čiernej mágii viedli práve týmto spôsobom. Že sa ukazovali a učili kúzla…“ povytiahol obočie. Dolores vyzerala neradostne.
„Mohla som si myslieť, že to dopadne takto,“ zabrblala nespokojne. „Ľahko sa môže stať, že Potter niekoho zraní. Potom si vyvodíte dôsledky sám. A buďte si istý, že sa o tom Kornelius dozvie.“
„Určite sa dozvie,“ prikývol riaditeľ. „Ak však Harry niekoho zraní počas vyučovania, sám rezignujem na svoju funkciu,“ široko sa usmial. Harry zbadal nesúhlasný Minervin pohyb. Zamračil sa. „Môžete to vziať ako zábezpeku za jeho správanie sa počas vyučovania, Dolores. Ministerstvo spolu s Prorokom už viac ako mesiac tvrdí, že je Harry psychicky labilný… ak sa jeho narušená psychika dokáže, sám odstúpim…“
„V poriadku,“ Dolores pozrela na Harryho a znova sa sladko usmievala. Harry získal veľmi nebezpečného a zrejme vytrvalého nepriateľa. „Školský trest… do konca septembra, Potter, vždy od piatej do šiestej u mňa v kabinete…“
„To je hádam adekvátny trest,“ Minerva zabodla pohľad do Harryho, ktorému nezostalo nič iné, len myknúť plecami.
„Budem vás pozorne sledovať, Potter,“ sľúbila mu Dolores predtým, než za sebou zabuchla dvere riaditeľne.
„Viac, ako doteraz?“ spýtal sa Harry ľahkomyseľne. Potom sa obrátil k profesorom. Keď zbadal ich výrazy, ovisli mu ramená.
„Harry, bolo to potrebné?“ unavene sa spýtal Dumbledore. Harry otvoril a zatvoril ústa. Čo spravil?
„Ja som…“
„Od tejto chvíle sa bude snažiť prinútiť vás spraviť nejakú hlúposť len preto, aby riaditeľ rezignoval,“ mračila sa naňho Minerva. „Už väčšie bláznovstvo ste skutočne nemohli vyprovokovať…“
„Ale veď som sa len bránil!“ obhajoval sa. „Nazývala ma klamárom a ja nebudem ticho sedieť a nenechám si to páčiť!“
„Odteraz ale budete musieť. To vám nedošlo?“ zaprskala naňho.
„Nie je to také zlé, Minerva,“ upokojoval nahnevanú profesorku riaditeľ. „Zúžil som zábezpeku len na vyučovanie. Konkrétne na vyučovanie na Obrane, pretože neverím, že by iný profesor Dolores donášal. A vzhľadom k tomu, že má Chrabromil Obranu s Bifľomorom, nepredpokladám ani útoky Bifľomorčanov. Keby to mali byť Slizolinčania, bolo by to o inom. Harry sa teda bude musieť sústrediť len na to, aby odolal Dolores. Mimo vyučovania nado mnou Damoklov meč visieť nebude,“ usmial sa na chlapca.
„Mrzí ma to a sľubujem, že si budem na jej hodinách dávať pozor. Keď na nich budeme len čítať, ako idioti, tak by to malo byť v poriadku.“
„Dávajte si pozor na výrazy, Potter,“ upozornila ho Minerva pohoršene. „Hoci máte pravdu. Ministerské osnovy Obrany sú brak,“ pohrdlivo si odfrkla. Dívala sa na Harryho. A zavrtela hlavou. „Prvý deň, Potter a už ste rozpútali vlastnú vojnu? Nesúhlasím s tým a buďte si istý, že vás budem sledovať aj ja…“