Stačilo len pár minút a všetci, ktorí sa nachádzali vo vzduchu a nemali nič, čím by sa kryli, boli do nitky premočení. Aj keď Ginny všetkým chrabromilským hráčom začarovala habity tak, aby necítili ich hmotnosť po nasiaknutí vodou, žiadne kúzlo, ktorým by si dokázali udržať počas celého zápasu stabilnú teplotu, ani jeden z nich nepoznal. Takže boli premočení a bola im zima.
„Počasie dnešnému zápasu rozhodne nepraje!“ hlásil Terry Boot.
Harry začal veľmi pochybovať o tom, či skutočnosť, že už nemusí nosiť okuliare, je práve v tejto chvíli výhodná. Dážď mu šľahal do očí a on ich musel privierať, takže videl ešte menej, ako by videl, keby mal okuliare. Obrátil sa na metle, aby mu vietor fúkal do chrbta. Hľadať niekde v povetrí poletujúcu malú zlatú loptičku bolo práve v tejto chvíli absolútne nemožné. Ale bifľomorský stíhač má úplne rovnaké problémy, takže odtiaľ mu nebezpečenstvo nehrozilo. Pod ním bola situácia oveľa vážnejšia..
Nechcel myslieť na to, ako zápas skončí. Za normálnych okolností by sa mal stíhač sústrediť len na polapenie strely v čo najkratšom možnom čase a dianie v hre mal nechať na spoluhráčov, aj keby družstvá neboli práve najvyrovnanejšie. Ibaže toto nebola normálna situácia, zápas a hra. Iste, keby prehrali a on nedostal ten bozk, nič nevylučovalo, že by ho nemohol dostať o deň, týždeň či mesiac neskôr. Ale preňho bolo už včera neskoro. On ho chcel proste dostať najneskôr po zápase..
Chrabromilčania lietali proti vetru a dažďu, takže aj toto hralo proti nim. Dôveroval svojim triafačom aj odrážačom, ale vedel, že ak ten dážď a hlavne vietor neustane, bude to ešte horšie, než sa to javilo predtým. Jeho srdce frustrovane zapišťalo, keď bol svedkom prvého bifľomorského skórovania. A pritom to bola jedna z ľahších striel, napriek tomu ju ich strážca pustil. Rozhodne mu to na sebavedomí nepridá, hlavne keď sa ozval oslavný pokrik Bifľomoru sprevádzaný výsmešným pokrikovaním Slizolinčanov
„Bifľomor získava prvé body!“
Za pár sekúnd však videl, že sa Malfoy snaží naletieť do bifľomorského hráča, ktorý sa pripravoval prevziať prihrávku. Mokrá a klzká lopta sa mu vyšmykla, keď sa nemohol sústrediť na jej zachytenie, pretože ho chrabromilský hráč dosť aktívne napádal. Pod ním už číhala pripravená Ginny a Chrabromil sa mohol vrhnúť do útoku. Harry sa zaškľabil. Malfoy toho Slizolina v sebe proste nezaprie. Odrážač síce mohol šmariť odrážačku proti Bifľomorčanovi, ale to by nezaručilo, že by sa Chrabromil dostal k lopte. Aj keď s ťažkosťami, proti vetru a dažďu, napoly slepí, i tak Chrabromilčania vyrovnali. Možno predsa existuje aspoň nepatrná nádej, že by udržali krok. Že nedostanú príliš veľa gólov a on nájde, pretože teraz bolo najdôležitejšie nájsť strelu a potom ju chytí..
„Celkom pekná akcia Chrabromilčanov. Škoda, že neslávila úspech.“
Harry začal systematicky lietať naprieč štadiónom. Nie rýchlo, ale opatrne a pozorne. Teraz je potrebná trpezlivosť a dôvera vo vlastný tím. Poriadne videl len na päť metrov pred seba a aj to musel byť maximálne koncentrovaný. Až keď prešiel celú dĺžku štadióna, vracal sa proti dažďu rýchlejšie, aby mohol znova podniknúť sústredený let s vetrom v chrbte. Vôbec ho neprekvapilo, keď kútikom oka zaregistroval, že Bifľomorčan skúša rovnakú taktiku.
I keď na pol ucha, ale i tak pozorne sledoval, čo sa deje pod ním. Hlas Terryho Boota rozoznával zreteľnejšie, len keď letel pokojne. Ten mu napovedal priebežný stav, ktorý bol po pätnástich minútach celkom očakávaný. Bifľomor viedol 30:10. Viac mu napovedalo slizolinské bučanie, či prípadné chrabromilské nadšené volanie hesla: Levy idú do boja, nikoho sa neboja.
„Prebehlík zo Slizolinu v službách Chrabromilu v útoku!“
Po hodine, počas ktorej absolvoval úmornú trasu ani nevedel presne koľkokrát, pri dvanástich to prestal počítať, v rôznych výškach, stále nebolo po strele ani stopy. Niekoľkokrát sa musel vyhnúť odrážačke, či niektorému z hráčov, na ktorých už badal únavu. Nezáživný zápas v nepriaznivých podmienkach sa začal odrážať na každom zo zúčastnených. A priebežný stav jeho narastajúcu depresiu a nemohúcnosť len zvyšoval.
„Chrabromil prehráva 190:80.“
Hádzal okom po tabuli zakaždým, keď letel okolo a okrem toho, že sliedil a striehol, stále v duchu pripočítaval 150 bodov aby vedel, kedy lapiť strelu v prípade, že by ju zbadal. Teraz by ju mal chytiť. Čim skôr tým lepšie. Skôr, než si Bifľomor vybuduje vyšší bodový náskok.
Toto všetko si veľmi dobre uvedomovali aj jeho spoluhráči. Aj oni si neustále prepočítavali skóre a snažili sa zo všetkých síl, aby ten náskok nebol príliš veľký. Ich brankár bol skutočne slabý. Takmer každý nálet, ktorý podnikli bifľomorskí triafači, končil gólom. Neskórovali jedine vtedy, keď netrafili obruče. Takže vlastne nebol slabý, bol úplne nemožný. Keby niečo chytil, možno by sa jeho sebavedomie zdvihlo, ale takto…
„Nič proti Martinovi Bayfieldovi, ale pripadá mi to, akoby sa snažil o to, aby ho prehadzovačka vôbec nezasiahla…“
„Boot!“
„Pardon!“
Náprotivok chrabromilského strážcu chytal už nejaký ten rok, bol skúsenejší a ostrieľanejší. Aj keď pustil každú druhú ranu, ktorú naňho vyslali Ginny či Draco, stále ich nebolo dosť, aby dokázali udržať narastajúci bifľomorský náskok v prijateľných medziach. Ak by bolo počasie miernejšie, keby im dážď pri lete neoslepoval zrak, keby neboli premrznutí až na kosť, keby mohli ukázať nejakú poriadnu kombináciu, ktorú nemohli, pretože sa poriadne v hustom lejaku nevideli, všetko by mohlo vyzerať inak. Ibaže na keby sa v metlobale nehrá. Hrá sa na góly a tých nebolo veľa. Stále si však dokázali udržať pevné nervy ako Ginny tak i Draco. Stále sa snažili o takmer nemožné. A takmer vždy, keď získali prehadzovačku, všetko ostávalo na ich pleciach, na ich schopnostiach a šikovnosti. Colin sa snažil, vyše hodiny a pol, ale nakoniec to napätie prestal zvládať a prihrávky kazil. Aby to aspoň napravil, začal freneticky nalietavať do protihráčov.
