Kategória: HP a Zlatá zlatá strela III. Potomkovia Zakladateľov

Harryho zobudil slnečný lúč, ktorý sa rafinovane predral cez starostlivo zatiahnuté závesy. Podarilo sa mu to, našiel štrbinu a cez ňu sa vtiahol až do spálne, na posteľ, na ktorej spal. Otočil sa mu chrbtom. Nechcelo sa mu ešte vstať, ale vedel, že bude musieť. Bola potrebná jeho pomoc.               Každoročne sa totiž všetci, v prvý prázdninový víkend, …

Harry veril, že sa rozhodol správne. Ocitol sa presne tam, kde aj čakal, že sa ocitne. V Prázdnote. Určite mu to bolo ľúto, najmä kvôli Ginny, ktorú tam nechal samotnú, ale vedel, že sa z toho nakoniec raz dostane. On si na tomto mieste očistí svoju dušu a ak bude chcieť, počká ju tu. Potom môžu byť spolu …

Harry to pochopil. Bude si do smrti vyčítať, ak prežije a niekto umrie. Ale je to jeho osud. Malo sa to skončiť takto. Je to časť skúšky, ktorou musel prejsť. V tom momente to pochopil, ale ani to nespôsobilo, že by otvoril dar od Poslov svetla. Každopádne neostal skrytý, ako jeho náprotivok. Mal tú možnosť, vedel, že …

Harry stál na nádvorí skrytý po plášťom. Tam k tomu malo prísť. To vedel naisto. Netušil, ako dlho bude trvať, kým k tomu dôjde. Netušil ani to, kedy zaútočia. Vedel len, že sa musí prinútiť nemeniť sen. Žiadnym spôsobom, nech to bude akokoľvek ťažké. Čo sa dialo v sne pred tým osudovým okamihom, netušil. Nevedel, či bojoval niekde …

„Kedy máš v pláne poslať Andyho do Škótska?“ spýtala sa Ginny svojej kamarátky, keď pomáhali v laboratóriu s rozdeľovaním elixírov. Každý z bojovníkov musel mať základnú sadu pri sebe. A ďalšie zásoby museli byť pripravené vo Veľkej sieni. Tam by mala byť zakrátko vybudovaná akási poľná nemocnica.               „Až keď bude isté, že sa už nedá čakať,“ v tichosti odvetila. „Chcem s ním …

„Crucio!“ skríkol Voldemort na najbližšie stojaceho smrťožrúta. Všetko bolo zle. Nie úplne najhoršie, ale zlé určite. Ale on splnil svoju úlohu. Vyšlo mu to, boli tam a on zabil jeho prekážku. Možno si Dacian myslel, že je idiot, ale on nebol. Poznal tie kúzla, celú dobu vedel, o čo Dacianovi ide. Vedel, že zbrojí proti …

„Severus, nie!“ zreval Frank. To Harrymu stačilo. V momente, ako sa otočil, padalo Severusove telo do jeho náručia. Nechápavo sa díval na krvácajúcu ranu na bruchu a bolesťou skrivenú tvár svojho strýka.               Medzi kamene, spoza ktorých vyletelo zaklínadlo zraňujúce Severusa, v momente leteli štyri lúče.               „Skoro som ho dostal,“ hlesol Severus ležiaci na zemi. „Hajzeľ, ušiel,“ bolestne sa …

Harry sa prudko posadil na posteli. Sťažka sa nadychujúc a snažiac sa vytlačiť obrázok Remusovho mŕtveho tela zo svojej mysle. Nešlo to. Stále ho videl a stále počul jeho posledný výkrik. Stále mal pred očami jeho dotrhané telo. Presne toto sa stane. Presne toto sa aj má stáť. Umrú tam všetci, ak nestihnú ujsť. A Remus ako prvý.           …

Štadión bol celý pohltený v chrabromilských farbách. Červených a zlatých. Preto nebolo jednoznačné, ktorý tím má väčšiu podporu. Z povzbudzovania sa zdalo, že viac študentov drží palce Ginny. Možno preto, že to bola stále študentka a oni chceli, aby pohár vyhrali študenti a hrad. Ginny sa na svojho manžela zacerila, keď to spozorovala. Bolo mu …

