Kategória: HP a Zlatá zlatá strela II. Tajomstvá Rokfortu

„Takže toto je tma,“ zamyslene skonštatoval Dumbledorov portrét a díval sa na sklenenú fľaštičku ležiacu uprostred stola. Samozrejme bol v priebehu predchádzajúcich dní informovaný o úmrtiach a už stihol vyjadriť sústrasť  Harrymu aj Severusovi. Moriónu sa nikto nechytal holými rukami. Pre istotu. A ani Harry nemal v úmysle zaoberať sa odpornou tmou viac, ako bolo nevyhnutné. „Uložíte ju tu, do trezoru a vytiahne …

Obrovský čierny drak zamával mohutnými krídlami a zniesol sa k zemi. Tam bol dôvod všetkých jeho problémov. Kľačal na zemi, prútik držal dvoma rukami a mieril naňho. Musí ho zničiť, spáliť. Vychrlil ohromnú dávku ohňa smerom na pôvodcu ich skazy.               Nemohol tušiť, že v tej istej chvíli padla Hermiona pod nohy smrťožrútov a Draco sa hodil na ňu, aby ju …

„Harry, počujete ma?“               Niekto doňho strkal, síce jemne ale i tak nástojčivo. Pamätal si tmu a ničotu. Teraz si však uvedomoval nejasné svetlo, ktoré badal spoza privretých viečok. Otvoril oči. Uvedomoval si, čo sa stalo predtým než omdlel. Teraz vyzeralo všetko v poriadku. Akoby sa nič nestalo. Cítil sa, vedel o sebe a vnímal.               „Profesor.“ Bol to Flitwick, ktorý ležal …

„Kde to sme, pán profesor?“ zvedavo sa spýtal Harry, keď sa premiestnili. Krajina nevyzerala byť ničím výnimočná. Obyčajný les a pred nimi čistina. Ani stromy či rastliny mu nepripadali ničím odlišné, ako to bolo na ostrove Fénixov. A nech pozeral akokoľvek pozorne kam až dovidel, nevidel nič, čo by mu naznačovalo, že by to malo byť niečo …

Sirius v to ráno vypil škľabiac sa všehodžús a zmenil sa na Billa. Severus mu strčil do rúk zásobu, ktorá by mala vystačiť na dvanásť hodín. Uvaril elixíru pre istotu viac. A tak mohol ísť Sirius v Billovej podobe do banky, sadnúť si na jeho miesto a tváriť sa, že pracuje. Bill mu povedal, že na jeho stole je kopa …

Postavili sa do stredu. O pár okamihov vzduch preťali zúrivo vysielané lúče. Aj keď už o sebe mohli tvrdiť, že sú priatelia, nič si nemienili darovať. A nemienili to ani zbytočne naťahovať. Keď jeden z nich musí zvíťaziť, tak nech sa tak stane čo najrýchlejšie. Preč s dobrými spôsobmi, preč s gentlemanstvom.               Na tribúnach sa najviac ozývalo povzbudzovanie adresované Ginny. …

„Tma, ktorá by mohla byť silnejšia ako svetlo,“ zamyslene zopakovala Luna. „A mala údajne patriť Bystrohlavovej,“ pozerala niekde na múr za ich chrbtami. Ani jeden z nej nespúšťal netrpezlivý pohľad plný očakávania. Dokonca aj Neville na ňu uprene hľadel, aj keď stále nechápal.               „Luna?“ opatrne ju oslovila Hermiona po niekoľkominútovom tichu. Zdalo sa, že ich prestala …

„Aha,“ zahundral Severus a študoval pergamen, ktorý mu strčila Hermiona do rúk. Potom zdvihol pohľad a všetkých štyroch ním prebodol.  Vlastne len Draca a Hermionu, svojmu synovcovi a jeho priateľke venoval len nevyhnutnú pozornosť. „Niekto vás snáď ponúkol, aby ste si sadli?“ vrčaním okomentoval ich svojvoľné usadenie sa na gauč.               „To sú len formality,“ Harry prevrátil oči.               „To sú …