Možno by sa zdalo, že má Bifľomor rovnaké podmienky. A aj mal. Ale oproti Chrabromilu mal tú výhodu, že ich neoslepoval dážď, keď leteli smerom k chrabromilským obručiam. Nebrzdil ich silný vietor. Mali čas založiť útok a aj keď sa poriadne nevideli, mohli bez problémov letieť na strážcu sami.
„Všetci fandíme bozku! Ale v tomto zápase zrejme k zázraku nedôjde.“
Odrážači v oboch tímoch veľa nepredviedli. Často sa stalo, že odrážačku zbadali na poslednú chvíľu a odpálili ju len tak, aby sa nepovedalo. Bez mierenia a bez presnosti. Jediným kladom zápasu, aspoň pre hráčov, bolo to, že sa stretli Chrabromilčania a Bifľomorčania a nejaké pokusy o neférovosť, podlosť a zákernosť s cieľom zraniť protihráča v zápase absentovali. I keď možno by nejakú podobnú „akciu“ diváci privítali, pretože to bol skutočne zápas bez „ladu a skladu“, čo často ocenili pískaním. Nakoniec sa však vzrušenia dočkali.
„Zdá sa, že Harry Potter konečne zbadal strelu!“
Harry ju skutočne a hlavne konečne zbadal. Po takmer dvoch hodinách trápenia sa zbadal slabý zlatý záblesk len kúsok od neho, ale vedel, že ešte nemôže.
„Chytiť strelu práve v tejto chvíli by bola z jeho strany hlúposť. Chrabromil prehráva 290: 130. Je to málo. Chrabromil potrebuje dať dva góly a hlavne žiaden nedostať.“
Konečne to začalo v hľadisku rozrušene šumieť, diváci začali pozornejšie a so záujmom sledovať dianie na ihrisku. Dokonca aj počasie sa začalo lepšiť, vietor ustal a dážď sa zmiernil. Bifľomorský stíhač, ktorý bol na druhej strane štadióna, si to namieril smerom k Harrymu, ktorý len prenasledoval strelu s cieľom nespustiť ju z očí a pri najbližšej vhodnej chvíli, ak taká nastane, ju chytiť. Colin sa mu vrhol do dráhy, aby mu vlastným telom bránil dostať sa k Harrymu a uchmatnúť mu strelu.
Ginny s Dracom v momente zbystrili pozornosť. Musia dať dva góly. Teraz ide o veľa. O výhru ich družstva, o nádej na pohár. O bozk.
Chrabromilský odrážači kašľali na odrážačky, obaja svorne vzlietli k svojmu strážcovi, aby odrazili útok Bifľomorčanov.
Slizolinčania a Bilľomorčania pískali, ale Hoochovej sa to nezdalo v rozpore s pravidlami.
Nádej žila.
Draco zachytil padajúcu prehadzovačku a pustil sa letieť rovno vpred. Niekam, kde tušil bifľomorské obruče, ktoré jasne zbadá, až keď bude niekoľko metrov pred nimi.
Colin nemohol priamo vraziť do stíhača, pretože by to bol faul. Tak ho len križoval a otravoval. Napriek tomu sa stíhač dostával bližšie k Harrymu.
Harry s prižmúrenými očami sledoval zlatú loptičku, ktorá letela meter pred ním a natŕčal uši.
Bifľomorčania stíhali Draca, ten bol ale rýchlejší. Skóroval.
„290:140. Chrabromil potrebuje streliť ešte jeden!“
Nebol čas na oslavy, všetko sa to otočilo smerom ku chrabromilským obručiam.
Bifľomorský stíhač už letel takmer zarovno s Harrym. Colin sa vtesnal medzi nich.
„Harry, nevšímaj si ho, nedostane sa k nej, jedine že by ma zabil.“
„Potter letí zároveň so Summersbym, medzi nimi maličký Creewey, Summersby naťahuje ruku, Creewey letí pred neho, Summersby stráca istotu. Stratil rýchlosť, Potter si istí strelu.“
Traja bifľomorskí triafači letia na bránu.
Ginny im križuje dráhu, Malfoy ich doháňa.
Prihrávky sú už istejšie, aj keď je lopta stále klzká.
Chrabromilskí odrážači visia každý pri jednej obruči.
Bifľomorskí odrážači sa hotujú trafiť do nich a zostreliť ich, alebo minimálne odpútať ich pozornosť.
Ginny odklonila jedného, ale dvaja sú už pred ňou.
Odrážačka letí na Roberta.
Bifľomorčania to chcú využiť.
Odráža pálkou odrážačku, ale v tej istej chvíli letí prehadzovačka popri ňom.
„Nedali! Bifľomor nedal gól, nádej Chrabromilu stále žije. Robert Townson zastavil strelu, aj keď len zhodou okolností a s obrovským šťastím. Chrabromilu už stačí len jeden gól a Potter môže chytiť strelu!“
Toto sa mu dostalo do uší v momente, kedy Summersby zúrivo odtisol Colina pod svoju metlu. Boli teraz plece pri pleci. Harry stále neletel najvyššou možnou rýchlosťou. Letel len tak, aby mal strelu na dosah ruky, aby ju mohol chytiť v tej najvhodnejšej chvíli. Letel nad hlavami divákov, sústredil sa len na strelu, ale teraz sa jeho pozornosť musela upriamiť aj na súperovho stíhača. Snažil sa ho predbehnúť a chytiť strelu. Musel mu v tom zabrániť. Colin zaostal, stratil rovnováhu a než ju znova získal, boli už ďaleko pred ním. Zaprel sa ramenom do Summersbyho, chcel mu zabrániť predbehnúť ho.
„Uhni.“
„Ani náhodou.“
„Zhodím ťa.“
„Tak to skús.“
„Levy idú do boja, nikoho sa neboja!“ nieslo sa štadiónom. Prestávalo pršať, viditeľnosť bola výrazne väčšia a zápas práve v tomto okamihu najzaujímavejší a najnapínavejší.
„Summersby! Zabi ho! Potter fúúúj!“ kričali zelenostrieborní. Bifľomorčania zabudli dýchať.
„Harry! Pre bozk!“ skandovali teraz svorne Chrabromilčania.
„Chrabromil je v útoku. Pokým sa Potter snaží striasť Summersbyho a nestratiť pritom strelu z dohľadu, sú tu ešte chrabromilskí triafači, ktorí musia dať gól!“
Vedeli to obaja. A obaja vložili do jednej jedinej akcie to najlepšie, čo mohli. Už sa videli aj na diaľku, už si mohli prihrať a vyhýbať sa bifľomorským atakom. Colin bol teraz zbytočný. Obaja predviedli nádhernú akciu, plnú dôvtipu, rýchlosti, presnosti a porozumenia.
„Weasleyová skóruje! Chrabromil prehráva už len 290:150. Teraz môžeš, Harry!“
„Harry!!!“
Štadiónom sa ozýval obrovský krik. Kým Chrabromil spolu s Bystrohlavom kričal a povzbudzoval Harryho, ktorému teraz visel Summersby takmer na metle, Slizolin jednohlasne bučal a Bifľomor zmĺkol. Ich tím bol v útoku.