Ako povedala, tak aj spravila. Aj keď sa viacerí divili a Severus skonštatoval, že je všetko v poriadku, u muklov bývalo bežné, že tehotnú ženu sledovali aj celé tehotenstvo. Respektíve, že bola hospitalizovaná dlhú dobu. A Hermionino tehotenstvo bolo od začiatku vyhlásené za rizikové. Každopádne, ak nie Poppy či Goldstein, jej matka sa rozhodla bdieť …

„Syn môj,“ vypustil Temný pán tichým hlasom. Netypickým a zarážajúcim. Vážne to bolo zvláštne. Len pred malou chvíľou mučil všetko, čo sa v jeho okolí pohlo, taký sa vrátil naštavný a zúrivý. A teraz bol pokojný až desivo. Dacian zvraštil obočie netrpezlivo čakajúc, čo príde. „Áno, otec?“ spýtal sa predstierajúc pokoj po dlhej chvíli, počas …

„Čo nám zápas vyhrá?“ „Máme najkrajšie habity, napríklad,“ dvojčatá pokračovali vo vtipkovaní v jednej zo šatní.               A to bola zrejme pravda. Pokým Chrabromil mal červené dresy, Bystrohlav modré a Bifľomor žlté, klasické školské, družstvá zo Základne bojovali s problémom. Napokon sa znova ukázala Seamusova mama. Nie komplet dresy, ale aspoň obyčajné plášte upravila tak, aby …

Harry mal ten deň, v piatok po obede, na ktorom bol vyzvaný k súboju, dvojhodinovku práve so siedmakmi, ktorí sa všetci zubili, keď vošiel do triedy. Snažil sa tváriť pokojne, hoci mu v hlave stále vŕtalo, čo konkrétne majú dvojčatá v pláne. Nemohlo to byť nič zložité, keď do toho tak rýchle zatiahli jeho manželku, …

„Si si istý?“ spýtal sa Severus Harryho v rokovacej miestnosti Základne. Harry prevrátil oči. Kedy mu už ktokoľvek prestane klásť tú otázku? Áno, bol si istý. Ginny mu to síce tam vonku potvrdiť nemohla, pretože bola menšia a vo výhľade jej bránila strecha jednej z budov, ale on to videl veľmi jasne. Potom sa pokojne …

„Takže, najprv by sme si mali spraviť akúsi inventúru toho, čo máme a čo môžeme očakávať,“ spustili dvojčatá v Ronovej izbe, kde bola podrobná maketa Rokfortu. Stretli sa tam o štvrtej poobede a Severus si s hrôzou uvedomil, že na hrade skutočne ostal sám. Aspoň čo sa týkalo skutočne dospelých a schopných ľudí.               Tonksovú ani Longbottomovú nemohol rátať. To boli ženy. …

Obaja sa rozbehli na juh. Po pár metroch však Severus prevrátil oči a zavrtel hlavou sám nad sebou a zastavil Draca.               „Je hlúposť, aby sme bežali niekoľko kilometrov. Premiestňovanie bude jednoduchšie,“ nadhodil s úškľabkom.               „To iste, ak sa však viete, kam presne sa premiestniť. A to my nevieme, nie?“               „Nie, to skutočne nevieme. Preto by sme sa mali premiestňovať …

„Ešte to nie je ale stopercentné,“ zamrmlal Neville, ktorý bol znova stredobodom pozornosti. „Len som sa chcel podeliť s novinkami, keď už je tá porada,“ mykol plecami pýriac sa.               „Je to na dobrej ceste?“ usmial sa naňho Bill. Neville zaváhal. Dívalo sa naňho niekoľko párov dychtivých očí a on bol z toho nesvoj.               „No, rád by som sa …

„Teoreticky by to mohlo fungovať,“ zamyslene skonštatoval Severus, keď mu Ginny prezradila, nad akou možnosťou uvažovali v priebehu uplynulých troch dní. To by znamenalo, že by nakoniec nemusel ani umrieť. A ani nikto iný, potenciálne možný. „Aj napriek tomu to ale bude ťažké,“ pozrel na Harryho.               „Určite áno. Ani sa neodvažujem uvažovať nad tým, že ste všetci …

