„Tento sa tam už nedá nezmestí,“ Neville sa zamyslene díval do odkladacích priestorov kupé v poslednom vagóne, ktorý si zabrali pre seba. Nastrkali do políc takmer všetky kufre, klietky aj metly.
„Myslel som si, že je to čarovný vlak,“ zamračil sa Harry. „Nedomysleli to…“
„Je to kupé pre šesť osôb, ktorí majú šesť batožín s príslušenstvom,“ mykla plecami Luna a otvorila okno, aby zamávala otcovi. „Nás je sedem… to my sme to nedomysleli.“
„To je jedno,“ mávol rukou Harry. „Tak sa trocha potisneme, no.“
„Správny prístup,“ pochválila ho Ginny a tiež nazerala z okna.
„Minule som svoj kufor nechal vonku,“ spomenul si Neville. „A asi ho tam dám aj teraz…“ Harry sa naňho pozrel a zaškľabil sa.
Po tom, ako sa zvítali s priateľmi a rozlúčili so všetkými, zapadli do posledného vagóna, kde bolo miesta zatiaľ dostatok. I tak zbadal pár Prorokov v rukách študentov a zaregistroval niekoľko zvedavých, podozrievavých aj nedôverčivých pohľadov. Mykol plecami. Ich problém.
Ron s Hermionou však museli do prefektského kupé, čo hlavne Ron ohodnotil veľmi podráždeným spôsobom. A on s Nevillom päť minút premýšľali, ako naskladniť ich batožinu.
„Dobre, oficiality máme za sebou,“ usmiala sa Luna, keď sa vlak pohol. Pozrela na všetkých. „No tak… rozprávajte a preháňajte. Čo konkrétne ste robili cez prázdniny?“ dívala sa na Nevilla.
Harrymu to pripadalo, akoby ubehlo len pár dní, keď odchádzali z Rokfortu domov a už sa doňho vracali. Nebol síce znalcom a bolo mu to asi jedno nehovoriac o tom, že si to na Hermione, Ginny a Ronovi príliš nevšímal, ale všetci sa zmenili za tie dva mesiace.
Sadol si k oknu a počúval, ako Neville rozpráva o svojich rastlinách. Myslel si, že to, čo sa dozvedeli na konci roka bude prvé, čo ich bude zaujímať, ale Luna dokázala odhadnúť situáciu a rozprúdila rozhovor normálnejším spôsobom. Uškrnul sa.
Potom sa sama rozrečnila, aby im povedala, že na Madagaskare zaknihovali čiastkový úspech. Kuvikuly síce nenašli, ale našli stopy ich existencie, z ktorých jej otec odhadol, ako asi žijú. Ginny naňho mrkla. Hermiona prisahala, že žiadne kuvikuly neexistujú. S Lunou si vymenili len jeden list, respektíve Hermiona a bola z obsahu blonďavej štvrtáčky roztrpčená. Spomínať jej to ale nebude.
Lucy im povedala o nejakej hrobke nejakého… Harry by si to nezapamätal, ani keby na tom závisel jeho život. A skúmaním strávili vlastne celé prázdniny, kedy spolupracovali s francúzskymi muklovskými archeológmi. Nudila sa, vylúštila len jeden nápis a aj to jej mama musela poradiť, ale aspoň si osviežila francúzštinu.
Na to vyprskla Ginny a povedala o inej Francúzke, ktorá sa votrela do ich životov.
„Pokiaľ viem, Fleur sa votrela len do života Billa, nie?“ upozornil ju. Hodila po ňom taký pohľad, až banoval, že nemlčal.
„Keď sa vezmú, votrie sa aj do našich životov a garantujem ti, že to nebude nič príjemné,“ zaprskala nespokojne. „A to som sa celé prázdniny snažila toho hňupa spárovať s Tonksovou.“
„Tá je správna,“ pripustil Neville. „Teda, Fleur je víla, je krásna a tak… ale Tonksová sa mi zdá… živšia,“ skúsil a mierne sa zapýril.
„Mne sa Fleur zdala živá dosť,“ zafrflal Harry.
„Ty tomu nerozumieš. A ty máš pravdu,“ Ginny sa spokojne pousmiala na Nevilla. „Áno, Tonksová je rozhodne prijateľnejšia.“
„Upozorňujem na skutočnosť… dobre, už mlčím!“ Harry frustrovane zafunel dívajúc sa na nahnevanú Ginny. Nevilla sa na ňom pohihňával.
„Mlčte obaja,“ zamračila sa na nich Luna. „Sme vo vlaku pár minút a už sú tu konflikty. Nemám rada konflikty. Radšej povedzte, ako ste trávili prázdniny vy,“ vyzvala ich.
„Takže už nemusíme mlčať?“ nevinne natiahol Harry a mrkol na Lucy, ktorá si zahryzla do jazyka.
„Ty mlč,“ Luna ho prebodla očami. „Ty rozprávaj,“ vyzvala Ginny. A tá sa skutočne rozrečnila, aby im povedala podrobne o aurorskom výcviku a niečo málo aj o skúmaniach ich vzťahu.
„No teda páni, to by som chcel,“ zaskuhral Neville. „Ja som babku presviedčal, aby ma pustila. Nechcela,“ mračil sa. „A pritom ste sa naučili brániť a vyhýbať a hromadu iných kúziel…“
Keď mu o čosi neskôr Ron ešte prezradil, že sa naučil byť animágom, Neville vyzeral ako kôpka nešťastia.
„Ja si myslím, že by ťa to Harry s Ronom mohli naučiť, nie?“ nadhodila Luna. Harry pozrel na Rona a potom aj na Nevilla, ktorý pookrial. „Alebo aj Ginny. Učili vás to predsa, tak by ste vedomosti mohli posunúť ďalej. A ako sa na vás dívam… rozhodne vám ten výcvik prospel,“ zaškľabila sa na nich.
Harry sa na seba pozrel a Ron vypol hruď. Bol si vedomý toho, že mu výcvik skutočne prospel. Detský tuk sa za tie dva mesiace menil na svaly a on si toho bol vedomý. Harry na to kašľal, hoci mu to Ginny tiež vravela.
„No teda…“ Nevillovi ovisli ramená ešte viac. A pýril sa rekordne.
„Jasne, Nev,“ usmial sa naňho Harry. Chcel ho zachrániť pred trápnosťou situácie. „Keď budeme mať čas, naučíme ťa všetko, čo vieme. A riadne sa pozrieme aj na animágstvo…“
„Ale to by som chcela aj ja, samozrejme,“ ozvala sa Lucy dívajúc sa na Harryho. „Akože… kto by sa nechcel meniť na zviera, že?“
„Ja nie,“ mykla plecami Luna a otvorila si najnovší výtlačok Sršňa. Na obálke zbadal Harry vyobrazený jeden z pamfletov, ktoré Rád distribuoval.
„A tiež vedieť sa brániť,“ pokračovala Lucy a pozrela na Ginny. „Naučíš ma to a bez diskusií…“
„Harry má viac trpezlivosti,“ Ginny sa uškrnula. „Ale ako asistentka budem vyhovujúca.“
„Alebo,“ súhlasila Lucy a kútikom oka pozrela na Harryho.