Harry začul len výkrik, že teraz môže chytať. Teraz bolo na Summersbym, aby mu bránil, čo mu sily stačili. A aj bránil. Snažil sa ho pribrzdiť, kým Harry sa naťahoval. Nemohol vyštartovať vpred. S ťažkým nákladom to nešlo. Bol rád, že si dokáže udržať výšku. Hoochová nemohla odpískať faul, pretože nevidela Bifľomorčanovu ruku, ako ho drží za habit. Videla len dvoch letcov, ktorí sa k sebe tisnú, navzájom sa snažia vytlačiť z dráhy letu.
A pod nimi sa útočilo. Teraz bol na rade Bifľomor, aby skóroval a nahol tým misky váh na svoju stranu. Malfoy aj s Colinom sa ich snažili dohnať. Jeden z odrážačov sa vrhol na Ginny, aby ju odblokoval. Druhý spravil to isté s Colinom. Už dávno prestali existovať odrážačky, teraz bolo ich prvoradou úlohou zabezpečiť svojim triafačom nerušenú cestu k súperovým obručiam. A aj sa im to podarilo. Malfoy nemal šancu postarať sa o všetkých troch.
Ginny bezradne pribrzdila. Tušila. Nešťastne sa dívala na prehadzovačku, ktorá bola vyslaná smerom k ich obručiam. A potom skrúšene pozrela hore.
„Harry! Čakaj!!!“ Skríkol Colin, ale ten ho začuť nemohol. Nie pre ten obrovský krik, ktorý robili Slizolinčania spoločne s Bifľomorčanmi.
„Harry! Nie!“ skríkla druhá polovica štadióna.
Bolo neskoro.
Harry sa nakoniec dostal až k strele. V momente, kedy sa jeho prsty omotali okolo zlatej loptičky a Summersby sa ho pustil, začul výkriky nie. Nechápavo pribrzdil a otočil sa. Strela ho začala v ruke páliť, keď videl a začul radostné výkriky Bifľomoru. Škodoradostné posmešky Slizolinu. A sklamané vzdychy Chrabromilu. Ešte nechápavejšie pozrel na tabuľu. Predsa strelu chytil.
„Harry Potter chytil zlatú strelu a získal 150 bodov. Zápas ale končí nerozhodne 300:300, pretože Bifľomor tesne predtým skóroval.“
Tesne predtým skóroval? Hlas Terryho Boota sa mu ozýval v ušiach. Zarazene pozrel na zlaté krídelká, ktoré sa mu trepotali medzi prstami. Neznášal ju. Ešte nikdy necítil k zlatej strele takú nenávisť, ako práve v tejto chvíli. A ešte nikdy nebol na seba taký naštvaný, ako práve teraz. Je proste idiot. Keby ju chytil o čosi skôr, o pár sekúnd skôr.
„Remízou sa často zápasy metlobalu nekončia, čo?“ spýtal sa ho Summersby, ktorý k nemu priletel. Otrávene naňho pozrel. Nehovoril to nijako nevraživo ani posmešne, len to proste povedal.
„Nie, to teda nekončia,“ vrkol a pozrel dole. Oba tímy obkolesili Hoochovú. Chrabromilčania vyzerali sklamane, kým na Bifľomorčanoch bolo vidieť, že chcú vedieť, čo bude ďalej. Zápas nemal víťaza.
„Bránil som ti presne tak, ako ty mne!“ zavolal za ním Summersby. Bolo mu to jedno, preňho zápas v tejto chvíli skončil. Nevyhrali, hoci chytil zlatú strelu.
„Kam ideš?“ zastavil ho Malfoy.
„Do šatne, som kretén,“ vrkol.
„Počkaj, to že si kretén, to je síce pravda, ale zápas a ani výsledok s tým nemajú nič spoločné. Tak nebuď naštvaný. Ešte nie je všetko stratené, ešte sme neprehrali. Hoochová hovorí, že budú trestné strieľania, takže máme nádej na výhru.“ V rýchlosti vysvetľoval Draco. Harry sa zastavil a otočil. Zažmurkal, keď za sebou uvidel stáť celý chrabromilský tím. Aj s Ginny.
Chcel na nich zakričať, že tu proste nádej nie je. Nie, keď budú robiť nálety na ich strážcu. Bolo to však zbytočné, uvedomovali si to všetci, vrátane samotného Martina Bayfielda.
„Pokiaľ dáme my, tak bude všetko v poriadku a ich triafači predsa môžu spraviť chybu,“ nadhodil Robert.
„Dobre, ja viem, verím tomu,“ všetkých ich prebehol pohľadom. Až kým sa všetci neotočili k ihrisku. Až potom sa odvážil pozrieť na Ginny. Aj na nej bolo jasne vidieť sklamanie. Možno skutočne chcela, aby vyhrali nie pre nejaký pohár. „No,“ spustil zdrvene. „Zrejme nie je nikto až taký sklamaný, ako ja,“ hlesol. „Síce sme ešte neprehrali, ale ani nevyhrali, aj keď som tú malú vec chytil. Možno existuje nádej na zisk pohára. Možno dnes dokonca vyhráme, aj keď je nádej minimálna. Pre mňa už zápas skončil. Prehral som,“ sklonil hlavu. „Úplne som to pokazil, pretože som až príliš chcel tú odmenu…“ chcel pokračovať, ale prerušil ich hlas Terryho Boota, ktorý sa pustil do hlásenia oznamu. Krátky pohľad do jej očí mu prezradil, že jeho slová vnímala až príliš citlivo. V tej chvíli okrem strely znenávidel aj Terryho Boota, pretože nemohol pokračovať vo svojom monológu a hlavne ona nemohla odpovedať.
„Máme tu nerozhodný výsledok, ktorý ale nerozhodným nemôže ostať. Niektoré z družstiev tých desať bodov získať proste musí a preto profesorka Hoochová rozhodla v súlade s medzinárodnými metlobalovými pravidlami o následných trestných strieľaniach, či náletoch. Všetci traja triafači z oboch tímov budú mať po jednej strele. Ak bude aj vtedy výsledok nerozhodný, bude sa pokračovať systémom rýchla smrť, vždy po jednom triafačovi.“
Pravidlá celkom pochopiteľné, napriek tomu si Hoochová zavolala kapitánov oboch tímov.
„Harry, dohoda predsa znela, ak vyhráme, tak nestrácaj nádej,“ mrkla naňho, než odišla. „Ja ju nestrácam.“
A v tej chvíli znenávidel aj Hoochovú. Pevne zovrel päsť a čakal. Nesmelo k nemu pristúpili dvaja odrážači, ktorých sa to všetko, rovnako ako jeho, vlastne netýkalo. Videli však na svojom bývalom kapitánovi, že bude lepšie, keď budú mlčať a tak mlčali. Keď boli všetci dovtedy premočení a premrznutí, teraz im rozhodne bolo horúco.
Po pár minútach, kedy tri fakulty povzbudzovali a jedna len škodoradostne vykrikovala heslá oznamujúce skutočnosť, že Potter utrel a môže bozkať akurát tak svoju sovu na zobák, prišlo k samostatným náletom. Exekútori trestných strieľaní sa postavili do stredu ihriska, strážcovia odleteli k svojim obručiam. Prestalo pršať, dokonca zasvietilo slnko. Harrymu to prišlo ako výsmech. Teraz bude svietiť, keď ho nepotrebuje.
