Kategória: Nauč ma smiať sa… a milovať

Po piatich rokoch               Nad Londýnom vládlo jasné a teplé počasie. Na oblohe nebolo ani mráčika a všetko nasvedčovalo tomu, že sa slnečné počasie udrží niekoľko nasledujúcich dní. Na záhrade domu Harryho Pottera sa všetko chystalo k oslave. Priatelia sa tu síce schádzali veľmi často a hocikedy v priebehu roka, dnes bola však výnimočná a mimoriadna situácia a všetko muselo práve tomu nasvedčovať. …

A Mills sa smial, spokojný sám so sebou, tým nenávideným smiechom, ktorý ju prenasledoval v snoch.                Pomstil sa, nech trpí presne tak, ako vtedy on. A ona nech sa na to díva, kurva jedna prašivá. Obaja majú to, čo si zaslúžili. Smial sa a načúval Harryho bolestnému revu. Kvôli tomuto sa oplatilo riskovať úplne všetko.                „Ty netvor!“ …

„Toto ti len tak neprejde,“ zasyčal na Millsa Harry snažiac sa tým odpútať pozornosť z Ginny na seba. A možno by ju jeho hlas vytrhol z tej ulity, v ktorej sa jej duša behom pár sekúnd ocitla. Strnulosť ustúpila, teraz sa chvela po celom tele, hoci si to ani sama neuvedomovala.               „Vážne?“ Mills preniesol pohŕdavý pohľad z Ginny na Harryho. …

„Hermiona,“ vyhŕkol prekvapene Harry. Spolu s Ginny uvoľnene odložili prútik. Tejto nedôvery a prílišnej opatrnosti sa nezbavia snáď do konca životov. Hermiona však prišla v netradičnom čase. Boli tu so Severusom ráno, teraz sa mali venovať svojim povinnostiam. „Čo sa stalo?“ spýtal sa. Vyzerala rozrušene a nahnevane.               „Minerva si ma zavolala,“ zaprskala a posadila sa do kresla. „Za normálnych okolností …

Posledné dni do konca prázdnin prebiehali takmer identicky. Ráno sa zobudili, aby sa naraňajkovali. Ginny už nerobilo problém ani to, aby zišla dole v dobe, kedy sa v ich dome nachádzal škriatok, od ktorého dokonca začala mámiť rady ohľadne kúziel na varenie a upratovanie. Hoci jej nevedel presne povedať, aké kúzlo používajú čarodejníci, dokázal aspoň poradiť, na čo …

Ginny podozrievavo pokukovala po fľaštičkách s elixírmi, ktoré ležali na kuchynskej linke. Videla Harryho oči v priebehu dňa. Hoci vtipkovali a smiali sa, bláznili vo vode a doberali si Severusa a najmä ich rýchly a krátky výlet do Argentíny, ktorý mal nasledovať hneď po večery, videla na ňom, že nie je všetko v poriadku. Keď sa tu teraz zjavili tie elixíry a najmä …

Večera prebiehala veľmi mĺkvo. Ginny bola na Severusa stále nahnevaná a svojím mlčaním sa rozhodla na túto skutočnosť upozorniť. Nie, že by to Severusovi prekážalo, že? On mlčal preto, lebo nepovažoval za nutné komukoľvek v tejto chvíli čokoľvek vysvetľovať. Nikomu nič nebolo po tom, kde bol, prečo a čo robil. Jedine tak Hermione, s ktorou sa po večeri aj …

„Prečo to nejde?“ stiahol obočie. Vlastne sa musel snažiť, aby tú otázku vyslovil pomedzi dva hlboké výdychy. Bol vzrušený na najvyššiu možnú mieru. Takéto niečo ešte nezažil. Ešte sa mu nestalo, aby ho obyčajné bozkávanie priviedlo až do takéhoto stavu. Nebol rád, že to prerušila. Merlin, sakra, jasne, že nebol spokojný s tým prerušením. Veď sa …

„Tri pivá a jednu minerálku,“ vrkol Severus na predavača v stánku. Musel sa proste postaviť a ísť kúpiť nápoje, pretože si musel všetko v pokoji premyslieť. A tí traja vyzerali, že na tej deke budú tvrdnúť skutočne až do súmraku. To ešte nedostali úpal? No, Potter vyzerá, že má úpal nepretržite od svojho narodenia, Ginevre to slnko tiež zrejme neprospieva …

„Môže ti byť úplne ukradnuté, čo som si zbalil,“ zavrčal po ňom Severus podráždene. Bolo mu jasné, že si všetci traja nenechajú ujsť príležitosť, aby si z neho strieľali, doberali si ho a privádzali ho do rozpakov. Ale on s nimi zatočí. Veď ešte uvidia.                 „Chápem to tak, že si si ich zbalil, aby si netrhal partiu?“ …