„Bolo by pekné, keby sme v tom pokračovali,“ Luna sa zasnene usmiala. „Myslím tie stretnutia minulý rok. Bolo to fajn a keď sa vtedy učil Harry, teraz by sme sa mohli učiť všetci, hoci ja nie animágstvo. Vlastne, obávam sa, že ani bojovať sa nikdy nenaučím, ale keď sa mi podarí vyčariť riadny a silný ochranný štít, bude to fajn,“ listovala v časopise.
„Niečo vymyslíme,“ sľúbil Harry a pozrel na Rona. Ten mykol plecami.
„Pokiaľ ma nebude terorizovať Hermiona,“ natiahol významne. Sám jej utiekol, keď dozorovala na chodbách vlaku.
„Bude…“
„Veď práve.“
„Výborne, takže sme dohodnutí. A teraz k niečomu pálčivejšiemu…“ Luna zložila Sršeň a uprene pozrela na Harryho. Až tak uprene, že sa zapýril.
„Hm?“
„Absolútne neveríme tým hlúpostiam, ktoré písal Prorok,“ pevne prehlásila. „Aj keby som minulý rok na tej ošetrovni nebola. Otec pozbieral všetky pamflety, ktoré nám nanosili sovy, keď sme boli preč a spravil kópie. A naučil ma, ako robiť kópie. Mimochodom, veľmi pekné a pestré boli…“ usmiala sa.
„Fajn,“ prikývol Harry. „Super…“
„Babka poslala ministerstvo do čerta okamžite,“ vyriekol Neville a hladil svoju Gertrúdu po hlave. „Nič som jej nehovoril. Povedala, že Fudge by mal odstúpiť a Dumbledore konečne vziať to ministrovanie, aby sa čarodejníci pripravili na vojnu.“
„Ja asi nemusím hovoriť, čo si myslia moji rodičia o ministerstve,“ zasmiala sa Lucy. „Akurát ich hnevá, že nie je nikto, kto by toho paranoidného šaša poslal do… dôchodku.“
„Som rád,“ usmial sa Harry. „Vedel som, že mi vy veríte, ale som rád, že aj vaši príbuzní.“
„A je ich viac, Harry,“ Lucy sa naňho dívala. „Hoci je Južná Amerika ďaleko, v správach sa vo veľkom hovorilo o vzostupe Veď viete koho v Anglicku. A vraj, ak to bude tak, ako v minulosti, Chilania sa tentoraz pridajú k ostatným panamerickým štátom a vyšlú pomoc. Vlastne sa začali mobilizovať.“
„A určite bude takýchto rozumných ľudí dosť aj tu,“ prikývla Luna. „Každopádne, niečo mám…“
Sklonila sa k svojmu batohu a vytiahla z neho plnú hrsť pestrofarebných pamfletov.
„Ako som povedala, otec ma naučil, ako ich kopírovať… a môžeme ich posunúť medzi študentov. Keď mi Hermiona pred týždňom písala a spomenula aj tú profesorku, ktorá má nastúpiť, tiež sme s otcom dospeli k rovnakému záveru… ministerstvo sa chystá týmto spôsobom kontrolovať riaditeľa a teba… a proti tomu treba bojovať. Otec bude pamflety zaraďovať do časopisov, k tomu sám napíše pár článkov. A rozprávala som mu. Samozrejme že len to bezpečné, ale vravela som mu, ako ste ma vzali medzi seba a ako sme Harrymu pomáhali a sám vravel, že teraz to bude mať Dumbledore aj s Harrym ťažké a je potrebné vám pomôcť… a tak ma naučil tie pamflety kopírovať a vraj ich máme ponúkať v škole, pretože pochybuje, že by sovy do školy niečo mohli priniesť zvonka…“
„Ale to je skvelé,“ zhodnotil Harry. „Teda, našťastie tu nie je Hermiona, ale toto nám nenapadlo,“ vzal do ruky pamflety.
„Môžem si ich pozrieť?“ spýtala sa Lucy. „V Amerike sme ich nedostali, samozrejme. Aj list, ktorý som vám posielala, sa vrátil. A hoci strýko rozprával, nevravel toho veľa o situácii v Anglicku. Len to základné.“
„Určite,“ Harry sa na ňu zadíval. Jej strýko. Zaškľabil sa a podal jej pamflety. „Čítaj, je to trefné…“
„No a… o akej profesorke to vravíte? Hovorte…“ vyzvala ich.
Hlavne Harry im predstavil Dolores Umbridgeovú, ktorú minister nanominoval do Rokfortu s celkom jasnými úmyslami. Počas ich rozprávania prišla Hermiona, ktorá najskôr chcela Ronovi povedať pekne od srdca, čo si myslí o jeho prístupe k povinnostiam prefekta, načatá téma ju ale od tejto chute odtrhla.
„Videli ste tých ľudí na ošetrovni,“ vravel Harry o čosi neskôr. „A samým vám docvaklo, čo ich asi spája, však? Áno, sú členovia Fénixovho rádu, ktorý vedie Dumbledore, ale toto nie je nič tajné. Totožnosť členov je ale mimoriadne tajná a my vieme, že by ste nezradili… ale o tom nechcem hovoriť,“ díval sa z Nevilla na Lunu a Lucy. „Ide o to, že Rád má viac členov a jeden z nich priniesol informáciu, že sa Umbridgeová zaujímala o vás všetkých, keďže ste členmi Potter tímu,“ zaškľabil sa a pozrel priamo na Lucy. „Nevieme, či niečo zistila alebo čo zistila a asi je to nepodstatné. Ide o to, že všetci čo ste tu, nemôžete vystrkovať hlavy…“
„Ale Harry…“
„Počkaj, Neville,“ prerušil jeho protest. „Prídeme do školy a uvidíme, čo chce robiť. Keď do mňa bude ryť, budem sa brániť. Ibaže popri tom bude dozerať aj na vás a ak má niekto bojovať proti nej, budem to len ja… oficiálne,“ rýchlo dodal, pretože to sa už nadychovala aj Lucy. „Ticho. Budete bojovať aj vy, pretože Ron sa na to mimoriadne teší a čakať od Ginny, že by sa držala späť, je hlúposť. Lenže to budeme musieť riadne premyslieť…“
„Harry chce povedať asi to, že ak niekoho nachytá s prekopírovanými pamfletmi, musí to byť on…“ Ginny prevrátila oči.
„Najlepšie, aby nenachytala nikoho, nie?“ usmiala sa Luna.
„Áno, to by bolo úplne najlepšie,“ súhlasila Hermiona s pohľadom na Harryho. A fľochla aj na Rona.
„Áno, jasne, ja budem prefekt,“ skočil jej do reči Ron nespokojne. „Ona ale príjemná nebude a myslím, že nebudeme sami… akože my, čo sme tu… kto bude stáť za Harrym, vieš? Či prefekt alebo nie, v tomto prípade nech si ten odznak strčia do zadku.“
„Ona je sama, nás je viac… preštíme ju,“ usmiala sa Lucy. Ginny vyprskla pri jej poznámke.