„Možno by som na to prišiel, ak by som sa sústredil,“ vypustil Draco. Harry vyzeral zamračene a zamyslene. „Ale aby sme ušetrili čas, mohla by si nám to vysvetliť?“ spýtal sa snúbenice.               „To kúzlo nebude trvalé,“ povzdychla a poposadla si na stoličke. „Ak si uvedomíme chybu, ktorá ovplyvní našu budúcnosť, negatívne, zákonite ju napravíme a potom už nebudeme …

„Výborná práca, Neville,“ s úsmevom potľapkal Harry svojho kamaráta po pleci. A nebol jediný, kto ho v ten deň pochválil. Neville hneď ráno pri raňajkách vo Veľkej sieni prezradil Harrymu svoj poznatok, ale museli čakať až na podvečer, aby sa poradili. Teraz sedel medzi svojimi rodičmi, zapýrený kvôli zvýšenému záujmu a nebol vôbec vo svojej koži.                 „Vďaka,“ hlesol …

Ginny zamrel v hrdle výstražný výkrik. Chcela zavolať pomoc, upozorniť, že sa deje niečo neobvyklé, ale v momente si uvedomila, že nedokáže hovoriť, ani sa poriadne hýbať, len sa bezradne dívala na biely jas, ktorý sa zjavil vo dverách a ktorý pozvoľna nadobúdal formu postavy v bielom. Posol svetla. To jej napadlo okamžite. To on ich musel umlčať a znehybniť. …

Severus sedel na ošetrovni s hlavou zloženou v dlaniach a premýšľal, či skutočne spravili všetko, čo v danej situácii mohli. Z druhej strany Harryho postele sedela Ginny a so začervenanými očami hľadela kamsi do prázdna. Bola už pokročilá nočná hodina, všade vládlo ticho. Na ošetrovni určite.  Po tom, čo ich šokovaný Dobby primiestnil na hrad a vrhla sa na nich ešte šokovanejšia …

Harry kráčal po horúcom piesku stále odhodlane vpred bez toho, aby sa obrátil za Severusom a bez zaváhania. Aj napriek myšlienkam, ktoré ho začali prenasledovať. Mal strach, to určite, ale už raz na tomto mieste bol a pevne veril, že nech bola Bystrohlavová akákoľvek, zabiť by ho určite nechcela.               V okamihu sa prostredie okolo neho zmenilo. Musel prudko …

„Čože?“ Neville na nich vytreštil oči. Práve mu predostreli úvahu kentaurieho liečiteľa o tom, že by možno dokázal sériou elixírov vydráždiť mozgové vlny jeho rodičov, normálne fungujúce pri bdení, ktoré boli zásluhou veľkému množstva kliatob odsunuté do úzadia a miesto toho sa u nich naplno rozvinula činnosť mozgových vĺn, ktoré u nepostihnutého človeka prevládajú počas spánku. Práve preto, podľa Sobriana, …

Obrana zlyhávala, útočníci boli v prevahe. Misky pomyselných váh sa prikláňali na stranu votrelcov a takto to skončiť nemohlo.               „Harry! Draco!“ Ginny prekričala ten lomoz, aby upútala Harryho pozornosť. Vedel a videl to aj sám. Blondiak ležal na zemi, zrejme mal dolámané nohy, pretože sa prazvláštne snažil odplaziť preč. Harry zahrešil. Michael bol len pár metrov …

Harry v hlave počul každý úder svojho splašene bijúceho srdca. Dacian si ho prestal všímať, zameral sa na dievča znehybnene sediace na lavici priamo oproti svojmu manželovi. Ani nie dva metre od neho. Ten hajzeľ bude mať pred očami všetko, čo s ňou porobí. A šetriť nebude ani jedného z nich. Tešil sa na túto chvíľu a spravil všetko pre …

„Dobre to dopadlo,“ ozval sa Harry od dverí spálne.               „Áno?“ Severus si ho skúmavo prezeral. Jeho synovec sa usmieval a pôsobil pokojne a to sa mu okamžite prestalo pozdávať. Stiahol obočie. „Ako dobre to dopadlo?“               „Asi tak, že už nebudem zabíjať,“ vysvetlil a prešiel k nim, aby si sadol vedľa Ginny. Neprestával sa dívať na svojho strýka a natiahol sa …