„Najprv by sme mohli zájsť do toho obchodu, ešte máme dosť času,“ prezradila Hermiona po tom, čo sa premiestnili na bezpečné miesto v Londýne a skontrolovala si čas na hodinkách. Držala ho pod pažou, aby ho asistovane premiestnila a trocha nerada sa ho púšťala.               „Čas… na čo?“ podozrievavo sa spýtal. Vedel, že mu chce niečo vyviesť, ale stále …

Hermiona sedela vo Veľkej sieni pri raňajkách a zamyslene uchlipkávala z teplého čaju. Už od včera mali profesori voľno. Mohli ísť za svojimi rodinami alebo kamkoľvek by chceli. Dalo by sa povedať, že ju nepotešilo zistenie, že Severus už tak zrejme učinil. Za rodinou nešiel, pretože žiadnu nemal a pochybovala, že by takto skoro šiel za Harrym. Ale …

„Proste si sa s Hermionou stavil, aha,“ prikývol Harry vážne a potom sa rozchechtal. A nevedel prestať. „Prepáč,“ zahíkal sa. „To sa nedá ani predstaviť si, ani keby som sa ako snažil,“ chechtal sa. Severus po ňom ublížene gánil.               „Skonči,“ zamračene prskol.               „Dobre, prepáč, už prestanem,“ skoro sa zadusil, ako sa snažil upokojiť. Potom naňho pozrel.               „Ak sa …

Zachvela sa pod jeho dotykom. Končekmi prstov ju len letmo hladil po líci, ale stačilo to k tomu, aby sa zatriasla vzrušením. Čo by s ňou spravili jeho dotyky na inej časti jej tela? Dívala sa mu do tváre a videla na ňom len obrovskú túžbu poskytnúť jej rovnaké potešenie, aké mu dopriala ona. Nič iné. Žiadna chuť …

„Tak fajn,“ skonštatovala Hermiona zrazu sa cítiaca neisto. „Dáme si ešte tortu?“               „Nie, ďakujem slečna Grangerová. Mal som kúsok torty dnes a kúsok pred dvoma týždňami a to je o dva kúsky viac, než som mal za celý svoj život,“ nevinne sa pousmial. Zabodla doňho pohľad.               „To ste vážne v živote nejedli tortu?“               „Nemám rád sladké.“               „Ani čokoládu?“ povytiahla …

Nesmelo zaklopala na dvere. Dnes večer s niekým musí byť, niekto jej musí pomôcť nezakopnúť. Sama ostať nemôže a predsa jej vravela, že môže prísť hocikedy, keď bude potrebovať. Hermiona v duchu ubezpečovala samú seba, že klopať na dvere riaditeľky Rokfortu o pol dvanástej večer vôbec nie je šialený nápad.               Nemohla ísť za Harrym a Ginny. Nemohla ísť ani za …

„Takže,“ spustil Harry nervózne, keď sa usadil s Hermionou pod altánok. Kútikom oka videl, že je nervóznejšia, než on, čo ho zase až tak príliš neprekvapilo. Ako povedal už niekoľkokrát. On problém nemá. Ona áno. A napriek tomu sa cítil ako školáčik, ktorý musí predviesť vystúpenie pred celou školou. Strašne túžil po tom, aby sa nič nepokazilo.               …

Sedela zamračene v kresle a očami hypnotizovala tri plné fľaše, ktoré boli len päť metrov od nej.               Mala za sebou dosť silné zážitky. Možno by si za odmenu, že sa jej všetky podarilo ako tak zvládnuť, mohla dopriať pohárik či dva. Kto by jej to mohol vyčítať? Nemala v úmysle spiť sa. Vedela, že by sa už dokázala …

Bolo to zvláštne prebudenie. Dalo by sa povedať, že to bolo výnimočné a mimoriadne prebudenie, aj keď si to v ten moment ani jeden z nich neuvedomoval a rozhodne nemal čas o niečom takom špekulovať.               Stalo sa prvý raz, čo sa zobudili obaja takmer súčasne. Nie v jeden okamih, ale stačilo, keď sa jeden trocha …

„Dajte mi pokoj!“ sipela naštvane po násilníkoch. Nehysterčila, aspoň zatiaľ. Pokúšala sa vyšklbnúť, ale nezmohla proti silným pažiam nič. Až keď ju začal tretí ohmatávať a stískať pochopila, že sa z toho nedostane. Ani rečami, ani ničím iným. Pevne ju držali pritisnutú na zemi, dokázala len kopať nohami, ale to už bol na terase aj Mike a silno …