„O to pôjde,“ prikývol Harry. „Budeme to musieť robiť tak, aby… síce vedela, ale nemala dôkazy. Na niečo prídeme,“ usmial sa.
„No teda, ehm…“ ozval sa Neville nesmelo. Keď sa naňho všetci pozreli, sčervenel. „Ja by som… keď rozprávate o Fénixovom ráde a Harry s Ginny povedali svoje tajomstvo, aj Lucy povedala svoje tajomstvo. Asi by som vám mal aj ja niečo povedať. Harry to vie, ale… bije sa vo mne hrdosť s hanbou a tak…“
„Nie je prečo sa hanbiť, Nev. To sme už riešili,“ ubezpečil ho Harry.
„Myslíš to, že boli tvoji rodičia umučení?“ spýtala sa Luna a on na ňu pozrel takmer poplašene. Lucy sa zadrhol dych a Hermiona stiahla obočie.
„Odkiaľ to vieš?“ šepol.
„Otec podporoval Fénixov rád už počas prvej vojny a písal, pamätáš?“ vravela mu vážne. „Nemáš sa za čo hanbiť, ako povedal Harry.“
„Teda…“ vydýchol a pozrel na zvyšok kupé. „Viete to tiež?“
„No, ja… kedysi som počula rozprávať sa rodičov, vieš?“ potichu sa priznala Ginny. „A môžeš byť na nich hrdý, Neville,“ mierne sa usmiala na pýriaceho sa kamaráta.
„Ja som nič nepočul,“ zavrtel hlavou Ron.
Taktiež Hermiona nevedela o čo ide a rodičia Lucy boli už pred prvou vojnou viac mimo Anglicko, aby vedeli podrobnosti. Neville si povzdychol. Ale vedela o tom ako Luna, tak aj Ginny a vlastne mu povedali to, čo Harry pred rokom. A babička mu to prízvukovala pri každej návšteve nemocnice.
A on sa napokon odhodlal a povedal im všetko. Preto jeho babička pevne stojí za Dumbledorom. Možno by sa mohla hnevať, lenže jej syn s nevestou boli aurori, boli fénixy, bojovali a umučili ich k šialenstvu a všetko to robili preto, lebo verili správnej veci a ona správna bola. O tom nikto pochybovať nemohol.
Stará pani si ale zrejme nikdy neuvedomila, že neustálym predkladaním týchto faktov vnukovi, od maličkého malička, neustálim glorifikovaním svojho syna a nevesty, neustálym zdôrazňovaním ich hrdinských činov svojmu vnukovi ubližuje, pretože ho vlastne núti, aby sa so svojimi rodičmi porovnával, aby jeho sebavedomie klesalo a on sa preto cítil zbytočný a neschopný, pretože nikdy nemôže dorásť skutky svojich rodičov.
Toto si Harry náhle uvedomil a zaprisahal sa, že Nevillovi pomôže, akokoľvek bude vedieť, aby jeho sebavedomie narástlo a aby si začal veriť.
„To je pravda,“ povedal Neville na záver potichu a sklonil hlavu. „Preto ma vychováva babička.“
„No teda…“ vydýchla Hermiona dívajúc sa na jeho sklonenú hlavu. „Vôbec sa nemáš za čo hanbiť, Neville. A rozhodne môžeš byť hrdý. Každý, kto bojoval proti Veď viete komu a nemusel to byť nutne Fénix, si zaslúži obdiv a uznanie.“
„Ja viem, vážne,“ vyšlo z neho o čosi odvážnejšie a zdvihol hlavu. Dokonca sa usmial. „Som na nich hrdý, skutočne, len ma mrzí…“
„Už toho nechaj, Neville,“ zarazil ho Harry. „Myslím, že veda aj v čarodejníckom svete napreduje a nikde nie je napísané, že niekto nevynájde niečo, čo by im pomohlo. A my máme dosť času k tomu, aby sme dorástli svojich rodičov, nie?“ mrkol naňho.
„Takže by ste mi dali pár lekcií?“ s nádejou sa spýtal.
„Jasne,“ ubezpečil ho a pozrel na Rona, ktorý prikývol.
„Aj tak je to nespravodlivé,“ ozvala sa Lucy. „Keď si to tak vezmete… Harry ho zastavil a jeho rodičia boli v Ráde. Lunin otec písal a bude písať pre Rád. Nevillovi rodičia boli tiež v Ráde nehovoriac o Weasleyovcoch, kde sa stavím, že aj váš otec je v Ráde spolu s mamou a bratom. Hermiona má muklovských rodičov, v tomto prípade sú ospravedlnení. Ale moji? Ešte pred prvou vojnou šli mimo Anglicko a nezapojili sa do ničoho. A ani nezapoja,“ odfrkla skormútene. Ginny pozrela na Hermionu a Ron na Harryho.
„Nikdy predsa nehovor nikdy, nie?“ Luna na ňu pozrela. „Keď vymení Dumbledore Fudga na ministerskom mieste… a ten predsa tvojim rodičom verí… mohli by sa vrátiť a stavím sa, že by boli na správnej strane.“
„To je pravda,“ prikývol Neville. „Ešte sa môžu pridať k boju… aj k nám, keď sa naučíme bojovať,“ usmial sa.
„Kiež by ste mali pravdu…“
„Zatiaľ sme sa naučili len brániť,“ Harry ho stiahol na zem aj s úmyslom odísť od tejto témy preč. „Myslím, že by ste mali všetci napísať domov, aby vám poslali bežeckú obuv… a čo sa týka teba, napíšem krstnému…“ Harry pozrel na Lucy.
Vzápätí sa rozprúdila diskusia k tejto téme a bol to hlavne Ron, ktorý všetkým podrobne vysvetľoval, ako ich výcvik prebiehal, pretože ho skutočne zažíval najintenzívnejšie. Uprostred cesty si nakúpili dosť občerstvenia a pokračovali. Ron s Nevillom sa v tejto téme našli a Harry ich s úsmevom počúval, pokým Hermiona si šla radšej splniť svoje prefektské povinnosti.
„Pôjdeš sa s ňou porozprávať?“ spýtala sa Ginny šepky Harryho. Bavili sa o tom. Kingsley požiadal Harryho a Lucy by určite vzala lepšie, keby jej to povedal on najmä po tom, ako na konci roka pochybovala. Harry pozrel na kamarátov, ktorí zanietene debatovali a Lunu, ktorá mala nos strčený v novinách, pretože bola v tomto smere na rovnakej úrovni, ako Hermiona, zato Lucy počúvala chlapcov veľmi pozorne. Prikývol.
„Lucy, mohla by si so mnou ísť na chvíľu von?“ spýtal sa jej. Ron naňho mrkol.
„Jasne,“ prikývla a počkala, kým jej Ron s Nevillom uhnú nohami.
Vzhľadom k tomu, že boli na samotnom konci vlaku a tiež v jednom z posledných kupé, nestretli nikoho na chodbe. Harry Lucy aj tak zaviedol až úplne na koniec a presvedčil sa, že sú sami.