„Luna!“ zvolal Neville vydesene. Draco po nich strelil pohľadom. K zranenej Chloe sa pridala aj Luna, ale tá vyzerala byť oveľa viac zasiahnutejšia.               „Neville,“ po kolenách sa k nemu predral neprestávajúc odvracať toľko kameňov, koľko bol v tej chvíli schopný.               „Dostala to,“ zabrblal neberúc na zreteľ obranu. Prútikom švihal okolo jej tela a snažil sa zastaviť krvácanie zo štyroch …

Severus sa nešťastne díval na dvadsaťtri vzorne nastúpených študentov. Všetci mali na sebe habity, v rukách zvierali prútiky a čakali, čo sa bude diať. Ten obrázok ho vskutku dojal. Povzdychol.               „Dobre, v prvom rade vám dám jednu radu,“ zamračil sa na nich. „Aby sa vám dobre bojovalo, naučte sa pri metaní zaklínadiel držať ľavou rukou svoje habity, tak …

Severus s pochmúrnymi myšlienkami sledoval odchádzajúce deti. Takzvaný konkurz bol napokon dlhší, než by si predstavoval. Skutočne musel starostlivo vyberať a najmä predpokladať, z ktorého študenta sa rýchlejšie vyvinie dobrý, či skôr uspokojivý bojovník. Pretože na poriadny tréning zrejme nebudú mať dostatok času. A oni vyzerali, že sa nachádzajú na takmer rovnakej úrovni. Výnimku tvoril snáď len Malfoy, ktorý …

„Ako sa tak na vás dívam, tak skôr napadne prvý sneh, než sa vám trocha rozsvieti,“ zavrčal na členov študentskej vetvy Rokfortskej armády, ako sa zrejme budú už čoskoro nazývať. Pokynul Ginevre, aby mlčala a začul, že správnu odpoveď šepká svojmu manželovi. Dalo sa to predpokladať. Kútikom oka sledoval Lunu, ale tá sa tvárila neprítomne. Merlin …

„Čo s nimi?“ pýtala sa Sinistrová stojac vo Veľkej sieni pri kolegyni Grangerovej. Obe sa dívali na päticu Slizolinčanov, ktorí sa vyhli eskorte z hradu sediac za svojím stolom a tváriac sa takmer až stratene. Členovia RA, ktorí neuposlúchli výzvu na opustenie Veľkej siene a snažili sa tváriť nenápadne, po nich zazerali. Draco s Ginny im šepky vysvetľovali, že Snape …

„Aké reči?“ Hermiona stiahla podozrievavo obočie.               „Myslím, že si dosť inteligentná, aby si vedela, o akých rečiach hovorím,“ Ginny zavrtela hlavou.               „No jasne,“ Hermiona sa zamračila. „Tvoje spolužiačky zavetrili náznak rozvíjajúceho sa romániku medzi mnou a Billom. Nemám pravdu?“               „Úplnú,“ prikývla s povzdychom. „Vzali si to do hlavy a aj keby som sa na hlavu postavila, zrejme im to …

Ginny priviedla svoje družstvo na štadión s odhodlaním a v plnom nasadení. Zápasy so Slizolinom priťahovali každoročne zvýšenú pozornosť a každoročne fandili tri fakulty Chrabromilu. Čo bolo pochopiteľné. A takmer každý rok sa stalo, že počasie zápasu neprialo. Jeseň bola plne rozbehnutá a pravidelne vládlo daždivé počasie. Pamätala, že minulý rok si polovicu zápasu nevideli na špičku nosov. Tento rok bolo …

Zbledol. A neveriacky sa naňho díval. To aj predpokladal. Potešilo ho zistenie, že nevyzerá nejako nechápavo, takže mu došlo, čo po ňom chce. Nebolo to nič príjemné, to určite. A nebude to ani jednoduché.               „No tak, Potter,“ prevrátil oči. „Potrebujem zajtra pre prvákov minimálne štyridsať červoplazov. Musia sa ich naučiť pitvať. Určite uznáš, že pre ich ďalšiu …