Sedela v hojdacom kresle. Večerný teplý vánok jej ovieval tvár. Pár cvrčkov niekde v diaľke cvrlikalo svoje ódy, ale ona ich nepočula. Ani ten vánok nevnímala. Dívala sa na fľašu. Bola tak blízko a bola plná. Stačilo len málo, len sa pre ňu načiahnuť, otvoriť ju a odpiť si. Bola pokojná, mala na dosah oslobodenie od myšlienok a spomienok. Zovrela …

„Čo ti povedal Snape?“ vrkla po ňom. Bola pripravená na čokoľvek. A on bol tiež pripravený na čokoľvek. „Čo ti narozprával ten podliak?“ sykla.   „Nič konkrétne,“ zvraštil obočie. Jej reakcia bola neúmerná situácii. A jeho podozrenie to len podporilo. „Pýtal som sa, či nevie, čo ťa trápi. Pretože teba jednoznačne niečo trápi. Nepovedal mi nič.“ „Aha,“ …

„Si úžasná,“ vykĺzlo mu spomedzi pier. A nechcel svoje slová vziať späť. Myslel to vážne a cítil, že v tejto chvíli je vyslovenie týchto slov úplne na mieste. Díval sa jej do tváre, ktorá v momente sčervenela. Nemienil uhnúť pohľadom. Chcel, aby pochopila, že tieto dve slová, ktoré vyslovil, myslí vážne. „Čo?“ prekvapene z nej vyšlo. Iste, vo svojom živote …

„No, nemáš za čo,“ hlesla očami tekajúc všade naokolo, keď ich krátke spojenie pier prerušil. „Ale mám,“ pokojne sa usmial. Cítil, že je nervózna a vykoľajená. Že ho od seba mierne odtíska, preto ju radšej pustil. „Nepamätám si, kedy som naposledy oslavoval narodeniny a už vôbec nie, kedy som naposledy niečo dostal,“ stiahol obočie. „Myslím, že to …

„Ginny,“ neisto spustil, keď vydýchol. „Asi je to ten najjednoduchší spôsob, pre oboch, aby sme sa nemuseli krčiť v kresle. Myslím, že na to nie je ani nič zlé,“ pokračoval a cítil, že mu už nehoria len uši. Stále nervózne mlčala so sklonenou hlavou. „Ale ak by ti to malo byť nepríjemné, ja v tom kresle…“ „Nie, nejde …

„Bola by som radšej, keby som si tú večeru mohla vziať do svojho bytu.“ „Áno, tomu verím. Ibaže ešte je stále málo hodín, ešte stále sa po hrade pohybuje dosť ľudí. Neverím, že by ste chceli riskovať odhalenie. Budete sa musieť zmieriť s tým, že tu so mnou pobudnete ešte nejaký čas. Určite vám to ani …

„Zlé správy,“ vypustil Harry. Jeho zamračený pohľad, ktorý venoval pergamenom, sa zmenil na opatrný a starostlivý, ktorý vzápätí uprel na Ginny. „Skôr nepríjemné, ako zlé.“ „Týkajú sa mňa?“ vyzvedala, aj keď vôbec netušila, aká pošta by mohla súvisieť s ňou. „Ginny,“ zmotal pergameny a odložil ich na kraj stola. „Neviem, či by nebolo najlepšie, keby som si obsah …

Hermiona sa pri večeri vo Veľkej sieni snažila tváriť pokojne, akoby sa poobede nič neudialo a žiaden elixír nevypila. Mierne sa na profesorku usmiala, ale potom sa snažila sústrediť na Roberta a jeho rečnenie o ďalších prácach v učebniach, ktoré ich čakali budúci týždeň. Dokonca sa jej podarilo zasmiať nad jedným Robertým vtipom a nesmierne ju potešilo, keď zaregistrovala Snapeovo …

Ginny sa prebudila s pocitom, ktorý už dávno nezažila. Vlastne si ani poriadne nepamätala, keby bolo jej telo ráno po prebratí aspoň trocha odpočinuté. Nespala dobre, jedna menšia nočná mora jej vzala spánok, ale zarazila ju skôr, než by mohla nabrať desivejšie rozmery. Potom našla Harryho, ktorý bojoval proti svojim vlastným nočným prízrakom. Zobudila ho a uložila …

„Aj ja som mal tú česť učiť slečnu Grangerovú,“ flegmaticky natiahol Snape. „A dovolil by som si mierne nesúhlasiť s Minervou.“ „Severus,“ výstražne po ňom sykla Minerva. Nevšímal si ju. S úškľabkom sa díval na Hermionu, ktorá v duchu soptila. „Tam, kde ona vidí výnimočný talent, ja vidím enormnú túžbu vyniknúť aj za pomoci šprtania.“ „Fotografická pamäť …