„Vyzerá to, že sa Neville v tom učení vzhliadol, nemyslíš?“ usmiala sa Lucy tak trocha nervózne. Netušila, čo s ňou chcel Harry riešiť a už vôbec nie, keď k tomu potreboval súkromie. Všimla si však pohľadov, ktoré si vymenil s Ronom a tiež zbadala Ginnin súhlasný úsmev, čiže by to nemalo byť nič tragické. Nič vyčítajúce alebo niečo podobné. Kútikom oka naňho pozrela. Spokojne sa oprel o okienko keď zistil, že sú sami a ešte k tomu vrhol jedno kúzlo. Znervóznela ešte viac.
„Chcel som to už na konci minulého roka. Aby ste chodili všetci, ale najviac asi Neville,“ priznal sa. „Ronovi to ohromne zdvihlo sebavedomie a stavím sa, že zdvihne aj Nevillovi.“
„A že to potrebuje,“ prikývla. „Chcem to aj ja. Určite sa naučiť aspoň brániť, pretože Obrana mi ide najmenej. To animágstvo chcem ale asi viac,“ pozrela mu do očí a prinútila sa vydržať jeho pohľad. Ani netušila, prečo sa pri ňom cítila tak nervózne. Tie všelijaké pocity ju cez prázdniny prešli. Možno to ale bolo tým, že ho nevídala, hoci naňho hlavne na začiatku prázdnin myslela často. Teraz tu ale bol a vyzeral ešte lepšie, než minulý rok. Vyspelejšie a krajšie… ale toto asi nebolo to, čo by ju teraz malo zaujímať, že? „O čom si chcel hovoriť?“ spýtala sa.
„No…“ usmial sa ešte širšie a ona stiahla obočie. „Dostal som to za úlohu ja, inak by ti to určite povedala Ginny. Hneď na začiatku ale… musíš si to nechať pre seba, ani rodičom zatiaľ nemôžeš nič vravieť. Keď sa budeš chcieť zveriť Lune a Nevillovi, dobre. Hermiona, Ron a Ginny to vedia…“
„Počkaj…“ stopla ho zamračene. „Nejdeš mi tvrdiť, že sa ten Rád postará o to, aby boli moji rodičia očistení? Aby sa mohli vrátiť? Čo iné by to mohlo byť, keď to viete vy a ste v kontakte s Rádom a Dumbledorom…“
„Lucy,“ tentoraz jej skočil do reči on. „Brzdi. Skutočne by to takto nejako mohlo dopadnúť. Nemôžeme vravieť, čo vieme z Rádu, pretože toho ani sami veľa nevieme. Ide ale o niečo iné. Cez prázdniny sme boli niekoľkokrát s tvojím strýkom, vieš?“ potichu povedal. Najskôr stiahla obočie a potom jej prekvapene vyletelo až k vlasom. „Správne. Ani tvoja mama to nevie, ale Kingsley bol v Ráde už počas prvej vojny. On a Dumbledore sa postarali o to, aby sa na rodičov zabudlo, aby si mohla študovať na Rokforte a áno… ak vyjdú plány Rádu je tu možnosť, že by sa mohli vrátiť do Kilby.“
„Teda…“ vydýchla tráviac tú novinu.
„Ešte včera sa so mnou tvoj strýko rozprával. Nedokázali by sme sa pred tebou pretvarovať. Videli sme ho s tebou na konci školského roka a potom sa objavil na stretnutiach Rádu. Tvoji rodičia to nevedia a ešte to tak musí ostať. Je auror, nemôže verejne povedať, že je v Ráde, skončil by. A mám ťa požiadať asi o to, aby si mame zatiaľ nič nevravela, hoci veľa možností s ňou v kontakte byť nemáš. Prídu ale prázdniny…“
„Vy ste boli počas prázdnin so strýkom?“ zamračila sa.
„Ginny to vravela. Že budeš nahnevaná a roztrpčená,“ okomentoval jej zaprskanie. „No áno, svet je malý. Ale mohlo nám niečo také napadnúť, keď sa Dumbledore zaručil… vedel o nich od začiatku. Ešte z prvej vojny a spolu so Shackleboltom sa o nich postarali aspoň takto, no. A áno, keby sme to vedeli, mohla si byť cez prázdniny s nami, lenže to ešte nahlas povedať nemôžeme, ani tvojej mame.“
„No teda páni…“ hlesla a zadívala sa na krajinu za jeho chrbtom. Nechal ju, aby si to v hlave zrovnala a snažil sa obzrieť si ju trocha pozornejšie. Nie, nenašiel ani jedinú známku, že by bola Kingsleyho neterou. Iste, bola hnedšia, pretože bola celé prázdniny v Chile, kde pražilo slnko a mala čierne vlasy. Lenže boli také normálne, nie ako ich majú černosi. A oči mala tmavomodré. Možno skutočne len tie plnšie pery, ako vravela Ginny. Keby to ale nevedeli, nehádali by, že je dcérou mulatky.
„Snažím sa nájsť na tebe nejaké rysy, ktoré by napovedali, kto je tvoja matka, vieš?“ povedal, keď zachytila jeho skúmavý pohľad. „Ginny to vŕtalo v hlave celé prázdniny,“ prezradil a ona sa uškrnula.
„To sa stavím. Poriadne som jej musela pomotať hlavu,“ zasmiala sa. „Priznám sa, že je to zaujímavé zistenie. Akože… aj mama vravievala, že strýko musel mať nejaké kontakty… viac ako aurorské, keď sa na nich zabudlo. Ale toto…“ zavrtela hlavou. „Bol členom už v prvej vojne?“ pozrela naňho. Prikývol.
„Môžeš byť hrdá. A mama tiež, keď sa to dozvie. Kingsley odvádza kus roboty nielen pre Rád, vieš? Má ministrovu dôveru, čo nám mimoriadne vyhovuje, a robí ochrankára aj muklovskému premiérovi,“ mykol plecami. „Aspoň to som vytiahol zo Siriusa,“ usmial sa na ňu.
„Je to dosť strelené,“ s úškrnom zavrtela hlavou a znova pozrela na mihajúcu sa krajinu. „Strýko v Ráde a mama nič nevie… Keby to vyšlo, keby skutočne Dumbledore a Rád vyhrali a keby sa zmenilo vedenie na ministerstve… keby sa ministerstvo dokázalo na mojich rodičov pozerať inak a my by sme sa mohli vrátiť do Kilby… naši by zrejme stále skúmali po svete hrobky a tak, ale určite by sa k strýkovi pridali. Aj k Rádu. Som si istá,“ presvedčivo tvrdila.
„Ja viem,“ prikývol aj on. Rýchlo naňho pozrela a on sa usmial. „Pozri na strýka a pozri na seba. Máte v sebe rovnaké gény a mama tiež a tak je to jasné,“ mykol plecami. „A potom by si aj prázdniny mohla tráviť s nami. Neviem síce, čo bude na budúci rok, ako budú vyzerať prázdniny a či už ministerstvo bude mať rozum, ale pevne verím, že bude,“ usmial sa ešte širšie.