Ako prvý si vzal do ruky prehadzovačku Draco. Chrabromil kričal jeho meno, Slizolin pískal hádam ešte hlasnejšie ako pri Harrym. A ten zvieral päste. Aj keď vedel, že najväčšiu podporu bude potrebovať Colin, bol nervózny od prvého momentu.
Skutočne nemal Draco ani najmenší problém. Ani minimum nepokoja či váhania nebolo badať. Premenil svoje trestné strieľanie úplne s prehľadom, keď úskokom poslal strážcu k pravej obruči a pokojne strelil do ľavej.
„Chrabromil vedie jedna nula!“
Na rad prišla odveta a bifľomorský triafač. Keď bol predtým Martin zelený, teraz bol absolútne priesvitný. Ani sa na metle nepohol a Harry vedel, že je horšie ako zle. Pokým nespraví niektorý z bifľomorských triafačov nejakú školácku, takmer až primitívnu chybu a netrafil by ani jednu z troch obručí, je to ich koniec.
„Bifľomor vyrovnal, jeden jeden.“
Harry sa podozrievavo pozrel na Colina, ktorý sa pripravoval k svojmu náletu. Všetci vedeli, že musí dať. A to ho pokojným nenechalo. Drobný chlapec sa celkom zjavne roztriasol, to videl Harry aj na tú vzdialenosť, ktorá ich delila. Ginny mu niečo dohovárala, len prikyvoval. Slizolin sa intenzívne zabával na Chrabromilčanovi, ktorý vzlietol s prehadzovačkou, ale musel sa vrátiť k zemi, pretože mu vypadla. Harrymu zovrelo srdce, cítil že koniec tu bude oveľa skôr. Zrejme nedostanú šancu čakať, či sa náhodou nepodarí Bifľomorčanom chybovať. Chrabromil spolu s Bystrohlavom búrlivo povzbudzoval.
Zrazu nastalo ticho. Aspoň v chrabromilskej časti štadiónu. Colin Creewey sa nadýchol a vyštartoval proti bifľomorskému strážcovi. Harry sklonil hlavu a privrel oči. Nechcel sa na to pozerať. Krik, ktorý nastal, mu jeho obavy potvrdil. Slizolin šalel.
„Creewey nedal,“ hlas Terryho Boota znel zarazene a sklamane. „Na rade je Bifľomor.“
Harry hlavu radšej nezdvihol. Vedel, ako to s najväčšou pravdepodobnosťou dopadne. Bifľomorský triafač sa s tým príliš nepáral.
„Bifľomor vedie dva jeden. Na rade je Chrabromil. Ak Weasleyová nedá, prehrali.“
Harry konečne zdvihol hlavu. Jediným, čím si bol práve v tejto chvíli istý, bola Ginny. Tá sa určite ničoho nezľakne a skóruje. Je na ňu spoľahnutie, o tom nepochyboval. Aj keď… Zdala sa mu mierne nervózna, vedel rozoznať, kedy váha. Poznal ju až príliš dokonale. Nepríjemný pocit, ktorý ho opantal pri Colinovi, sa dostavil znova. Snažil sa presvedčiť, že to proste neexistuje. Ginny ten gól dá, svoju nervozitu určite prekoná.
Pokriky fakúlt už boli takmer ohlušujúce. Keď Hoochová pískla a dala tým Ginny znamenie, že by už vážne mala ísť do vzduchu a absolvovať svoj nálet, Harryho oblapila ľadová ruka, ktorá ho dosť nepríjemne stískala. Až vo vzduchu naňho pozrela, aby sa mierne pousmiala. A potom vyštartovala.
Jeho obavy boli neoprávnené, ako si následne uvedomil. Ginny použila úplne rovnakú taktiku, ako Draco. Klamlivým pohybom poslala strážcu na úplne opačnú stranu, než kam napokon vyslala tvrdú strelu. Chrabromil sa znova rozkričal, ich nádej žila. Ale to by musel ožiť Martin.
„Chrabromil vyrovnal. Ak teraz Bifľomor skóruje, tak vyhrá.“
To bolo zbytočné pripomínať, pomyslel si Harry už zmierene. Už bolo viac ako jasné, že je všetko stratené. Chcel sa otočiť a odísť, ale videl Ginny aj Draca, ako v strede ihriska horlivo povzbudzujú Martina. Bifľomor už oslavoval a Slizolin sa škodoradostne vysmieval. Chrabromil s Bystrohlavom potichu čakali. Až keď Martin Bayfield vyletel k svojej obruči, ozvalo sa hromové povzbudzovanie, ktoré s prehľadom prekonalo posmievanie. Len, či nebolo príliš neskoro.
Bifľomorčan vzlietol s loptou pod pazuchou. Martin bol pripravený pred strednou obručou. Harry sa v rýchlosti poobzeral. Všetci pozerali hore. Stále bojoval s nutkaním odísť. V duchu si hovoril, že ak to chytí, dá mu čokoľvek.
Ich nádej netrvala dlho. Spľasla ako obrovská bublina, ostalo len obrovské sklamanie. Hlavne v ňom. Mal dosť času, vyše dvoch hodín a nestačilo to.
„Bifľomor dal gól a vyhráva celý zápas 310:300!“
To bol konečný verdikt. Bodka za ich snahou, jeho snahou. Rozčarovane sa otočil a zamieril si do šatne. Nemohol sa dívať na radosť Bifľomoru a nemohol počúvať takmer šialené vyčíňanie Slizolinu. Bezradne si sadol na lavičku a hlavu si zložil do dlaní. Po pár minútach prišiel zvyšok tímu.
„No tak, nič sa nedeje,“ povzbudzovala kapitánka svojich spoluhráčov. „Prehrali sme, ale dali sme dosť gólov, rovnako tak aj Slizolinu. Ešte stále môžeme rozhodnúť v zápase s Bystrohlavom, v priamom súboji. Máme lepšie skóre ako oni.“
„Ale toho najhoršieho strážcu,“ zapípal Martin. Harry stále nezdvíhal hlavu.
„Chce to viac trénovať a hlavne si musíš zvýšiť sebavedomie. Môj brat bol na tom rovnako ako ty a napokon sa stal výborným strážcom.“
„Zabite ma.“
„Mrzí ma to, Harry,“ ozval sa Colin bojazlivo. „Mal som to dať. Je to moja chyba.“
„Nie je to ničia vina,“ odvetila mu Ginny miesto Harryho, pretože ten stále nezdvíhal hlavu. „Prehrali sme. No a čo? Sme tím, prehrali sme ako tím, ale to neznamená, že musíme prehrať aj na budúce. V školskom pohári sa hrajú tri zápasy a hlavne, hlavne hráme o pohár. Niekto môže byť sklamaný viac, niekto menej, ale neúspech je to celého družstva, nie jednotlivca. A na tíme záleží, aby dokázal zdvihnúť hlavu a zabojovať nabudúce. A teraz sa rozíďte,“ zavelila.