Stačilo len pár minút a všetci, ktorí sa nachádzali vo vzduchu a nemali nič, čím by sa kryli, boli do nitky premočení. Aj keď Ginny všetkým chrabromilským hráčom začarovala habity tak, aby necítili ich hmotnosť po nasiaknutí vodou, žiadne kúzlo, ktorým by si dokázali udržať počas celého zápasu stabilnú teplotu, ani jeden z nich nepoznal. Takže boli premočení …

„Ani ste nemuseli vravieť, že je to od Brunhildy,“ usmiala sa na nich Luna.               „Dobre, tak nám povedz, ako si na to prišla?“ žiadala Hermiona vysvetlenie. Draco na ňu pozorne hľadel a Neville civel na hádanku.               „Úplne jednoducho,“ mykla plecami. „Už takmer dva roky po niečom pátrate a nám neuniklo, že ide o Rokfort, o Zakladateľov. A keď mi dáš …

„Konečne sa začína karta obracať, moji drahí,“ Voldemortov ľadový hlas sa odrážal od chladných múrov jeho sídla. Aj keď znel pokojne, i tak jeho oddaným behal mráz po chrbte. „Bude zrejme rozumnejšie, keď sa dozviete len najnevyhnutnejšie informácie, pretože ste schopní pokaziť aj to, čo už je dávno pokazené. Pripravte sa na to, že sa onedlho …

„Harry!“ Susan ním zatriasla. Bez odozvy. „Poppy!“ obrátila sa k ošetrovateľke. „Zdá sa mi, akoby sa mu zvyšovala teplota. Potí sa.“               Ošetrovateľka sa vrhla k posteli, aby ho prezrela. Ležal bez pohnutia, bez reakcie. Jeho teplota sa skutočne zvyšovala a na tvári a hrudníku sa objavili kropaje potu. Nevedela si to vysvetliť rovnako, ako jeho stav, v ktorom sa nachádzal. …

„Nie, mňa to mrzí,“ prerušil ju Harry. „Nechcel som, aby…“ začal sa k nej otáčať. Kútikom oka zbadal pohyb. Jej pravá ruka vyletela do vzduchu. Zbadal v nej záblesk ohňa z krbu. V zlomku sekundy si uvedomil, že sa plamene odrážajú v niečom kovovom, lesklom a dlhom. V hlave sa mu rozsvietil výstražný maják. Reflexívne dvíhal ruky. Podarilo sa mu zachytiť zápästie …

V nasledujúcej sekunde čas na hádky nebol. Chlapča sa začalo meniť. Ginny sa snažila dohnať to, čo zanedbali a v rýchlosti mu rozopínala dupačky, aby mu ich stiahla. Harry zápasil s gombíkmi na košieľke, ale jeho prsty boli príliš veľké a nemotorné, tak vlastne len Ginny zavadzal. Nestihli mu ju vyzliecť, rovnako, ako plienku a obe veci sa pri transformácii potrhali. …

„Skôr, než sa rozkričíš, by som rád poznamenal, že mám presne ten istý pocit ako máš ty,“ šepol prv, než sa vôbec nadýchla. Sčervenela ešte viac.               „Nechcela som začať kričať,“ vrkla rovnako potichu a prebodávala ho pohľadom.               „Nie? Tak to je novinka.“               „Nemáš sa niečomu venovať? Nechceš predsa naštvať svojho strýka,“ provokačne mu skočila do reči.               …

Tak zvláštne, dusivé a nervózne ticho. Vnímal ho, nikto nechcel nič povedať a vytrhnúť ho z myšlienok. Prerušiť tým to napätie, ktoré vládlo pri ich stole. Pozorné a nepokojné čakanie. Vedeli, čo sa deje. Určite to medzi sebou preberali a bolo mu to jedno. Bol rád, že mlčia. Že sa nepokúšajú predstierať, že o nič nejde. Že sa ho nasilu …

„Harry, nezabúdaj na to, o čom sme sa bavili,“ upozornila ho Hermiona. Ani sa nepokúšala predstaviť si, čo sa tam o pár sekúnd bude diať. Zamračene a s obavami sledovala svojho najlepšieho priateľa. Bála sa, že ho chuť pomstiť sa úplne zaslepí a on spraví niečo neuvážené. Pozrela na Draca. Bol pripravený zaraziť to skôr, než by prišlo k najhoršiemu.                 …