„To by bolo fajn,“ opätovala mu úsmev. „Dobre teda, tak to viem,“ povzdychla a oprela sa o okienko na opačnej strane uličky. „Keby sa za rok nič nezmenilo, nepoviem to mame. Nie preto, lebo by to mohla prezradiť, obávam sa ale, že keby to vedela, prišla by za strýkom a riadne mu vynadala,“ zasmiala sa spokojne a šťastne. Pozrela na Harryho. „A preto je dôležité, aby sa verejnosť presvedčila o pravde a aby Fudga niekto do toho dôchodku skutočne poslal, pretože sa vojna blíži a musíme sa pripraviť. A nezatvárať pred pravdou oči. A keď to dopomôže k tomu, aby sa mohli rodičia vrátiť, ešte lepšie…“
„Iste, som za. Ale ako som povedal, vy budete operovať len z tieňa. Vy všetci…“
„Ak sa bude dať. Ale ak to nepôjde, na rovinu poviem, čo si myslím a nech si Umbridgeová s ministerstvom trhnú nohou…“
„Lucy…“
„Nemôžeš nás prinútiť byť ticho, ani keby si ako chcel,“ nenechala ho prehovoriť. „Určite nebudeme nič robiť okato a verejne, nie sme hlúpi ani my a ani ty, ale nemôžeš po nás chcieť, keď na nás verejne vyletí, že budeme verejne čušať,“ povytiahla obočie. A on sa uškrnul.
„Jasne. Ron má rovnaký názor, Ginny mi to povedala ešte šťavnatejšie. Predpokladať, že by si ty mlčala, je blbosť,“ zasmial sa. „Ale budeme opatrní. Všetci. Uvidíme, čo si pripravilo ministerstvo a podľa toho sa zariadime,“ usmial sa na ňu a ona mu s prikývnutím úsmev opätovala.
Po návrate do kupé sa vrátili k téme výcviku a animágstva. Hermiona do konca cesty ešte tri razy vyšla na chodbu a Ron sa prinútil ju dva razy sprevádzať len preto, aby prestala zazerať. Ani sa nenazdali, keď sa zvečerilo a oni sa dostávali do blízkosti Rokville.
„Tak a ideme na to,“ nadýchol sa Harry a ťahajúc za sebou kufor, už prezlečený do uniformy, vystúpil z vlaku. Hermiona znova ťahala Rona, aby dohliadli na prvákov. Spolu s ním šiel zvyšok jeho tímu, aby si zabrali jeden z kočov.
„Počkáme na nich?“ spýtal sa Neville nakladajúc kufre dievčat. Harry sa skôr zameriaval na študentov. Niektorí si ho vôbec nevšimli, ale väčšina sa naňho dívala buď zvedavo, alebo odsudzujúco. Niektorí držali v ruke Proroka. Dalo sa to čakať.
„Chvíľu,“ prikývol Harry. Bolo mu divné, že sa im vo vlaku nepripomenuli Slizolinčania. Najmä po tom, ako zbadal ich prefekta, ako sa ťahá spolu s ochrankou a zazerá po ňom. Bez poznámky, bez provokácie. Harry pochyboval, že by mu otecko povedal, o čo Siriusovi šlo na nástupisku, ale Draca to viditeľne rozhodilo. Stratil istotu a to bolo fajn. Harry sa na nepriateľské klbko usmial a hlavou im kývol na pozdrav. Zabili ho pohľadom.
„A už provokuješ,“ všimla si Ginny.
„Jasne, mám byť ten šibnutý, nie?“ zasmial sa. Toto mu zdvihlo náladu veľmi. Netušil, dokedy mu to vydrží, ale vidieť Malfoya vykoľajeného bolo výborné. „Vôbec nemá tušenie, čo sa môže stať…“
„A čo sa môže stať?“ spýtala sa Luna. Harry pozrel na Ginny a tá mykla plecami. Vedeli toho dosť a budú vedieť zrejme ešte viac. Toto by možno mohli tiež.
„To vám porozprávame inokedy. Nemôžeme vám všetko vysoliť naraz, nie?“
O malú chvíľu sa k nim pridala Hermiona a otrávene pôsobiaci Ron. Než sa ich koč pohol, mávali im niektorí Chrabromilčania, ktorí boli zjavne na ich strane. Príslušníci ostatných fakúlt im len kývli hlavami, alebo ich nesmelo pozdravili. Možno by boli srdečnejší, keby tam nebol Harry. On mal ale stále dobrú náladu. Tušil však, že sa mu rýchlo pokazí.
Trocha roztrpčenia zažil pri vchádzaní do hradu, kedy sa pred dverami stretli s klbkom Bystrohlavčaniek. Bola medzi nimi aj Čcho a jemu zvláštne zovrelo hrudník.
„Vy prvé,“ ponúkol ich dívajúc sa do tváre svojej prvej lásky. Hľadela naňho trocha opatrne. Potom sa ale slabo usmiala.
„Ahoj, Harry,“ pozdravila ho a predrala sa spolu s kamarátkami dnu. Tie ich obišli bez pozdravu.
„Hm,“ zamrmlal jej chrbtu.
„Takto ten vzťah nerozvinieš,“ drgla ho do chrbta Ginny.
„Mal by si nájsť nejakú veselšiu,“ ozval sa Ron.
„Nechcem nič rozvíjať. A poďme,“ zabrblal podráždene. Ginny prevrátila oči a Hermiona zavrtela hlavou. Luna sa usmiala a Lucy si povzdychla. Vyzeralo to, že Harryho myšlienky na Čcho neopustili, čo ju príliš neprekvapilo.
Už letmým pohľadom, ktorým prebehol profesorský stôl než si sadol na svoje miesto za stolom, Harry zbadal Dolores Umbridgeovú. Hoci ju bolo sotva vidieť za stolom, ružovou róbou bola nápadná dosť. Jednoducho sa nedala prehliadnuť.
V sieni vládol typický hluk a šum, kedy sa každý vítal s každým a platilo to aj pre chrabromilský stôl. Dean na nich veselo zvolal a Colin so Stevom mávali. To si ale Harry teraz príliš nevšímal. A nevenoval pozornosť ani ostatným. Pohľadom uväznil Dolores Umbridgeovú a chcel jej vyslať jasný signál.
Chvíľu to trvalo, napokon sa však naňho pozrela, hoci sa najskôr dívala všade inde. Musela ho vidieť. Keď vstúpil, ukazovali naňho, šušotali a ona si to musela všimnúť. Napriek tomu sa tvárila, že nejestvuje. Možno jeho pohľad cítila, možno len zamierila pohľadom do jeho miest, ale ich pohľady sa stretli.
Na jej tvári panoval ten medový výraz a úsmev, ktorý mala na sebe aj v súdnej sieni. Usmievala sa naňho sladko, v jej pohľade však bolo to niečo, z čoho sa mu ježili chlpy na krku. Opätoval pohľad a snažil sa, aby jeho tvár nič neprezrádzala, ale do svojho pohľadu vtesnal všetok odpor a nechuť, nesúhlas a protest, ktorý len bol schopný a dúfal, že to uvidí.