„Nie, ak si prišla za Ginny, tak mi to skutočne neprekáža,“ Harry stiahol obočie. „Zohnala si pre ňu všetko, čo by, ehm, čo by asi tak mohla potrebovať?“    „Mám všetko, čo si myslím, že bude potrebovať,“ prikývla. Snapea ignorovala úplne a Harrymu venovala len krátky, rýchly pohľad. „Tu sú peniaze, ktoré zvýšili,“ hodila na stôl …

Hermiona sa v tejto chvíli zmohla len na to, aby Harrymu venovala jeden smutný úsmev. Možno by si mali padnúť do náručia, keď sa stretli po vyše ôsmich rokoch, ale teraz, teraz jednoducho nemohla. Radšej sa zamerala na Ginny. Mala na mysli Minervine slová o jej stave a pohľad na ňu ju presvedčil, že neboli vôbec prehnané. Osoba …

Ginny sa opatrne pozrela do zrkadla. Nevidela sa niekoľko dní, ale to, čo cítila jej jasne napovedalo, ako asi musí vyzerať. Dával si záležať, aby svoje činy maskoval. Vyhýbal sa tomu, aby ju udieral do tváre. Vždy. Až do toho kritického okamihu. Modriny na tele sa dali skryť pod šaty, ale s tvárou to bolo horšie. …

Severus sa zastavil pred Hermioniným domom v Huelve. Takmer celý život sa pohyboval v čarodejníckom svete, ale keď už niekedy zamieril do toho muklovského a narazil v ňom na niečo čarodejnícke, cítil to. Dokázal to odhadnúť. Teraz sa mu zvýšené množstvo mágie doslova zahryzávalo pod kožu. Musel sa zaškľabiť. Takže nakoniec predsa len použila prútik. Vystupujúc po schodoch pred …

Harry stál medzi dvoma domami jednej z rušných salemských ulíc pod neviditeľným plášťom a trpezlivo vyčkával na príchod Edmunda Millsa. Predpokladal, že sa bude tváriť akoby sa nič nestalo. Aspoň pred verejnosťou. Počítal s tým, že sa im podarilo niečo nahovoriť svojim hosťom. Možno ich považovali za priateľov a verili, že budú s rodinou Millsovcov spolupracovať a nebudú ďalej rozoberať to, …

„Čo sa stalo v knižnici?“   Harryho vytrhol zo zamyslenia hlas Noaha Heegera. Otázka bola položená značne nervózne, takmer až s obavami. Sám si pred očami premietal pohľad, ktorý venoval Mills Ginny a páčil sa mu čím ďalej tým menej. Rozhodoval sa, či by bolo múdre čakať na nejakú vhodnejšiu situáciu, pri ktorej by sa dozvedel, nie, nedozvedel, …

Príchod Severusa Snapea obrátil jej život hore nohami. A to dosť nepríjemne. Aj keď pomocou alkoholu, ale i tak zabúdala. Teraz to bolo všetko naspäť. Všetky potláčané spomienky jej vírili v hlave. Pokúšala sa ich zahnať pomocou whisky, nedarilo sa jej to však tak, ako by si želala. Sedela vo svojej obývačke na zemi a rukami si objímala kolená. …

„Čo tu chcete?“ sykla Hermiona naštvane, keď prehltla počiatočné prekvapenie a šok. „Myslel som si, že sa starí známi zvítavajú oveľa viac vrúcnejšie,“ natiahol Snape a drzo jej vstúpil do bytu. Obzeral sa okolo seba. „Máte to tu, hm, útulné,“ pohrdlivo nadvihol kútik úst. Očami kriticky prebehol maličkú chodbičku, značne ošumelú, len naoko pôsobiacu ako obývateľnú vďaka …

Minerva, Harry a Severus sa stretli jednu sobotu na večeri v prenajatom byte profesorky, aby si vymenili informácie o svojich pátraniach po oboch dievčatách, či vlastne už ženách a o tom, ako pokračuje Minervina snaha o sprevádzkovanie Rokfortu. Nový minister ju bez okolkov vymenoval novou riaditeľkou, keďže zo starej garnitúry už nežil nik a ona sa stala, vďaka svojmu prežitiu, akousi rokfortskou …

„Potter, je po všetkom.“ „Po všetkom,“ vydýchol. Necítil, že by sa mu uľavilo. Necítil radosť. Necítil nič. Zastretými a unavenými zmyslami vnímal šťastné výkriky, ktoré sa ozývali všade okolo neho. Asi by mal byť veselý aj on, ale bol jednoducho len na konci cesty. Na konci dlhej, úmornej, strašlivej a vyčerpávajúcej osemročnej púte. Podarilo sa mu prežiť, …