„Tuším sa mi ani nechce zisťovať, ako veľmi sa situácia zhoršila,“ Harry stiahol obočie a pozrel z Dobbyho na Hermionu. Vyzerala poblednutejšia. S nákazou to ale nesúviselo, vydesila ju Dobbyho správa. Harry pozrel naspäť na Dobbyho. „Koľkí sú už mŕtvi?“ spýtal sa opatrne.               „Sedemnásti,“ zapípal Dobby. Z Hermiony vyšiel pridusený ston.               „Dobre, počúvaj Dobby,“ Harry si prikľakol k škriatkovi. Ten …

„Ginny, počkaj,“ zarazil ju. „Prosím ťa, ako zle sa cítiš ty?“ zadíval sa na ňu s obavou v očiach. To jej ranné nechutenstvo sa mu nepozdávalo. Aby bola tehotná, to bolo málo pravdepodobné, takmer až utopické. A toto všetko, čo sa začalo diať…               „Celkom dobre, vážne,“ presvedčivo sa naňho usmiala.               „Ale ráno…“               „A na jedlo nemám chuť ani …

„Máme pre vás svadobnú cestu.“               „Vážne?“ pochybovačne sa spýtal Harry. „A kam budeme môcť ísť? Núdzová miestnosť? Alebo nám vyzdobíte jednu z miestností na hrade a budete nás pravidelne kontrolovať?“               „Potter, netrep,“ vrkol Snape tváriac sa vražedne. Harry si však nebol istý, či chce zavraždiť jeho alebo tých, ktorí ho do tejto situácie dostali. „Nakoniec ma prehovorili, …

„Máme problém, Severus,“ vyhŕkol Lupin, keď sa v sobotu predpoludním prebúchal k Snapovi do bytu.               „Iste, my máme len problémy. Počnúc Temným pánom, cez svadbu Pottera až po absenciu mojich obľúbených tekvicových koláčov,“ prskol na vlkolaka. „Čo sa deje?“                 „Boli za mnou bratia Smithovci. Sovy, ktoré mali ráno priletieť s poštou, neprileteli. Preverili situáciu. Pred vzdušnou hranicou …

Ginny, kde, prosím ťa, si?               Hrdlo mal stiahnuté, keď vysielal správu. Keď sa mu podarilo zmraziť ju na ceste k veži, tak… Pokúšal sa ani si to nepredstavovať.               Už idem od mamky.                Odpoveď sa zjavila na náramku. Od úľavy sadol na stoličku.               Trochu sa ten rozhovor natiahol. Všetko ti porozprávam.               Ginny, zadrž. Nechoď sem. Alebo …

Zlatý záblesk napokon spozorovala aj Ginny. Strela sa vznášala niekoľko metrov napravo pod Dracovým zadkom, ale keďže ten striehol po okolí, nezaregistroval ju pod sebou. Veľmi dobre vedela, že jej kamarát sa nedá oklamať. Nie je idiot. Keby sa rozletela na druhú stranu, nedal by sa prekabátiť. To by mohla skúšať na niekoho iného, nie …

„Ja a Ginny sme sa vzali,“ vydýchol. Uprene sa díval na manželov Weasleyovcov. Molly prekvapene zamrkala a Artur nechápavo stiahol obočie.               „Čo ste spravili?“ dvojčatá to síce vypustili jednohlasne, ale nanajvýš šokovane.               „No, vzali sme sa,“ Harry zapípal. Cítil, že v ňom začína narastať panika. Cítil, že mu Ginny pevnejšie zovrela dlaň. Neodvážil sa na ňu pozrieť, …

„A spôsobilo? Severus? Prišla som o dieťa? Alebo budem mať postihnuté dieťa? Alebo čo!?!“               „Nie…“               „Nie čo? Nepotratila som? Alebo nebudem mať postihnuté dieťa?“ netrpezlivo sa spýtala.               „Ak ma necháš dohovoriť, tak sa to dozvieš,“ prskol podráždene. Zamračene sa na ňu díval, ale chápal ju. Že bola tehotná, to vplyvom okolností vzala na vedomie rýchlo, …