Všetci študenti už boli v sieni pousádzaní a Minerva si pripravila stolček, na ktorý postavila klobúk a vybrala sa zavolať dnu prvákov. Dolores s Harrym sa na seba stále dívali. Usmiala sa ešte širšie a významnejšie, Harry ani brvou nepohol. Až potom odvrátila svoj pohľad a on videl, ako sa jej rozšírili nosné dierky. Musela zúriť a jeho to potešilo.
„Prvé kolo som vyhral,“ povedal spokojne. Ron naňho pozrel nechápavo. „Odvrátila pohľad ako prvá,“ kývol hlavou k profesorom. Ron sa zaškľabil.
„Dívali ste sa na seba viac ako trinásť minút,“ prezradila Lucy. Hermiona povytiahla obočie.
„Ten čas tak letí, keď robíte niečo zmysluplné…“ natiahol pobavene. „Teraz už ale na ňu nepozriem…“
Lenže to nemala byť pravda. Po tom, ako Minerva doviedla prvákov, klobúk zaspieval dlhočiznú pieseň a začalo sa zaraďovanie, uvedomili si, že Hagrida pri vlaku nevideli. A nebol ani v sieni, zato tam bola profesorka Grumplová, ktorá ho minulý rok chvíľu zastupovala. Zhodli sa, že zrejme ešte nedokončil prácu pre Rád, ktorou ho poveril Dumbledore. V opačnom prípade by bol prítomný. Hoci im Sirius toho vravel vcelku dosť, Hagrida nespomínal a Harry si zahanbene uvedomil, že toho bolo počas prázdniny toľko, že si na kamaráta ani nespomenul.
Po zaraďovaní a vítaní prvákov sa pustili do hostiny. Naberal si hojne a s chuťou zo všetkého, kam dočiahol, jeho tanier však nebol ani z polovice taký zaplnený, ako Ronov.
„Harry,“ oslovil ho Colin, ktorý sedel vedľa Nevilla na druhej strane stola. „K prázdninovým udalostiam… my ti veríme,“ usmial sa na spolužiaka. „Akože… ja s Dennisom. Rodičia do toho príliš nevedia, niekoľko letákov prišlo ale aj k nám a keď som im vysvetlil, ako sa veci majú, tak veria aj oni,“ zoširoka sa usmial. „No a potom samozrejme Steve,“ tresol kamaráta po ramene, „a niekoľko ďalších z nášho ročníka, s ktorými sme sa rozprávali,“ pozrel na Ginny, ktorá sedela vedľa Harryho.
„To je fajn,“ usmial sa Harry na ešte stále drobného štvrtáka. „Je dobre počuť, že nie všetci sú zaslepení Prorokom.“
„Je ich viac, vieš? Ale boja sa vyjadriť sa nahlas,“ trocha stíšil hlas.
„Úžasné, že si nepotratil všetok rozum cez prázdniny,“ zaškľabila sa naňho Ginny.
„Nie, to nie,“ zahihňal sa a obzrel si dĺžku stola. Harry spravil to isté. Niekoľko študentov v okamihu sklonilo hlavu. Pri bifľomorskom stole sa pár deciek na nich obzeralo. Iste, pri jedle sa aj rečnilo, nebolo ale ťažké uhádnuť, o čom sa asi bavia teraz. „Nigel nám prezradil… jeho tatko robí v továrni na výrobu letaxového prášku,“ šepkal takmer nečujne. Harry pozrel na druháka, ktorý mu veselo zamával. „Niekedy na začiatku prázdnin dostali za úlohu primiešať do všetkého letaxu, ktorý vyrobia, sledovaciu látku…“
„To nemyslíš vážne?“ rozčúlila sa Hermiona.
„Spomínal to doma,“ pridal sa aj Steve. „Keď začali chodiť tie letáky, vraj to bude pravda a ministerstvo chce týmto spôsobom kontrolovať prepravu ľudí, čo je vlastne protiprávne. Vravel to doma Nigelovej matke, ale on to začul…“
„Je to protiprávne,“ prskala Hermiona.
„A zrejme musel jeho tatko mlčať, takže musíme mlčať aj my a povedz to aj Nigelovi,“ Harry sa díval Colinovi uprene do očí. „Nech už o tom verejne nevraví. Ani vy. Ak, tak len ľuďom, ktorým skutočne budeme veriť, rozumieš?“
„Takže sem tá ženská prišla, aby nás špehovala?“ zamračil sa Steve.
„Rozhodne…“
„Bavili sme sa o tom v kupé, kde som boli len chalani z nášho ročníka a Nigel s Dennisom. A všetci budeme mlčať,“ prehlásil.
Harry pozrel k profesorskému stolu a zachytil pohľad Dolores Umbridgeovej, ku ktorej sa skláňala Aurora Sinistrová a niečo jej vravela. O niekoľko stoličiek ďalej sedel Dumbledore a diskutoval s Minervou a ešte o kus ďalej sedel Snape a zamračene mlčal. Hermiona rozčúlene šepkala, že to ministerstvo vážne preháňa.
Aj tak to Harrymu prišlo skoro až smiešne. Vážne netušil, čo chce ministerstvo docieliť tým, že prinútilo správnu radu nanominovať do Rokfortu tú ženu. Na pôdu, kde celkom jasne vládol Dumbledore a ministerstvo malo v tomto smere krátke ruky, aby sa mu podarilo ovládnuť jeho teritórium. Dobre, kontrola Dumbledora a sledovanie jeho aktivít a zároveň aj jeho kontrola, to bolo jednoznačné. Nemohli si ale myslieť, že by sa Dumbledore prezradil a vodil by si do kancelárie členov Rádu, aby ich ministerstvo identifikovalo a odstránilo. A prečo chcú, pre Merlina, kontrolovať jeho? Vážne si myslia, že sa v škole, v ktorej je len pár plnoletých študentov, ide tvoriť nejaký odboj, ktorý by dokonca mohol ministerstvo ohrozovať? Fudgova paranoja dosahovala rekordných rozmerov.
Keď sa stoly vyprázdnili, vstal Albus Dumbledore, aby predniesol tradičný príhovor a po ňom rozpustil študentov do fakúlt. Uvítacia hostina sa blížila ku koncu a Harry sa už videl vo svojej posteli, ako trávi výdatnú večeru. Keď ešte prežije cestu do klubovne. Presvedčil sa už však, aby si zvedavé a nedôverčivé pohľady skutočne nevšímal. On pravdu má a skôr či neskôr to pochopia všetci.
„Ehm, ehm…“
Riaditeľovo rečnenie prerušilo slabé odkašľanie vo chvíli, kedy riaditeľ vítal profesorky Grumplovú a Umbridgeovú. A to bolo niečo, čo sa doteraz nestalo, aby riaditeľa niekto prerušil. Skoro všetci prekvapene pozreli na malú ženu, ktorá sa síce postavila, ale za stolom ju aj tak bolo sotva vidieť. Albus sa na moment zarazil a potom si sadol. Minerva Dolores zavraždila veľmi krutým pohľadom.