„Poď, Martin,“ Draco zdrapil strážcu za rameno. „Budem na teba musieť poštvať Longbottoma, ten ti rýchlo vysvetlí, ako si zdvihnúť sebavedomie.“
Harrymu sa nechcelo zdvihnúť ani hlavu, nieto seba, aby odišiel do hradu. Počul ich odchádzať a bolo mu to v tej chvíli jedno. Po chvíli ucítil, ako sa niečie ruky snažia zložiť tie jeho z hlavy. Vedel, kto to je.
„Ginny…“
„Tak sa už prestaň hrať na ukrivdeného a ublíženého a zdvihni hlavu.“ Síce zamračene, ale poslúchol. „Netušila som, že by si to bral až tak vážne,“ stiahla obočie. „Alebo áno, vedela som, že to budeš brať vážne, ale netušila som, že ťa to až tak zoberie.“
„A divíš sa mi? Iste, kedysi som hovoril, že ti dám toľko času, koľko budeš chcieť, ale keď som to mohol takto trocha popohnať, tak som pre to spravil všetko. Zjavne to nestačilo.“
„Harry,“ hlesla nešťastne. „Mne sa vôbec nepáči vidieť ťa takto.“
„Mne sa zase nepáči cítiť sa takto.“ Stíchli. Len sa na seba dívali. „Priateľstvo je síce fajn, ale nenapĺňa ma to. Dobre!“ vyhŕkol, pretože sa protestne nadýchla. „Hovoril som aj to, že to nebudeme spomínať, zatiaľ, ale mňa to mučí. Ničí ma vedomie, že ťa mám na dosah a nemôžem sa ťa dotknúť. Už raz som to prežíval,“ hovoril tichým hlasom. „Než som sa odvážil povedať ti, že ťa milujem.“
„Ja viem,“ šepla. „Uvedomila som si to a pochopila, trpela som vtedy rovnako ako ty.“
„A teraz? Trpíš rovnako, ako ja? Ak áno, dá sa s tým niečo spraviť.“
„Harry, ja…“
„Viem, že potrebuješ čas. V poriadku. Nechám to tak. Nič som nepovedal, nič si nepočula,“ znova sklonil hlavu. Napätie medzi nimi bolo hmatateľné.
„Je neuveriteľné, aký dokážeš byť tvrdohlavý,“ zavrtela hlavou. „A čo sa mi v poslednej dobe prestáva páčiť je to, že ma nenecháš vôbec dohovoriť,“ pokračovala. To ho zaujalo a pozrel na ňu. „Ja…“ zasekla sa. Poslušne mlčal. „No, nechytil si zlatú strelu do desiatich minút, ale chytil si ju,“ zamrkala a tentoraz ona sklonila hlavu. „A vďaka tomu sme neprehrali, teda by si si ten bozk zaslúžil. Ibaže sme oficiálne prehrali, takže si ten bozk nezaslúžiš,“ jej hlas sa pomaly strácal. „Alebo aspoň podľa toho, o čom znela tá stávka alebo ako to nazvať. Vieš, ja som si na niečo spomenula,“ zdvihla hlavu a zadívala sa mu do očí. „Spomenula som si na to, ako sme tu už raz sedeli. Na rovnakých miestach po tom, čo vyplával na povrch ten Hermionin úlet s Krumom a vtedy sa mi podarilo ťa upokojiť a mala som pocit, ako by si ma chcel pobozkať. Ale nepobozkal, ale viem, že som nielen chcela, aby si ma pobozkal, ale ja sama som mala problémy sa udržať, aby som ťa nepobozkala.“
„Ginn…“
„Hovorím to preto, lebo sa teraz cítim rovnako,“ vypustila v rýchlosti, takmer nečujne. „Nie pre ten sľúbený bozk, ale kvôli tebe. Cítim sa rovnako ako vtedy, chcem ťa pobozkať a nie preto, aby som ti nejako vynahradila tú tvoju osobnú prehru, ale pre to, lebo to tak chcem,“ stíchla. Niekoľko sekúnd sa na ňu díval a snažil sa to pochopiť.
„Tak ma pobozkaj,“ zašepkal s nádejou. „Keď to tak cítiš, tak ma pobozkaj,“ zdvihol ruku, aby ju pohladil po tvári. Nesmelo sa k nemu nahla. Nebolo potrebné ju viac ráz vyzývať. Harry sa mierne naklonil k nej, ale nie úplne, nechcel byť tým aktívnym. Tou musela byť ona. Keď sa po chvíli ich pery opatrne dotkli, bolo to pre oboch ako vyslobodenie, ako keď zblúdenec nájde znova tú správnu cestu. V tom momente neexistovalo nič, čo by dokázalo nabúrať ich svet, vyrušiť ich zo snenia, vziať im ten pocit, že sú znova doma, tam kde je ich miesto, kde prirodzene patria a čo im neuveriteľne až bolestne chýbalo.
„Milujem ťa,“ hlesol jej do ucha o niečo neskôr. „Chýbala si mi, Ginny. Tak strašne.“
„Harry, ja…“
„Viem,“ prerušil ju. Tentoraz to spravil vedome. „Nič nehovor. Mučí ma to, bolí a trhá srdce, ale keď potrebuješ čas.“
„Nie. Nepotrebujem čas. Len chcem, aby sme začali od začiatku, od úplného začiatku a na všetko šli pomaly a opatrne.“
„Myslíš to vážne?“ prekvapene a radostne na ňu pozrel. Myslel si, že to je len nejaká satisfakcia za tú prehru, ale veď sama vravela, že to tak nie je.
„Dá sa z niečoho takéhoto strieľať?“
„Bežný človek by si z toho nedokázal robiť vtipy, ale ty si Weasleyová.“
„Ubezpečujem ťa, že to myslím vážne.“
——
Ruka v ruke sa vychytili po dlhej dobe, ktorú strávili doháňaním strateného času, do hradu. Chrabromilčania ich privítali nadšeným volaním, ktoré nebolo ani jednému príjemné, ale boli v takej nálade, že boli ochotní ich ignorovať.
„Ani si nevieš predstaviť, ako mi odľahlo,“ Hermiona zdvihla hlavu od pergamenu, keď si k nej a Dracovi Harry prisadol po tom, čo sa osprchoval a prezliekol. „Konečne budete obaja pokojní a bude sa dať s vami rozprávať,“ zaškľabila sa. „Trvalo to už dosť dlho.
„A ty si nedokážeš predstaviť, ako odľahlo mne,“ vrátil jej úškľabok.
„Ale dokážem.“
„A nemuseli sme ani vyhrať, čo?“ Draco sa mierne pousmial. „Ako to ty robíš, Potter, že vždy docieliš to, čo si zaumieniš?“ natiahol s predstieraným obdivom.
„Mám prirodzený talent, Malfoy.“
„Na blbosti.“
„Tak v tejto oblasti sme na tom rovnako.“
„Ale nie, ešte stále ťa mám v čom doháňať.“
„Ticho,“ vrkla po nich Hermiona a usilovne niečo prepočítavala. Harry pozrel na schodisko vedúce k dievčenským spálňam. Nebol s ňou polhodinu a už mu neuveriteľne chýbala.