Sedel napäto so sklonenou hlavou, s prstami pevne prepletenými, aby prekryli nervózny tras strachu a netrpezlivosti. Vydesene a bezradne. V myšlienkach sa mu stále vracali udalosti poslednej hodiny a on pri tej spomienke privrel oči. Mal strach.                 Pribehli k nej. Zbadal krv, ktorá sa zjavila pod jej telom a šírila sa znepokojujúcou rýchlosťou. Bolestne zavyl. Hermiona zastavovala krvácanie. Nezmohol sa na nič, …

„No to je dosť, že idete. Premýšľal som, kedy si začnete robiť starosti,“ ozval sa hlas profesora Dumbledora.               Aj keď boli pripravení na to, čo sa s najväčšou pravdepodobnosťou stalo a stačili sa s tým zmieriť, Harry a dievčatá určite, mali na to dosť času a Sirius, hoci mohol premýšľať len cestou do riaditeľovej pracovne, bol dosť ostrieľaným na to, …

„Je preč,“ vydýchla Hermiona a prikľakla si k Ginny a Sobrianovi. Nechcela už pozerať na mŕtveho vodcu, ktorého telo odnášali jeho druhovia, ani na jeho syna, ktorý za nimi s bolesťou pozeral. Budú ho pochovávať podľa ich zvyklostí a on ho uvidí až potom. Bolo jej to ľúto, hlavne posledné slová oklamaného kentaura jej napovedali, že táto kultúra nemusí byť …

„Nie!“ vykríkol Harry a vystrelil do sedu. Pred oči sa mu vracala predstava padajúceho Dumbledora, s vyhasnutým pohľadom a v ušiach počul jeho smiech. Ešte strašnejší ako ten Bellin. „Harry, čo sa deje?“ Jeho výkrik prebudil dievčatá a on si len želal, aby sa nezaniesol až do dediny. „Čo sa ti snívalo?“ V tme bolo cítiť, že ich to vydesilo. Okamžite …

„Človek, teraz si vyskúšame tvoju obratnosť,“ vypustil Perne pomedzi zuby po týždni úmorného naťahovania sa s mečom. Nakoniec sa zdalo, že sa s ním celkom zžil, aj keď bol istejší pri zvieraní ho oboma rukami. Corian, ktorý sa párkrát prišiel pozrieť, aby si overil, ako výučba pokračuje, dokonca prejavil náznak spokojnosti. Keď sa tým dá nazvať skutočnosť, …

„Kde to sme?“ Všetkých troch hmla doslova vyhodila a oni dopadli na tvrdú zem. „Ste v poriadku?“ Harry sa na ne pozrel. Vlastne dopadli na neho, takže si len počkal, kým mu to prikývnutím potvrdia. Potom sa zvedavo, ale aj s obavami poobzeral. Za nimi sa týčila vysoká skala, pohmatom ju vyskúšal, ale nič nenasvedčovalo, že ich z nej …

„Teraz by sme mali asi prebrať naše plány,“ prehlásil Dumbledore, keď sa na druhý deň po Ronovom pohrebe stretol so Snapom, Siriusom a mládežou. Vrátane Malfoya. Harry mu predchádzajúci večer povedal takmer o všetkom. Podrobnosti ohľadne svojho strýka si nechal pre seba. Okrem nich dvoch a Ginny to nemusí nikto vedieť. A dúfal, že sa to ani nikdy neprevalí. …

„Ako to vyzerá?“ prestrašene ho súrila Molly. Znepokojil ju jeho výraz, tradične kamennou tvárou prebleskovali známky záujmu, súcitu a spolupatričnosti. Všetci napäto postúpili o krok dopredu a dívali sa na Snapa, ktorý sa zjavne zdráhal vyrieknuť svoj verdikt. „Čo je s ním?“ pípla Ginny. Podišla k matke a chytila ju pod pažu. Tušila, že to bude potrebné a Fleur spravila to isté …