„Ďakujem, pán riaditeľ,“ sladko sa usmiala na Albusa a keď sa pozrela do siene, jej úsmev sa ešte rozšíril. Zvedavé a prekvapené šumenie razom stíchlo. „Za milé slová na privítanie…“
Harryho odpor k tejto žene sa ešte zvýšil, keď začul jej hlas.
„Musím povedať, je krásne byť znova v Rokforte! A vidieť tie šťastné tváričky, ktoré na mňa hľadia…“
„Chce sa mi zvracať…“ zabrblal Colin. Steve sa k nim obzrel a zaškľabil sa. Ani jeden Chrabromilčan, ako Harry videl, nevyzeral šťastne. Keď sa pozrel na svojich priateľov, všetci vyzerali skôr znechutene, ako šťastne. Dokonca sa aj obzrel, aby videl Bystrohlavčanov, ktorí sa dívali na Dolores nechápavo. Ale nie šťastne.
„Veľmi sa teším na to, že vás všetkých spoznám a som si istá, že budeme veľmi dobrými priateľmi…“
„Hlavne my,“ šepla Ginny s neskrývaným odporom. Dvojčatá o niekoľko miest pred nimi sa zachichotali celkom hlasno.
„Ehm, ehm…“ profesorka si odkašľala, pretože obdobný šum sa neniesol len od chrabromilského stola. „Ministerstvo mágie vždy považovalo vzdelávanie mladých čarodejníc a čarodejníkov za životne dôležité…“
„A sme doma,“ hlesla Hermiona a prižmúrila oči, aby jej neušlo ani jediné slovo.
„…vzácny dar, s ktorým ste sa narodili, by možno vyšiel nazmar, keby sa necibril a nezdokonaľoval pod starostlivým vedením. Starobylé schopnosti…“
Rečnila dlho. Harry ju prestal počúvať. Bol si istý, že zrejme jediným študentom, ktorý ju počúva celú dobu, je Hermiona. Ron sa hral s prútikom, Dean so Seamusom sa potichu smiali a takmer celý bifľomorský stôl diskutoval, rozhodne však nie o slovách profesorky. Skutočne takmer. Harry zbadal zamračenú Susan Bonesovú, ako profesorku pozorne počúva rovnako, ako Hermiona. Netušil či alebo koľko toho prezradila Amélia svojej neteri, ale blonďavá Bifľomorčanka už v tomto momente profesorku neobľubovala, to spozoroval. Nepokoj v sieni stúpal každou vyrieknutou vetou novej profesorky.
„…pretože niektoré zmeny budú k lepšiemu, kým na iných až po čase spoznáme, že to boli chyby v úsudku. Medzitým sa budú zachovávať niektoré staré zvyky a plným právom, kým iné, zastarané a prekonané, sa musia zrušiť. Vykročme teda vpred do novej éry otvorenosti, efektívnosti a zodpovednosti s cieľom zachovať, čo sa zachovať má, a zdokonaliť, čo treba zdokonaliť, a odstrániť všetky zvyky, ktoré by sa mali zakázať.“
Dumbledore sa chcel postaviť a zatlieskať jej. Harry videl na Minerve totálne odsúdenie. Vymenila si so Sproutovou pohľad a hoci nebol znalec, obe ženy sa utvrdili v nesúhlase a odpore voči novej kolegyni. U Minervy to bolo jasné, Sproutová ho potešila. Ani ostatní profesori nevyzerali spokojne. Až na Snapa, ten unudene prezeral ryhy v drevenom stole. Harry ho ale za ten mesiac trocha spoznal a bol si istý, že mu neušlo ani jediné nadýchnutie ministerského špeha.
„Ehm, ehm…“ Dolores zjavne neskončila, hoci musela vidieť niekoľko zívajúcich študentov. „Ešte je jedna záležitosť, ku ktorej sa musím na tomto mieste vyjadriť…“
Hermiona v tej chvíli drgla do Harryho, aby spozornel. Tiež dosť okato zazíval.
„…pevne verím, že boli vaši rodičia dosť prezieraví a zabránili tomu, aby ste sa dostali k istým klamlivým pamfletom, ktoré sa šírili našou krajinou…“ vypustila a dívala sa po sieni. „Ministerstvo mágie mojím prostredníctvom prehlasuje, že sú to lži. Vydalo zatykače na neznámych páchateľov a aurori intenzívne pátrajú po miestach, z ktorých sú tieto pamflety vypúšťané. Po zatknutí previnilcov príde k odsúdeniu a niekoľkoročnému väzeniu a každý, u koho bude preukázané, že toto činil, napomáhal tomu alebo mal len informácie o takejto aktivite, bude súdený obdobne,“ s úsmevom sa zadívala do miest, ktoré okupoval Potter tím.
Harry pozrel na Dumbledora, ktorý pokojne načúval rečneniu profesorky, po jej posledných slovách však rezko vstal.
„Ďakujem vám, Dolores, za úvodný príhovor k študentom,“ usmial sa na ňu a ona mu úsmev opätovala. Harry sa zamračil. „Uznávam, že boli vaše slová zaujímavé a inšpiratívne, nemyslím si však, že by táto akademická pôda mala pôsobiť ako miesto, na ktorom by sa mali riešiť moje osobné spory s ministerstvom. Študenti sú tu hlavne preto, aby im boli odovzdávané vedomosti a znalosti, ako ste sami povedali a neverím, že by sa starali o čokoľvek iné…“
„A napriek tomu ste jedného študenta prehovorili k tomu, aby vaše lži rozširoval spolu s vami?“ natiahla s úsmevom. Aj duchovia prestali plávať pomedzi lavice a načúvali. Niekoľko hláv sa obrátilo k Harrymu, ktorého Ginny držala za pažu na mieste.
„Znova opakujem, že toto je Stredná škola čarodejnícka, Dolores. Na súdnom procese so Siriusom Blackom som sa k celej záležitosti vyjadril zrozumiteľne a naposledy. Nemám k tomu čo povedať a už vôbec nie tu. Ak existuje niekto, kto sa rozhodol vziať moje slová a slová Harryho Pottera vážne, má moje sympatie a úctu k jeho zdravému rozumu. A ak produkuje pamflety a snaží sa presvedčiť verejnosť, držím mu palce. Neustálym zatváraním očí pred pravdou ju neodsuniete nabok. A teraz, ak dovolíte, ukončím uvítaciu hostinu a pošlem študentov spať. Prišli sa totiž učiť a nemajú záujem zúčastňovať sa nezhôd medzi mnou a ministerstvom,“ vyriekol s úsmevom. Pokojne a s ľahkosťou.
Harry videl, že Dolores v duchu zúri a soptí. Sám chcel vyskočiť a niečo od srdca povedať, keby ho Ginny nedržala skrátka. Sama Hermiona nahnevane gánila nehovoriac o Ronovi, ktorý mal tiež čo robiť, aby nevyskočil.