„Obed bol, vďaka zápasu, presunutý, keďže všetci boli premočení a špinaví, ale ten ste aj tak prešvihli,“ uškrnul sa Malfoy. „A na večeru si budeš musieť počkať, ale pochybujem, že by si mal teraz chuť práve na jedlo.“
„Aký si bystrý.“
„Pravda? Martin sa z toho zápasu nevie spamätať, ale hovoril som už Longbottomovi, aby sa naňho, povedzme, že pozrel trocha bližšie,“ nadvihol obočie.
„To by bolo pekné, keby v ňom dokázal zapáliť nejakú, pre budúcnosť prínosnú, iskierku.“
„Kto pozná Longbottoma, tak či chce alebo nechce, musí si vziať príklad.“
„Prvé, prvé a prvé nejde, tak skúsime prvé, prvé a druhé,“ mrmlala si Hermiona. Draco s Harrym sa na seba súčasne pozreli a zaškľabili sa.
„Chrabromil sa už zmieril s prehrou, ako si si určite všimol z tých ohlasov, ktoré vás privítali po príchode.“
„Keby som nebol hluchý, tak by sme nemuseli prehrať.“
„Za to tvoj sluch nemôže, aj keď občas pokrivkáva.“
„Je to vážne neuveriteľné,“ zavrtel Harry predstierajúc obrovský úžas. „Mne sa niečo nepodarí a práve Malfoy je tým, kto sa mi snaží zdvihnúť sebavedomie?“
„Nenormálne, pravda.“
„Tá Bystrohlavová bola vážne šialená.“
——
Keď ich privítal Chrabromil nadšene a im dvom sa to pramálo pozdávalo, vo Veľkej sieni pred večerou ich zaskočil potlesk zo strany Bystrohlavčanov a Bifľomorčanov. Dokonca aj tí, kto ich vzťahu ešte pred rokom nefandili, skôr na nich žiarlili, sa pridali, aby pozitívne ocenili ich, celkom zjavné, uzmierenie sa. Nepáčilo sa im ani to. Jediné, čo ich potešilo, bolo celkom očividné zarazenie Slizolinu, zamĺknutosť ich stola, zazeranie a škľabenie. Harry ešte pred tým, než si sadli, zovrel Ginny v náručí a názornou ukážkou im predviedol, že výsledok zápasu je im úplne ľahostajný.
Sirius, sediaci spolu so Susan, sa na svojho krstného syna zoširoka škľabil a ukázal mu zdvihnutý palec. Viac si nedovolil, nebolo by vhodné, keby profesor vstal a šiel radostne objať dvoch študentov. O niečo ďalej sediaci profesor Snape scénku pred večerou sledoval so stiahnutým obočím, nehybne a pozorne.
To, že na seba dokážeš upozorňovať aj po prehratom zápase, ma až tak veľmi neprekvapuje. Ozval sa mu v hlave, keď sa naňho Harry pozrel. Ale doslovne ma šokovala skutočnosť, že si prišiel po svojich.
Začínam sa zlepšovať, nie? Nie všetko musí nevyhnutne končiť mojou prítomnosťou na ošetrovni.
Všetko skutočne nie, ibaže trvá veky, než si to ty uvedomíš. Príď aj s Ginevrou po večeri ku mne do bytu.
Prečo? Dnes nemáme hodinu.
A musím mať dôvod na to, aby som s tebou prehodil pár slov?
No iste, že dôvod musíte mať. Neverím len na nevinné rodinné rozhovory. Keď ide o vás, tak určite nie.
V poriadku. Chcel by som Ginevru vyšetriť a prebrať s vami ďalší postup pri jej regenerácii.
Ale nepovedzte.
Hovorím a teraz jedz.
Fajn, prajem vám dobrú chuť.
——
„Tak ale toto vyzerá oveľa vážnejšie,“ zamračil sa Harry, keď o niečo neskôr vkročil aj s Ginny do bytu svojho strýka.
„A počkaj, keď sa dozvieš dôvod, pre ktorý zavolal drahý Severus aj nás,“ zachechtal sa Sirius.
„Nemyslím, že je dôležité preberať to takto,“ zamračil sa Severus. „Hneď v úvode by som rád poznamenal, že ja k veciam pristupujem len ako liečiteľ.“
„A na psychologické reči a dohovárania proste nie si stavaný,“ podotkla Susan s úškrnom. Sirius sa skoro zadrhol od smiechu. Harry stiahol obočie.
„Profesor ma chce vyšetriť a vás si zavolal, aby ste nám dohovárali?“ spýtala sa Ginny. Zjavne si udávala dve a dve dokopy. Harry povytiahol obočie. Jeho strýko pôsobil takmer až nervózne a škľabenie Siriusa mu začalo prezrádzať, o čo vlastne ide. Vyšetrenie Ginny.
„Tak by sme mohli prejsť ďalej,“ Severus mračiac sa otvoril dvere a díval sa na Ginny. Siriusovo pochechtávanie ignoroval. „Nepozdáva sa mi ani trochu, že ste sedeli na tej hlúpej metle takmer tri hodiny. Podľa reklamnej kampane, ktorú spustil Potter, mal zápas trvať desať minút. Zrejme šlo len o veľkohubé prehlásenia a vám sa mohlo prihoršiť. Tak poďme.“
Jeho slová všetkých zarazili. Nikto nepredpokladal, že by mohlo byť Ginnino sedenie na metle nejako škodlivé. Aj keď, jej vnútorné orgány zrejme ešte neboli úplne vyliečené a keď bol na ne vyvíjaný trojhodinový tlak…
„Určite to nie je také dramatické,“ povedala Susan Harrymu a Siriusovi, keď sa za jej bratom a bledou Ginny zavreli dvere. „Len sme tým smiechom Severusa uviedli do rozpakov a on chcel nabrať trocha istoty a hlavne nám zmraziť ten úsmev na tvárach.“
„Myslíš?“ Harry zamrkal a pozrel na ňu. Keby mala mať skutočne Ginny nejaké problémy, nikdy by si to neodpustil. Všetko vyzeralo byť v poriadku aspoň do tejto chvíle. A teraz…
„Poznám ho,“ prikývla. „Keby to bolo až také vážne, ako sa pokúša demonštrovať, rozhodne by bol viac nepokojný a určite by ten zápas prerušil.
„Na tom niečo bude. Nech sa Snape snaží akokoľvek, je jasné, že ťa má rád a Ginny tiež. Keby jej hrozilo niečo vážne, spravil by všetko pre to, aby tomu zabránil. Zápas síce nevidel, ale určite vedel, ako to prebieha. Mimochodom,“ pozrel na Harryho. „Toľko smoly behom pár sekúnd sa len tak nevidí.“
„Uhm,“ okomentoval Harry zamyslene.
„Pekný zápas,“ zaškľabila sa Susan. „Keď opomeniem skutočnosť, že som trocha nachladla, tak ma potešilo, že ani nepriaznivý výsledok nakoniec neovplyvnil vaše očakávané zblíženie sa.“
„Mala si ísť do hradu po hodine, ako som ti odporúčal,“ Sirius sa mierne zamračil.
„Si prechladnutá?“ Harry vyvalil oči. Nemusel byť liečiteľ ani doktor aby vedel, že je to v jej stave nebezpečné.