Za päť minút bol oblečený a mal pripravené všetko, o čom si myslel, že bude potrebovať. Pri dverách si siahol na zápästie. Ginny ho za to asi zabije. Ale vlastne bude jedno, či ho zabije len za to, že zmizne alebo či k tomu pridá aj jeho údajné zabudnutie si náramku doma. Každopádne jej hnev nerozchodí, zaškľabil sa …

„Tak ako to spravíme?“ Hermiona pozrela počas obeda na svojich priateľov. „Porobíme si najprv nákupy a potom sa stretneme? Alebo najprv niekde zájdeme a potom sa rozdelíme?“ „Ja by som to chcel mať čo najskôr za sebou,“ nadhodil Ron. „Desím sa toho, že budem musieť loziť po obchodoch,“ prevrátil oči. Neville sa potichu zachechtal. Mal rovnaký názor, …

Pripadal si ako zlodej, keď sa musel zakrádať nocou zahalenými chodbami rokfortského hradu takmer poslepiačky a hlavne spamäti. Akoby mal v úmysle niečo nekalé, nečestné a zlé. Presne toto si však myslel on sám. Tajne sa snaží dostať na ošetrovňu, potichu a nečujne, aby ho nikto nezbadal, nepodozrieval, či neodhalil. Už zase, zaplavený výčitkami svedomia, s hanbou. Len preto, aby …

Fakulta mu určite nepoďakuje, ale to by neurobila, aj keby ich nevymenil a zápas by aj tak prehrali, prebehlo mu hlavou, keď schádzali po schodisku. Od rána pršalo, čo mu na nálade tiež nepridalo. Očkom pozrel po svojich spoluhráčoch. John Barrie a Robert Townson sa potichu rozprávali, Colin mal sklonenú hlavu a pôsobil porazenecky. Ron šiel spolu …

„Dobrý večer,“ pozdravil Harry, keď za sebou zavrel dvere strýkovho kabinetu. Od rána uvažoval nad nasledujúcim rozhovorom. Nad tým, čo mu chce Snape vysvetliť. Nemali dnes Elixíry, takže ho okrem obeda nezahliadol, na večere sa neobjavil. Aspoň nie v tom čase, kedy tam boli oni. A ani šiestaci nemali hodinu a preto nedostal žiadne informácie.    „Sadni si,“ …

„Čo sa stalo?“ Ginny našla Harryho sedieť so sklonenou hlavou a s výrazom, ktorý jasne prezrádzal, že jeho stretnutie so strýkom dopadlo presne podľa očakávania. Možno ešte horšie. Opatrne ho pohladila po líci. „Harry,“ jemne ho oslovila. Až potom k nej zdvihol hlavu. „Štekali ste tu po sebe, bolo vás počuť až na konci chodby. Našťastie nebol nikto …

Nedýchal. Nevnímal. Nechápal. Pár sekúnd sa uprene díval do jeho tváre. Až potom si to dokázal pripustiť. A cítil to, čo už raz zažil, ale teraz to bolo intenzívnejšie a dusivejšie. Oveľa väčšiu bolesť, strašnejšiu skutočnosť, horšiu stratu. Hrdlo mu zovrelo, srdce zamrzlo a hruď sa zvláštne chvela. Prekvapil ho ten náhly príval citov, ktoré nepoznal a nerozumel im. …

„No tak to je vskutku úžasné,“ vrkol Snape a pozeral, ako všetci objímajú a blahoželajú prekvapenej a zapýrenej Hermione. Začuli ho a ich veselé trkotanie v momente upadlo. Zabodli doňho pohľady. „Ani poriadne nestačím vstrebávať stále nové a nové prekvapenia, ktorými ma zasypávate,“ kútiky úst sa mu vykrivili. „Slečna Grangerová, tak sa vám podarilo prekonať tú vašu upätosť, logickosť a pedantnosť. Musím …

Pozrela za hlasmi, prebehla z jednej tváre na druhú. Pri každej sa na moment zastavila, aby si ju poriadne obzrela. Prihovárali sa jej, volali na ňu. Počula ich slová, pokúšali sa preniknúť do jej mozgu a ona sa ich snažila pochopiť. Rozoznávala slovo mama a vedela, že pozná jeho význam. Pred očami mala krvácajúce telo. Zažmurkala, chcela sa …