Díval sa na Hermionu a na moment stuhol zdesením. Jej habit bol čoraz viac nasiaknutý krvou. Neprestávajúc držať svoj ohňový štít si k nej prikľakol a priložil svoje prsty ku krčnej tepne. Modlil sa k Merlinovi, aby niečo zacítil.               Nemohol vidieť, ako Severus odhodil niekoľkých útočníkov vyčarovaným kamením. Nemohol vidieť ani to, ako Koreško padol do náručia Lupinovi. …

„Pani Rokfortu, manželia, Ginny a ty. Nechceš mi niečo vysvetliť, Harry?“ ozval sa mu za chrbtom hlas.               „Remus,“ vydýchol, keď sa otočil za hlasom. Okamžite skontroloval okolie chodbičky, aj spojovacej chodby. Nikde nikoho nebolo. „No, ja…“ zakoktal sa. Pozrel do vlkolakových očí, ale videl v nich len pobavenie, ktoré zjavne vystriedalo počiatočné prekvapenie.               „No, ty,“ usmial …

„To je absolútna šialenosť, o čo sa chcete pokúsiť!“ Dacian to už nemohol počúvať. Jeho otec tu nebol, a oni ho vzali medzi seba len preto, lebo to práve jeho otec prikázal. Pasoval ho do akejsi funkcie hlavného plánovača útokov, ktoré povedú proti Rokfortu a najmä Bella dostala prísny rozkaz, že ho majú priviesť pri akejkoľvek zmene a vždy, …

Díval sa na prichádzajúce skupinky študentov, ktorých debaty sa tlmili po vstupe do učebne a úplne stíchli, keď si posadali. Najprv Bifľomor, potom Slizolin. Videl, že mu chcel Colin zamávať, ale Draco ho s úškľabkom včas štuchol do rebier. Ginny na svojho profesora provokačne zamrkala, ale potom si už disciplinovane sadala do lavice vedľa Malfoya. A Luna sa …

Nasledujúci deň ich čakala najrozsiahlejšia a svojím spôsobom najnebezpečnejšia akcia za posledné tri mesiace. Harry ráno vstal ešte skôr, než zvyčajne, aby do seba nervózne hádzal raňajky. Ako mu dvojčatá nezabudli pripomenúť, posledné raňajky medzi normálnymi ľuďmi. Od zajtra bude raňajkovať medzi strelenými profesormi a pojašenými pubertiakmi. Hermiona a Ginny sa im nezabudli poďakovať za to milé ohodnotenie.               …

„A nič viac mi k tomu neviete povedať?“ nabádal Severus Hermionu.               „Nie,“ zavrtela hlavou. „Jedine to, že už začali zháňať aj pána Goldsteina. Ako liečiteľ od Munga by mohol mať skúsenosti. Je ale niekde na veži a než ho zoženú a než príde dnu…“               „Dobre teda,“ prikývol a zberal sa za Hermionou. „Netuším síce, ako by som mohol pomôcť …

„Prečo by som si ju nemohol vziať? Čo je to za blbosť?“ nechápavo sa mračil. „A čo s tým má vlastne ten prsteň spoločné?“               „No,“ zamračene sa dívala na prsteň a Harry doslova videl, ako v hlave prevracia stránky tých nespočetných kníh, ktoré už prečítala a hľadá v nich úplne všetky informácie, ktoré by mohla použiť. „Samozrejme, že si ju …

„VýMySel?“ Harry nevedel spustiť oči zo stolu, na ktorom ležal model Rokfortu aj s jeho pozemkami. Dokonca aj v jazere sa leskla voda. Tam kde sa v reály nachádzali stromy, boli skutočne maličké stromčeky. Pozrel na steny, na ktorých bolo hneď niekoľko máp. Boli mu dôverne známe. „Úžasné,“ zopakoval.               „Zoznámte sa s Weasleyovským monitorovacím systémom.“               „Ten hrad sme postavili …

Natiahol pred seba svoju dlaň, ale vzápätí ju stiahol. Nebolo by rozumné práve v tejto chvíli zalarmovať Rád prostredníctvom znamenia. Okamžite by sa sem premiestnili, čo zrejme teraz nebolo to najvhodnejšie. Preto si z vrecka vybral galeón.               Nepremiestňujte sa k hradu! Čakajte!               „Na čo majú čakať?“ spýtala sa Hermiona čítajúc si odkaz.               „Neviem,“ bezradne rozhodil rukami. „Na niečo, …