„Nie je to nič hrozné,“ ubezpečila ho s úsmevom. „Len nádcha. Severus ma už prezrel a nalial do mňa nejaké elixíry. Len on a Merlin vie, aké. Už mi je lepšie.“
„Počas zápasu som na ňu vysielal množstvo zohrievajúcich kúziel.“
„Je mi ľúto, že to trvalo tak dlho.“
„Nemá ti byť čo ľúto. Aj tak je priebeh zápasu viac ako zaujímavý vzhľadom na to, aké družstvo máte a v akých podmienkach ste zápas hrali. Harry, vedz, že tvoj otec by spravil určite to isté, keby chcel tak naliehavo od Lily bozk,“ Sirius sa mierne uškrnul.
„Možno, ale určite by počul, keby naňho volali, aby ešte počkal.“
„Figu, my sme si nepočuli vlastné slovo.“
„Tak to ma upokojilo,“ krivo sa zaškľabil.
„Dostal si bozk? Dostal. Tak to už nerieš. Keď naučíte svojho strážcu chytať, tak by ste mohli Bystrohlav poraziť.“
„Tak nejako dúfame, že by sme ho to mohli naučiť. Dobre, som rád, že ste zjavne spokojní, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Ja som spokojný nadmieru.“
„Inak to ani dopadnúť nemohlo. Vy dvaja proste patríte k sebe,“ usmiala sa Susan.
„A teraz?“ pozrel na oboch. „Vážne to Ginny nemohlo ublížiť?“
„Nie,“ obaja zavrteli hlavou.
„A čo tu vlastne…“
„Takže,“ vybafol Severus, keď otvoril dvere. Ginny kráčala pred ním. Harryho povzbudil jej spokojný výraz a farba v tvári. „Moje obavy sa nepotvrdili. Vyšetrenie síce nepreukázalo zlepšenie, ale ani zhoršenie, čo je vzhľadom na to dnešné hazardovanie,“ zamračil sa na Harryho, „upokojujúce. Skutočne mohlo prísť k poškodeniu vnútorných orgánov, ktoré stále nie sú v stopercentnom stave.“
„Mrzí ma to.“
„Veď sa nič nestalo a nikto nad niečím takým ani nepremýšľal,“ Ginny si sadla vedľa neho a s úsmevom ho chytila za ruku.
„Snape, keby hrozilo nejaké nebezpečenstvo, určite by si to povedal skôr. Tak ich prestaň trápiť a prejdime k tomu, prečo sme sa vlastne stretli, v takomto úzkom rodinnom kruhu,“ zaceril sa Sirius.
„Rád by som z toho kruhu práve teba vylúčil, na nešťastie takú moc nemám.“
„To ma ani neprekvapuje, len sa divím, že si ešte pre to nepohol horou.“
„Buďte aspoň raz ticho,“ zamračila sa na nich Susan. „Vyšetrenie dopadlo uspokojujúco, tak teraz k ďalšiemu bodu.“
„No, teraz by som bol rád, keby si si, Susan, odviedla Ginevru a ty, Black, Pottera, mám ešte kopu práce.“
„Ale nehovor,“ zavrtel Sirius hlavou. „Prečo by sme o tom nemohli hovoriť úplne normálne? Veď sme tu samí dospelí ľudia, ktorí vedia, o čo ide. Nikto by sa nemal cítiť trápne.“
„Technicky vzaté nie sme všetci dospelí, však?“ Severus zabodol oči do Ginny.
„Za päť mesiacov budem plnoletá.“
„Plnoletosť nie je zárukou dospelosti,“ ozvala sa Susan.
„Iste, to vidím na svojom synovcovi.“
„Sevie,“ natiahol Sirius. „No tak. Všetci celkom zjavne vieme, o čom nasledujúca diskusia bude.“
„Bol by som rád, keby ste ma z nej vylúčili, keď už nemienite rešpektovať moje želanie a neodídete,“ sadol si do kresla s prekríženými rukami na prsiach. Nahodil výraz, ktorý naznačoval, že z neho nevypáčia už ani slovo, nech by sa akokoľvek snažili. Sirius sa zachechtal.
„Ide o to…“ spustil smerom k Ginny a Harrymu.
„Už nám je jasné, o čo ide,“ pípla Ginny. Začal ju nebezpečne zaplavovať rumenec.
„Pravda,“ prikývol Harry. Jeho tvár tiež nabrala ružový odtieň. „Aj keby sme boli akokoľvek dospelí, tak mi je preberanie tejto témy v prítomnosti Susan dosť nepríjemné.“
„A v prítomnosti tvojho strýka nie?“ spýtal sa ho Sirius. Významne nadvihol obočie. Celkom zjavne chcel trocha potrápiť svojho švagra a Harrymu naznačoval, aby sa k nemu pridal. Harry sa zaškľabil.
„Možno by sme sa skutočne mohli vzdialiť,“ navrhla Susan Ginny.
„Nemyslím, že je o čom hovoriť, vieme, čo chcete povedať,“ zavrtela Ginny hlavou.
„Dobre teda, tak to zhrniem,“ Sirius sa postavil. „Drahý Severus sa tejto téme vyhýbal od začiatku. Ibaže vtedy ste sa k sebe akosi nemali. Jednoducho povedané, nechodili ste spolu a to znamenalo, že nehrozilo, že by ste sa spolu milovali. Ibaže po tomto zápase, kedy ste sa znova dali dohromady je zrejmé, že k nejakému bližšiemu telesnému kontaktu môže prísť. Čo nikoho neprekvapí, keďže je viac ako jasné, že už ste museli praktizovať sex, keďže Ginny bola tehotná. V tomto prípade sú reči o včielkach a kvetinkách viac ako zbytočné,“ Sirius po očku pozrel na Severusa. Stále mal na tvári nič nehovoriaci výraz. Pokračoval s úškrnom. „No a keďže je môjmu jedinému a najmilšiemu švagrovi trápne a viac ako nepríjemné vám posunúť informácie o vašom následnom čo najbezpečnejšom správaní sa, tak nás požiadal, aby sme vám to zreprodukovali. Takže, krásna Ginny a najdrahší Harry,“ teatrálne rozhodil rukami. „Severus vám chcel vlastne povedať, že by ste sa minimálne štyri mesiace mali vyhýbať tomu najtesnejšiemu spojeniu.“
„Sirius,“ zamrmlala Susan so sklonenou hlavou.
„No nie, je to dôležité. Ginny,“ pozrel na ňu. Bola kompletne červená. „Tvoje vnútorné orgány ešte nie sú úplne zregenerované, takže by bolo vhodné, keby, no, keby…“ vyprskol.
„Vieme, čo chceš povedať,“ zapípala.
„Iste. Stačilo povedať, že nemáme štyri mesiace súložiť,“ vyhŕkol Harry. Aj ten mal čo robiť, aby sa nerozchechtal. Severus sa stále tváril, že ich nepočúva. Susan sa opatrne pozrela na Ginny. Aj napriek zahanbeniu mala problémy udržať vážnu tvár.
„Toto sme vám mali oznámiť,“ uškrnula sa Susan na Ginny.
„Tak to sme neskutočne radi, že ste nás upozornili,“ po prvotnom šoku už Ginny naberala istotu.
„Tak to teda viete. A nemusím vám snáď prezrádzať, že existujú iné praktiky, ako upokojiť svoje rozbúrené telesné túžby, ak by to bolo potrebné,“ vybafol Sirius, stále po očku pozorujúc Severusa.