Keď bol Ron dovtedy červený, v momente zo šoku zbledol. Neveriacky sa díval na špičku svojho prútika, v ktorom sa strácali posledné zvyšky oranžového oparu. „No teda, waw,“ uškrnula sa naňho jeho sestra. Harry sa zoširoka usmial a kútikom oka pozrel po strýkovi, ako naňho toto zistenie zapôsobí. Jeho tvár neprezrádzala nič. „Ron, výborne!“ vyhŕkla Hermiona a objala svojho …

„Tak to je skutočne príjemne prekvapivé zistenie,“ sarkasticky natiahol Harry a zachechtal sa. Ron nevedel skryť úškľabok. „Potter,“ vrkol po ňom Snape prebodávajúc ho pohľadom. Sirius sa tiež netváril príliš vážne. „Hneď dostanete príležitosť k tomu, aby ste ukázali svoju výnimočnosť. Nech sa páči,“ strčil mu pred nos fľaštičku s elixírom. „Namočte svoj prútik a môžete začať čarovať. Váš …

Prečo si tak naivne myslel, že by mohol začať školský rok nejakým normálnym a príjemným spôsobom? Ako sa odvážil očakávať, že by aspoň jeden začiatok bol bez Elixírov? A o súkromnej hodine ani nehovoriac? „Iste, pane,“ nasilu sa usmial. „S úderom devätnástej vám budem klopať na dvere. A úlohy samozrejme tiež prinesiem,“ ironicky sa zaškľabil a otočil sa mu …

„Molly,“ šepol. Nejakým spôsobom sa mu podarilo priradiť k pocitom osobu. K zvláštnej bolesti, ktorú prežíval. Doteraz nič podobné nezažil.    „Čo je s mamou?“ vyhŕkla Ginny s narastajúcimi obavami. Vyzeral byť v nejakom tranze, napoly pri vedomí a napoly niekde úplne mimo. Ron v momente kľačal na kolenách a prestrašene ho triasol za rameno. „Trpí,“ vydralo sa z neho. Bol si tým istý. …

„Harry, vstávaj!“ húkol naňho Ron už asi piaty krát. S problémami rozlepil oči. „O koľkej si išiel včera spať?“ spýtal sa, keď zaregistroval kamarátov nie príliš duchaprítomný pohľad. O koľkej? Ani nevedel. Najprv prišla Hermiona s otázkou, čo spravil Ginny. Vraj sa vyhovorila na bolesť hlavy a šla si ľahnúť. A samozrejme z neho dostala všetko. V nasledujúcom monológu ho pomenovala všetkými …

„Hermiona,“ Viktor si držal ruku na líci a prekvapene vyvaľoval oči. „Prečo?“ „Prečo?“ sykla potichu a mračila sa. „Hádaj. A keď ti to náhodou nedôjde, môžeme sa o tom po schôdzi porozprávať.“ „Vy sa poznáte?“ Susan povytiahla obočie. „Už nikdy sa k nej nepribližuj,“ zavrčal Ron. Dvojčatá ho preventívne zdrapili pod paže. Viktor strieľal očami z Rona na Hermionu. „Poprosil by …

„Slepá,“ vydýchla Molly a s hrôzou pozerala do tváre svojej dcéry. „Slepá,“ zopakovala a slzy sa jej roztiekli ešte viac. „Ale, zlatko, si si istá? Nemôžeš len zle vidieť po tom, čo si otvorila oči?“ „Nie, dočerta!“ vyštekla bezradne stále žmurkajúc očami. „Vôbec nič nevidím. Čo sa mi stalo? Čo sa vlastne stalo?“ „Ginn,“ hlesol Harry. Všetko sa …

„Myslíš, že budeme potrebovať na prípravu celé tri hodiny?“ uškrnul sa Ron v momente, ako tresli vchodové dvere a oblapil Hermionu okolo pása. „Povedala by som, že by sa to v pohode dalo stihnúť aj za kratšiu dobu,“ usmiala sa a omotala si ruky okolo jeho krku. „Predpokladám, že taká hodina, hodina a pol na to bude bohato stačiť,“ nadhodil …