„A ako to dopadlo?“ nervózne sa spýtal a prerušil tým dusivé ticho, ktoré sa na moment rozhostilo v miestnosti. Odpoveď však vedel dopredu. Jej výraz bol veľavravný. Pevnejšie ju zovrel v náručí.               „Presne tak, ako som aj vedela, že to dopadne,“ povedala odvážnejšie. Napriek miernemu úsmevu poznal, že zmierenie so situáciou len predstiera. Videl slzy v jej očiach, ktoré …

„Koľko je toho dohromady?“ spýtal sa Remus Harryho. Sedeli spolu so Severusom, Billom a Arturom v miestnosti určenej na porady, kým ostatní sa venovali svojim aktuálnym úlohám.               „Asi tak na týždeň a niečo, keď sa uskromníme,“ odvetil Harry. Podarilo sa mu dať dohromady všetky muklovské peniaze nachádzajúce sa na Základni. Dokonca aj v Siriusovom trezore sa našlo niekoľko …

Voldemort tentoraz nesedel na svojom tróne. Obklopil sa svojimi najbližšími, alebo aspoň tými, ktorí si namýšľali, že patria k jeho najbližším. Zavrel sa s nimi v jednej z mnohých súkromných miestností na svojom hrade a posadili sa k oválnemu stolu. Musel ich považovať za schopnejších, inak by si ich nepovolal, aby s nimi preberal najbližšie postupy. To Dacian za tú chvíľu, …

Hneď, ako Hermiona odoslala mužom odkaz, obrátila pozornosť na vlkolaka, ktorý sa vzďaľoval od žien a ťahal za sebou pištiacu Lunu. Nemohla mu dovoliť odvliecť ju. Aj keď to znamenalo, že vlkolak ostane medzi nimi. Vyčarovala sklenú zábranu, aby mu zabránila ujsť. Zábrana dlho nevydrží, ale aspoň im neujde aj s Lunou. Vlkolak do nej bezradne narazil …

Začula svišťanie. Vzduchom niečo letelo. Než si to poriadne uvedomila, Dracovi sa do hrude zabodol hrot šípu. Padol ako podťatý. A padli aj Remus s Billom. Obom trčal z hrudníka šíp. Nechápala to. Nevedela, odkiaľ hrozí nebezpečenstvo, odkiaľ to prišlo. Bezmocne sa obzerala, s prútikom vystretým pred sebou. Zvláštna sila ju prinútila kľaknúť. Už sa nedokázala ani pohnúť. Kľačala …

„Dávajte si všetci na seba pozor,“ bedákala Molly, keď sa dve skupiny chystali k odchodu. „Nech sa vám nič nestane,“ s obavami sa dívala hlavne na Weasleyovcov.               „Neboj, mami,“ škerili sa dvojčatá. „Harrymu sa nesnívalo o smrti ani jedného z nás, takže prežijeme.“               „Aj keď, výnimky by sa našli,“ Fred mrkol na Nevilla a Draca.               „Pravda, bratku. Nespomínam si, že …

„Tak by si sa do toho mohol pustiť, nemyslíš?“ natiahol Severus smerom k Harrymu. Obaja stáli pred Zakázaným lesom a dívali sa do čierňavy hlboko v nej. „S tvojím vírom by to malo byť v poriadku do dvoch minút a potom môže nastúpiť Weasley, aby obnovil magickú bariéru.“               „No iste,“ krivo sa naňho zaškľabil Harry. „Avšak stále nechápem, prečo bolo …

Miestnosťou zahalenou do nejasného svitu sviečok a chabého svetla vychádzajúceho z krbu sa ozýval sústredený škripot bŕk. Vlastne bol osvetlený len stôl, za ktorým pracovali dvaja muži. Inak bola miestnosť tmavá a studená. Obaja muži vedeli, že čím skôr si tieto povinnosti splnia, tým skôr sa budú môcť venovať niečomu užitočnejšiemu. Pokým starší muž bral túto úlohu veľmi …