„Iste, že nie,“ zavrtel Harry hlavou predstierajúc vážnosť. „Nemusí prísť nutne k spojeniu pohlavných orgánov, aby sme si užili,“ zahryzol si silno do jazyka. Chcelo sa mu smiať. Chápal, že jeho strýko s preberaním podobných tém nemá skúsenosti, ale privolať si na to posily?
„Takže viete, ako postupovať, keby vás náhodou premohli silné telesné túžby, čo je úplne normálne u každého zdravého človeka?“
„Sirius,“ upozornila znova Susan svojho manžela, pobavenie však už neskrývala. Aj tak sa vyhýbala pohľadu na Harryho a on robil úplne to isté.
„No jasne! Môžeme si pomáhať manuálne alebo orálne.“ Harry sa rozrehotal. Sirius ho nasledoval. A dievčatá sa smiali so sklonenými hlavami. Možno na tom nebolo nič smiešne, ale predstava, že je pri rozhovore prítomný aj Severus Snape, ich všetkých zaručene pobavila.
„Paráda, takže ovládate všetko,“ Sirius spokojne prikývol.
„Áno a môj strýko, ako Ginnin liečiteľ a tým pádom aj môj, ehm, poradca, by nám mohol odporučiť nejaký kalendár s čo najvhodnejšími termínmi. Čo ja viem? Niečo ako masturbačný kalendár…“
„Vypadni!“ vyštekol naňho Severus. Už to proste nemohol vydržať. „Zasran jeden nevďačný,“ zavrčal pýriac sa, keď za rehúňajúcou sa bandou zatresol dvere.
——
„Stačilo by, keby sa ma niečo opýtal,“ Harry vrtel hlavou, keď bol o niečo neskôr spolu s Ginny v súkromí, ktoré im poskytla Núdzová miestnosť. „Nemusel to hovoriť tebe, mohol len naznačiť niečo mne a ja by som mu povedal, že náš vzťah je momentálne úplne nevinný a neškodný. Nemusel pre to mobilizovať Siriusa a Susan. Aj keď sa moje telesné túžby pri pohľade na teba ozývajú viac ako hlučne,“ zaceril sa. Bol zalezený vo veľkej posteli a díval sa na ňu, ako stojí pred ním len v krátkej nočnej košeli. Bola sobota, takže vedeli, že zajtra ráno by ich nik nemal zháňať.
„Harry,“ zasmiala sa. „Náš vzťah je úplne nevinný a neškodný, takže si zrejme budeš musieť pomôcť sám,“ vyplazila mu jazyk. „Nie je tu príliš teplo.“
„To schválne. Ja si ťa zohrejem,“ nadvihol perinu a pozýval ju k sebe. „A ty? Nechcela by si mi s tým pomôcť?“
„Náš vzťah je predsa nevinný,“ pripomenula mu znova, keď sa k nemu pritisla chrbtom. „Tak si nechaj zájsť chuť a počkaj si na vhodnejší moment.“
„Si krutá,“ zamrmlal jej do ucha. „A tvoje telesné túžby sa neozývajú?“ zašepkal a rukou jej habkal po tele.
„Harry,“ zdrapla mu so smiechom ruku. „Nevinnosť a neškodnosť. Nezabúdaj na to.“
„Čo som komu spravil? Štyri mesiace.“
——
Nasledujúci týždeň sa niesol v znamení pokračujúceho duelantského pohára. Aj keď mal Harry v pláne zúčastniť sa len pri dueloch svojich priateľov, spolu s nimi sa zapojil do fandenia kohokoľvek proti Slizolinčanom, pretože jeho strýko sa vytrácal z hradu častejšie, než kedykoľvek predtým. Jeho kroky viedli do Brasova, kde sa rozhodol vypočúvať a následne upravovať pamäť absolútne každému s cieľom naraziť na akúkoľvek stopu, ktorá by ich nasmerovala k dvom potomkom Temného pána.
A možno to robil aj s iným zámerom. Na hodinách Elixírov sa odmietol priamo pozrieť ako na svojho synovca, tak i na jeho priateľku. Odmietol sa rozprávať aj so svojou sestrou, keď sa ho raz pokúsila navštíviť a svojho švagra ignoroval už z princípu. Vlastne to vyzeralo, že sa po nevydarenom, aspoň z jeho strany, sobotňajšom večeri vyhýba všetkým.
Duelantské súboje mali po tomto týždni ukázať, aké štvrťfinálové dvojice sa stretnú. Neboli až také napäté ako minulý rok. Alebo určite boli napäté, ale neboli už také rôznorodé, ako vlani. Vlastne sa hrad rozdelil na Slizolin a zvyšok. Už nelákali súboje Harryho a Thomasa alebo Ginny s Changovou. A neboli už ani také vyrovnané. Úvodné zápasy určite nie.
Harry fandil všetkým členom Dumbledorovej armády, ale už minulý týždeň sa ich zastúpenie preriedilo. Ostalo ich len pár a k tomu pár Slizolinčanov. Neville sa stretol so Summersbym a vrátil mu jeho dorážanie Harryho v metlobalovom zápase. Luna vypadla s Mulveym. Malfoy si s prehľadom poradil s Bootom, Hermiona vyradila Smitha a Ginny Susan Bonesovú a prerušila tým Bifľomorčankinu neočakávanú víťaznú púť. K nim sa ešte pridal Seamus, ktorý si to v priamom súboji rozdal s Colinom a porazil ho.
Štvrťfinálové dvojice mali mať zloženie: Malfoy – Longbottom, Grangerová – Mulvey, Finnigan – Parkinsonová a Weasleyová – Nott.
„Bude mi strašne ľúto, keď ťa v utorok porazím,“ natiahol Draco smerom k Nevillovi, keď spolu sedeli v piatok večer v klubovni.
„Na tvojom mieste by som si príliš nefandil,“ upozornil ho s úškľabkom Neville.
„Problém je, že ja si fandím.“
„Škoda, že sa nemôže jeden z vás stretnúť so Seamusom a druhý s Parkinsonovou. Bolo by pekné mať v semifinále všetkých svojich,“ nadhodil Harry.
„Nemôže byť všetko tak, ako si želáme,“ povedala Ginny.
„Hlavne, aby sa cez Slizolin dostali všetci. Ako dopadneme my dvaja, to je úplne jedno,“ poznamenal Draco.
„Porazím ťa,“ vrkol po ňom Neville predstierajúc hnev.
„Heh, vážne?“
„Mám to!“ vykríkla Hermiona a zamávala pergamenom. „Vylúštila som to,“ stlmila hlas, pretože jej výkrik upútal pozornosť.
„No, tvoje hodinky už začali povážlivo odrátavať posledné minúty,“ zavŕtal Harry, ale od napätia ho takmer nadvihovalo v kresle.
„A?“ povzbudil ju Draco.
„Vedela som, že na to prídem do termínu,“ hrdo sa usmievala.
„Dobre, Hermiona, my ti k tomu neskutočne gratulujeme,“ natiahla nervózne Ginny. „Čo keby si nám povedala, o čo v tom texte ide?“
„Vlastne, príliš tomu nerozumiem. Teda, niečo mi to hovorí, určite som to už niekde počula, alebo čítala, ale neviem si spomenúť,“ stiahla obočie. „Myslím, že by sme mali nájsť Snapa.“