Oslobodený smrťožrút vďaka prazvláštnym výpovediam Wizengamot, na čele so samotným ministrom, včera oslobodil najmladšieho smrťožrúta v dejiných, Draca Malfoya, na základe štyroch svedectiev. Je nutné podotknúť, že všetky štyri svedectvá boli viac ako podozrivé. Podľa neskoršieho vyjadrenia žalobcu Johna Herberta Dormana, bol celý proces veľmi zvláštny. V prvom rade jeho utajenie a zverejnenie až na poslednú chvíľu, čo …

„Nerob to!“ vykríkol na Malfoya, ktorý sa zarazil, ale prútik nepoložil. Nechápavo zazeral a pomaly sa napriamil. Harry si vydýchol. Nevedel síce prečo, ale jednoducho musel ten sen zmeniť. Získať čas, pokúsiť sa niečo vymyslieť. Aj keď nemal ani poňatia, čo by to malo byť. „Potter, nie je čas na hrdinstvá!“ štekol po ňom Macnair. „Máš …

„Áno, to som predpokladal,“ neprestával sa mračiť. „Ale nehovorte, Potter,“ vrkol Snape a jeho výraz sa taktiež nezmenil. „Nebolo až také ťažké si to domyslieť.“ „Hm, ste jednoducho úžasný,“ ironicky natiahol. „Možno sa mi chcete ospravedlniť,“ zamračený pohľad zmizol, miesto neho sa objavil provokačný úškľabok. „Dopredu vravím, že o to nestojím.“ „Mýlite sa,“ prerušil ho. „Vôbec nemám …

„Neprežil som vďaka matkinej obeti,“ povedal potichu, keď sa mu podarilo pochopiť zmysel sudby, nespúšťajúc pritom pohľad z pergamenu. „Všetky tie reči boli nezmyselné. Zomrela úplne zbytočne. Tak isto aj otec. Keby mi nedal ten kameň, mohli žiť obaja. Keby mi ho nedal, Voldemorta mohol zastaviť on. Prežili by.“ „Harry, môžeš nám povedať, čo sa tam …

„V dome vašich rodičov som hľadal čokoľvek, čo by ma mohlo spájať s Potterom,“ povedal potichu a na vysvetlenie. V ruke držal list a pozeral sa do rozčúlenej tváre, schválne ignorujúc jeho prvú poznámku. Snažil sa pochopiť, čo ho tak rozčúlilo ešte skôr, ako si prečíta list, z ktorého začal mať nepríjemné pocity. „Tak tento list vás s ním spája dokonale,“ …

Nechcelo sa mu opustiť telo, ktoré ho tak nadšene prijalo. Jej dych ho šteklil pri uchu a pomaly sa upokojoval. Zdvihol sa na lakťoch a zapozeral sa jej do tváre. Ich prvé milovanie. Drobné perličky potu sa jej leskli na čele aj okolo nosa. Viečka privreté a z pootvorených úst unikajúce výdychy práve doznejúceho vyvrcholenia. Spoločného vyvrcholenia. Všetko bolo …

„On, on vyzerá,“ Ron sa stále nevedel spamätať a pozeral za postavou, ktorá sa stratila v dome. Harry v rýchlosti nechával zmiznúť porozbíjané sklo a porozlievané pivo. „Muklovsky a atypicky,“ zhrnul Harry s úškrnom výzor svojho strýka. „To je mierne označenie,“ konečne sa sústredil na tvár svojho kamaráta. „Vyzerá…“ rozmýšľal nad vhodným príkladom. „Neštandardne, neobvykle a neočakávane?“ skúsil znova. „Nie, vyzerá divne …

„Severus, môžeš mi prezradiť, kde si bol vyše týždňa?“ opýtala sa Susan v momente, ako vystúpila z krbu. „Ahoj, aj ja ťa rád vidím,“ uškrnul sa na svoju zjavne podráždenú sestru. „A nie, nemôžem ti prezradiť, kde som bol.“ „Že ma to ani neprekvapuje,“ vrkla nespokojne. „Chodila som sem denne aj tri krát, ale po tebe ako …