„Nech sa páči, pán riaditeľ…“ vyšlo z Dolores nasilu a kvokla na stoličku. V tom momente sa rozšíril po sieni šepot a trval aj vo chvíli, kedy ich riaditeľ posielal do postelí.
Harry ostal sedieť na mieste. Chcel počkať, kým sa sieň aspoň trocha vyprázdni. Hermiona zdrapla Rona, aby si šli plniť svoje povinnosti. Videl, ako Dumbledore odišiel bočným vchodom niekam, ktovie kam a Dolores si upíja zo svojho kalichu.
„Nechápem to,“ vyšlo z Nevilla, keď sa napokon aj oni vybrali do svojej klubovne. Väčšina študentov už bola preč. Pri odchode na Harryho pozerali a ukazovali, niečo si drmolili. Harry zachytil, že sa niektorí pýtajú ostatných, čo za pamflety to tá ministerská ženská spomínala.
„Ministerstvo kontroluje správnu radu, ale plnú kontrolu nad Rokfortom má odpradávna riaditeľ,“ vysvetľoval Harry to, čo mu bolo vysvetlené cez prázdniny. „Ten sa musí riadiť rozhodnutiami správnej rady, ak tam nejaký návrh prejde väčšinou…“ stiahol obočie. „K odvolaniu riaditeľa ale musí správna rada rozhodnúť jednoznačne… a to sa ministerstvu nepodarí. Nikdy si nepodvolí celú správnu radu. Viacerých áno, celú nie…“
„Čiže keby správna rada nadpolovičnou väčšinou odsúhlasila, že od zajtra budeme chodiť po škole holí, riaditeľ by to musel na ďalší deň ráno pri raňajkách zahlásiť?“ spýtala sa Lucy.
„Tak nejak, áno,“ uškrnul sa Harry. „Aby sa zbavili Dumbledora, museli by súhlasiť všetci trinásti, čo sa im nepodarí.“
„Postupnými pozmeňovacími návrhmi by ale kontrolu získať mohli, nie?“ spýtala sa. Ginny prikývla.
„A preto tu je drahá Dolores. Mysleli sme si to, svojimi slovami to ale vlastne potvrdila…“
„Ty si ju počúvala?“ podivil sa Harry, keď začali vystupovať schodmi chrabromilskej veže.
„Dalo to dosť práce, ale áno,“ privolila so zamračením. „Som si istá, že Hermione neušla ani jediná súvislosť. Ale keď si to vezmeš… zachovajme, čo zachovať máme, odstráňme, čo je potrebné odstrániť…“ zavrtela hlavou. „Je to jasné.“
„Mne ani nie,“ priznal sa Neville. Harry ho s úškľabkom tresol po chrbte.
„Tiež ma odpútavalo to je ehm, ehm…“
„Hermiona nám to vysvetlí,“ uškrnul sa Neville. Dievčatá zavrteli hlavou.
Do klubovne prišli zrejme úplne poslední. Neville vravel, ako napíše babičke, aby mu kúpila bežeckú obuv, keď ich zarazil hluk.
„Aké pamflety?“
„Ty mu veríš?“
„No jasne…“
„Klamú. V Prorokovi písali…“
„Bež do čerta s Prorokom…“
„Ticho!“ skríkol Harry dívajúc sa na Seamusa s Ronom, ako proti sebe stoja v takmer bojových pozíciách. Pri Ronovi stál Colin so Stevom a pri Seamusovi neutrálne sa tváriaci Dean s Parvati a Lavender.
Klubovňa bola zaplnená, dokonca ani prváci nešli do spálni, hoci Hermiona stála pri schodoch a práve vtedy, keď im chcela začať vysvetľovať, spustila sa hádka.
„Aké pamflety, Harry?“ spýtalo sa ho akési dievča, ktoré nepoznal ani náhodou, hoci ho možno niekedy videl.
„Je to pravda, Harry?“ ozvalo sa odkiaľsi.
„Nie si blázon, však?“ Katie Bellová sa naňho uškrnula.
„Určite je, ale v tomto hovorí pravdu,“ obe dvojčatá sa vystreli. Harry sa ale díval na Seamusa, ktorý sa mračil.
„Čo sa deje?“ spýtal sa svojho spolužiaka. Klubovňa stíchla rovnako ako v momente, keď sa do seba pustili Dolores s Dumbledorom.
„Deje sa asi to, že ma mama nechcela na Rokfort ani pustiť, vieš?“ mračil sa. „A ako viem, nie som jediný, kto má podobný problém…“
„Problém so mnou?“ stiahol obočie. „Alebo problém s tým, čo píše Prorok? Pretože to je rozdiel, Seamus, vieš? A sakra veľký problém,“ odfrkol.
„Je to jedno…“
„Ale nie je pokiaľ veríš tomu, čo píše Prorok,“ Ron pristúpil k Harrymu.
„Videli ste, čo Prorok písal minulý rok, nie?“ pridal sa aj Neville.
„Tak čo sa teda stalo?“ ozval sa tretiak, ale Harry nepoznal meno. „Prorok rezolútne odmieta návrat Toho, koho nemenujeme, hoci Dumbledore aj s Harrym tvrdia, že sa vrátil…“
„Nečítal si pamflety, Jimmy?“ spýtala sa ho Ginny.
„Nie každý sa k nim dostal, vieš?“ mykol plecami. „Videl som, že sovy niečo nosia, ale rodičia to zhabali skôr, než som to prečítal. Keby lietali ráno… lenže oni mrchy chodili večer, kedy boli doma…“
„Dobre teda,“ vypustil Harry a klubovňa znova stíchla. „Stalo sa asi to, že ma pri turnaji pohár premiestnil na cintorín. Postaral sa o to falošný Moody, za ktorého sa vydával údajne mŕtvy Barty Crouch junior. A na cintoríne bol ďalší údajne mŕtvy, Peter Pettigrew. Ten mal so sebou tvora, ktorému chcel prostredníctvom temného rituálu dať telo a tým pádom moc. A tento rituál aj prebehol a Voldemort povstal, získal telo a postupne získava moc. Na cintorín prišiel Dumbledore a zachránil ma. To je všetko…“
„Počkaj, ale…“
„Ministerstvo toto zubami nechtami popiera a myslí si, že sa chce Dumbledore stať ministrom, prípadne novým Temným pánom,“ zasmial sa nasilu. „Ak tomuto veríte, je mi to ľúto,“ díval sa na Seamusa.
„Neuvedomujete si, že sa Dumbledore mohol stať ministrom už minimálne päťkrát, keby chcel?“ ozvala sa Hermiona. „Myslíte, že keby chcel získať moc, musel by sa snažiť? Najmocnejší čarodejník súčasnosti? Prečo by si to vymýšľal a prehováral Harryho, aby jeho historku podporoval?“
„Ja nebudem nikoho presviedčať o mojej pravde,“ Harry preniesol pohľad zo Seamusa na ostatných prítomných. „Mám ju… a vy buď verte, alebo neverte, ako chcete,“ mykol plecami. „Dobrú noc…“